Štúdiu Bratislavského dunajského parku treba rozmeniť na konkrétne riešenia

Základnými cieľmi urbanisticko-krajinárskej štúdie Bratislavský dunajský ark (BDP) z decembra 2021 je ochrana územia, obnova prírodnej krajiny, scelenie a sprístupnenie územia pre verejnosť.

V marci ju predstavil Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Tento typ štúdie nie je podľa neho potrebné prerokovať na mestskom zastupiteľstve. Hlavné mesto už so štúdiou pracuje, napríklad pri úprave generelov vodných tokov.

Jednou z dôležitých okolností je, že Dunaj s ekosystémami v rieke a na brehoch, ramenách s lužnou krajinou, je v kontakte so zastavanými územiami. Obe strany sa k sebe postupne približujú. Navyše je územie popri rieke prirodzeným cieľom rekreácie i spoločenského a kultúrneho vyžitia Bratislavčanov.

Tlak návštevníkov navrhuje štúdia usmerňovať zonáciou. Zadefinuje nárazníkové zóny s intenzívnym pohybom ľudí aj územia, do ktorých nebude možné vstúpiť.

Opatrenia v území budú spoločné

MIB spolu s iniciátormi BDP vypracovali túto štúdiu s konkrétnymi opatreniami na zlepšenie súčasného stavu. „Uľahčil prácu ostatným aktérom, ktorí majú kompetencie zmeny v tomto území realizovať. Štúdia slúži ako návrh, ktorý je pred realizáciou úkonov potrebné ďalej rozpracovať do ďalších štádií projektových dokumentácií,“ uviedla pre ASB jeho hovorkyňa Annamária Ondrejková s tým, že je nutná spolupráca všetkých kľúčových aktérov. K projektu BDP chce Bratislava pristupovať v rámci spoločných rozhodnutí.

Mesto na vybranom území BDP vlastní minimum pozemkov, napríklad v lokalite Lida v Petržalke. Väčšina pozemkov je štátna a spravuje ich Slovenský vodohospodársky podnik, s ktorým MIB konzultoval celú štúdiu, aby od začiatku poznal názory a záujmy vodohospodárov.

Komplexná štúdia rieši navrhované územie parku, ktoré zaberá celú záplavovú časť slovenského úseku Dunaja na pravom brehu a spolu s priľahlými lužnými lesmi za hrádzou prerastá do urbanizovaných častí Petržalky. Na ľavom brehu Dunaja siaha od sútoku Dunaja s Moravou až po Hamuliakovo vrátane lužných lesov mimo inundačného územia s výnimkou zastavaných častí mesta – od Mosta Lanfranconi po Vlčie hrdlo.

Urbanisticko-krajinárska štúdia ho rozdelila na 22 segmentov a pridružené územia. Spoločným menovateľom území je, že sú svojbytnými areálmi. Dokument nemá ambíciu zasahovať do ich stavu a prevádzky. Zároveň sú však svojím postavením natoľko dôležité a svojím charakterom príbuzné BDP, že o nich uvažuje ako o plnohodnotných súčastiach celku.

Každý segment je podrobne opísaný z hľadiska súčasného stavu, problematických javov v území, návrhu nových objektov, vodohospodárskych opatrení aj krajinných zásahov.

Nábrežie v Devíne si zaslúži obnovu

Prirodzenou súčasťou navrhovaného Bratislavského dunajského parku je napríklad mestská časť Devín s troma segmentmi – alúviom rieky Morava, Slovanským nábrežím a Slovanským ostrovom.

Obec Devín v susedstve Rakúska je veľmi zaujímavá vďaka svojej histórii a je cieľom výletov a významných zahraničných návštev. V minulosti zápasila s veľkými povodňami, keď Dunaj s vysokým stavom vody vrátil späť rieke Morava jej vody a tá sa potom vyliala z brehov.

Podľa štúdie sa treba zamyslieť nad komplexnou obnovou nábrežnej promenády pod hradom v Devíne od Devínskej lagúny po prírodnú rezerváciu Slovanský ostrov. Z riešeného územia bola vyňatá plocha pri osobnom prístave, ktorá je v územnom pláne vyhradená pre občiansku vybavenosť.

Slovanské nábrežie je atraktívne územie, a preto treba obnoviť jeho amfiteáter. Pri návrhu treba zohľadniť umiestnenie lokality, ktorá sa nachádza pri sútoku Dunaja a Moravy, a to že ho ovplyvňuje kolísanie hladín oboch riek.

Nábrežie v Devíne má potenciál jednej z najkrajších promenád v Bratislave. V súčasnosti je asfaltová cesta bez koncepcie verejného priestoru – bez zelene, drobnej architektúry či možností sedenia s výhľadom na sútok Dunaja s Moravou.

Amfiteáter na nábreží postavili v Devíne po tom, ako mestečko po Mníchovskej dohode z roku 1938 odčlenili od Československa a pripojili administratívne k Rakúsku.

Slúžil ako priestor na zhromažďovanie vo voľnej prírode pre veľké masy ľudí, kde bolo možné umocňovať myšlienku nadradenosti nemeckého národa. Budovanie podobných objektov bolo na území Tretej ríše rozšírené. Podľa dostupných informácií obnove bráni najmä neukončený súdny spor o platnosť nájomnej zmluvy.

Zákon o krajinnom plánovaní

MIB, iniciatíva BDP a majitelia pozemkov v navrhovanom parku nie sú jediní, ktorí majú záujem o krajinné plánovanie, ochranu prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia SR aktuálne dokončuje návrh legislatívy o krajinnom plánovaní.

V najbližších dňoch plánuje predložiť návrh do medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom je úzke prepojenie a koordinácia územného a krajinného plánovania.

„Zákon bude dôležitým odborným a záväzným podkladom pre územnoplánovaciu dokumentáciu a následné schvaľovacie procesy pre povoľovanie stavieb a činnosti, akými sú napríklad pozemkové úpravy, terénne úpravy či výsadba alejí a vetrolamov,“ informoval rezort ASB.

Ďalším cieľom je zabezpečenie manažmentu krajiny, ktorý bude viesť k udržateľnému rozvoju a ochrane krajiny, ako aj k zachovaniu existujúcich krajinných štruktúr a, podpore zachovávania biodiverzity vo voľnej krajine.