Vízie, územný plán, rozvoj Bratislavy. Verím, že určujeme trvalú identitu mesta, hovorí Matúš Vallo

Do politiky vstupoval s krásnymi plánmi, dnes sa častejšie ozývajú jeho kritici. Ako sa mu darí napĺňať jeho vízie? Funguje mesto pod jeho vedením tak, ako má? Prečo ešte stále nemáme nový územný plán? Je potrebný útvar hlavného architekta?

To, čo robí a akým spôsobom, je vždy zhmotnenie jeho prirodzeného postoja k veciam ako takým. Spolupracuje s „magistrátnikmi“, s odbornou verejnosťou, s občanmi a v neposlednom rade s developermi. Niektorým sa to páči, iným nie.

Vo finále však všetkým ide o jediné: vytvoriť kvalitné mesto, v ktorom sa ľudia budú cítiť čo najlepšie a ich dobrý pocit im umožní sa k sebe dobre chovať. S primátorom hlavného mesta Bratislavy sme sa rozprávali nielen o jeho víziách, ale aj o územnom pláne, magistráte, rozvoji Bratislavy a o tom, či mu v úrade primátora pomáha to, že je architekt.

V rozhovore sa dočítate aj to, prečo musíme dodržiavať územný plán, aj keď nie je dobrý, a čo s tým magistrát robí, či je podľa primátora potrebný hlavný architekt Bratislavy a ako vytvoriť mesto, v ktorom budeme chcieť žiť.

O územnom pláne

V tomto čísle ASB sa venujeme územnému plánu mesta. Územný plán Bratislavy je platný od roku 2007, pričom zákonom je stanovené, že by sa mal prehodnocovať každé štyri roky. Prečo sa to nedeje? Dokonca ani zmeny a doplnky, ktoré sa majú prijímať priebežne, nejdú tak rýchlo, ako by mali.

Územný plán je jeden zo základných dokumentov mesta. Keď som sa stal primátorom, územný plán mesta bol na webe mesta stále uvedený v takzvanej rastrovej verzii. To znamená, že keď ho ktokoľvek „zoomol“, čiara nezodpovedala realite.

Dnes je územný plán vytvorený, zdigitalizovaný a k dispozícii ako vektorový plán. To znamená, že každá čiara v tomto pláne má presne toľko, koľko v skutočnosti, že hranica daných území je presne definovaná. Bohužiaľ, v minulosti sa jej nepresnosť zneužívala. Za posledného dva a pol roka sme nakopli zmeny a doplnky, za posledný rok sme odhlasovali dve hlavné zmeny.

Matúš Vallo
Matúš Vallo | Zdroj: Miro Pochyba

Jedna z nich, naozaj veľmi komplikovaná, upravuje pravidlá pre reklamné stavby, druhá je o tom, ktoré mestské časti si môžu robiť ktoré územné plány zón. Vyhrali sme sa so všetkými územnými plánmi všetkých zón tak, aby nikto nemal s daným riešením problém.

Budúci rok chceme hlasovať za ďalšie zmeny a doplnky. Toto je proces, na ktorom sme robili a naštartovali ho a, samozrejme, robíme už aj paralelné zmeny a doplnky. Naštartovali sme ich tak, že ich môže robiť podľa zákona aj externý obstarávateľ; čo doteraz na meste spalo. Príprava územného plánu je komplikovaná vec.

Až 70 % ciest v Bratislave má v roku 2030 patriť environmentálne priaznivým dopravným prostriedkom.

Na územný plán potrebujeme veľa strategických dokumentov, ktoré sa momentálne spracovávajú. A keď si naskladáme, koľko by mali trvať jednotlivé procesy, tak sa bavíme približne o ôsmich rokoch. My sme sa do toho pustili a verím, že v dobre nastavenom procese budeme pokračovať v dobrej rýchlosti.

Kedy ste naposledy robili takúto analýzu a čo ste v nej konštatovali?

Keďže potreba preskúmať aktuálnosť územného plánu vyplýva priamo zo zákona, ale napríklad aj z dôvodov zmien východísk súvisiacich s demografickými trendmi, zmien nadradenej územnoplánovacej dokumentácie či zmien v sociálno-ekonomických a majetkovoprávnych vzťahoch, hlavné mesto skúma aktuálnosť svojho územného plánu sústavne, čoho výstupom sú zmeny a doplnky územného plánu.

Po vyhodnotení situácie v uplynulých rokoch mesto pristúpilo k tematickým zmenám a doplnkom. V aktuálnom volebnom období mestské zastupiteľstvo schválilo dva balíčky zmien a doplnkov (ZaD 06, ZaD 07), pričom ďalšie sú v rôznom štádiu rozpracovanosti.

Výsledkom zastaraného územného plánu môže byť aj nedostatok bytov. Developeri hovoria, že pozemkov je dosť, ale nie je kde stavať. A tam, kde je možné stavať, býva pre zastaraný územný plán pridelená funkcia, ktorú dnes už nikto nepotrebuje… Väčšinou sa to týka kódu 201, ktorý umožňuje 70 % občianskej vybavenosti a 30 % bytov. Budú v zmenách a doplnkoch 08 aj lokalitné zmeny?

V zmenách a doplnkoch 08 ide práve o lokalitné zmeny, kde po posúdení odborných kritérií a prerokovaní príslušnej urbanistickej štúdie navrhujeme zmenou funkčných plôch posilniť podiel bývania aj v prospech mestského nájomného bývania. Sú do nich zaradené lokality v mestských častiach Ružinov, Rača, Dúbravka a Petržalka, a to na pozemkoch hlavného mesta i súkromných developerov

Je naozaj potrebné vyžadovať plných 70 % občianskej vybavenosti aj v lokalitách 201, kde nie je potenciál, že bude táto občianska vybavenosť naplnená a využívaná?

Územný plán je záväzný dokument, schválený mestským zastupiteľstvom. Preto musíme regulatívy funkčného využitia definované v jeho záväznej časti uplatňovať tak, ako sú stanovené. Tento právny stav nám neumožňuje hodnotiť, v ktorom území budeme záväznú reguláciu uplatňovať a v ktorom ju nepovažujeme za dôležitú.

Tvrdíme, že územný plán musíme rešpektovať, ale v územiach, kde je už medzičasom neaktuálny, napríklad tam, kde už je občianska vybavenosť dostatočne saturovaná, ho po vyhodnotení môžeme meniť legálnym spôsobom, teda procesom zmien a doplnkov. Presne to je prípad zmien a doplnkov 08 v prospech nájomného bývania.

Byty v Bratislave
Bývanie v Bratislave | Zdroj: Shutterstock

Ozývajú sa hlasy, že rýchlosť a transparentnosť schvaľovania povolení na výstavbu sa nezmenila, dokonca sa spomalila. Ako plánujete proces schvaľovania urobiť rýchlejším a transparentnejším?

Určite nebrzdíme vo výstavbe nikoho, kto dodržiava územný plán. Na mesto prišli a stále prichádzajú návrhy, kde sú zle prerátané indexy (náhodný omyl, neviem), kde nesedia čísla, keď si to zmeriame… Na náš úrad prišli celé poschodia bytov, ktoré sa volajú kobky, a tým sú považované za inú funkciu, kancelárie, ktoré vyzerajú ako byty…

Rozumiem frustrácii developerov. Mesto bolo slabým partnerom v tom, že sa veľmi dlho čakalo. Poznám veľmi veľa prípadov, keď boli od mesta priam vydieraní (nie počas nášho pôsobenia). Dnes dbáme na to, aby v prvom rade dodržiavali zákon, a ak ho budú dodržiavať oni ako náš klient, my ako ich partner im vybavíme a sprocesujeme ich žiadosti v zákonne reálnych časoch.

Nakopli sme digitálny systém podávania žiadostí. Žiadosť ide okamžite naraz na štyri oddelenia. Nie je to jedna kópia, ktorá putuje po magistráte od dverí k dverám. Priemerné časy, za koľko sa sprocesovali žiadosti predovšetkým na menej komplikované byty, bytové či rodinné domy, sú omnoho lepšie ako v minulosti.

Aké zmeny nastanú v novej koncepcii územného plánu v prospech nájomných bytov?

Robíme pilotný projekt, experiment, ktorý je vo vysokom štádiu rozpracovania. Pojednáva o tom, že ak chce developer zmeniť kód, napr. kód, ktorý mu hovorí, že má mať 70 % vybavenosť, ktorú však nevie nijakým spôsobom naplniť, a 30 % bytov, zmeníme mu to v samostatných zmenách a doplnkoch.

Toto nás neustále núti zamýšľať sa nad „prekopaním“ i nastavením mnohých vecí a vytvárať nové dokumenty s posudzovaním právnikov. Máme na to viacero právnických posudkov a dnes sme oveľa, oveľa poučenejší. Dnes staviame na zmluvách, ktoré máme s developermi, chránime verejný záujem a oni chránia ten svoj. Vyriešenie tohto stavu je istý inovatívny prostriedok, ako danú vec rozhýbať.

Situácia projektu Bytový súbor Terchovská
Situácia projektu Bytový súbor Terchovská | Zdroj: EIA

To, čo dnes najviac potrebujeme, je, aby aj mesto malo byty. Nástrojov na ich získanie je veľa – robíme to najlepšie, ako vieme, a s tým, čo máme. Územný plán nie je dobrý. Stále sa bavíme o tom, aká bude jeho nová koncepcia. Všetky dokumenty sa momentálne pripravujú. V istom momente chceme prísť s novou koncepciou, ktorá bude základom územného plánu.

Bude to ako v Prahe, kde sa omnoho viac uvažuje o nejakých lokálnych pomeroch a tá funkcia nie je tak striktne daná, všetko nie je závislé od koeficientov. Uvažuje nad novým územným plánom z rôznych pohľadov a na rôznych platformách. Pozeráme sa aj na to, ako to funguje v iných mestách.

O rozvoji Bratislavy

Bratislava momentálne tvorí strategický dokument, ktorého súčasťou je vízia, ako bude vyzerať v roku 2030. Čo konkrétne bude obsahovať?

Bratislava musí robiť svoj plán hospodárskeho rozvoja každých desať rokov. My to pracovne voláme „Bratislava 2030“. Práve teraz sa vo všetkých kategóriách tvorí na meste v úzkej spolupráci s verejnosťou a odborníkmi plán „Bratislava 2030“.

S odborníkmi sa bavíme aj o samotnej identite Bratislavy. Čo je vlastne mesto a čo pre nás znamená? Aká je identita Bratislavy? Samozrejme, riešime aj infraštruktúru, dopravu, v neposlednom rade sociálne veci. Je to náročný proces, pretože spolu s obyvateľmi, odborníkmi a odbornou verejnosťou určujeme, pevne verím, trvalú identitu hlavného mesta

V akom štádiu je tento dokument? Kedy uvidíme prvú verziu?

PHSR (Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, teda Bratislava 2030 – pozn. red.) bude pripravený a predložený na schválenie v prvom polroku 2022 tak, aby sa dodržal termín predĺženia platnosti pôvodného PHSR.

Bratislava
Bratislava | Zdroj: MIB

Nie je odvážne tvoriť takýto dokument rok pred voľbami? Akú máte záruku, že nové vedenie, ktoré po voľbách príde, neodloží dokument bokom a nepripraví si svoj?

Nemáme žiadnu. Pevne veríme, že ktokoľvek príde po nás, s týmto dokumentom sa stotožní.

Veľkou témou je preferencia rôznych druhov dopravy. Akú úlohu bude hrať individuálna automobilová doprava v Bratislave napríklad v roku 2030?

Bratislava bude v roku 2030 mestom s trvalo udržateľným spôsobom dopravy, kde 70 % ciest v rámci mesta bude prislúchať environmentálne priaznivým dopravným prostriedkom a zvyšných 30 % individuálnej automobilovej doprave.

Verejná osobná doprava a cyklistická doprava tak budú zvýhodnené na úkor individuálnej automobilovej dopravy. Skvalitnenie a dobudovanie či už verejnej hromadnej dopravy, alebo siete chodníkov a cyklochodníkov má prispieť k tomu, aby vodiči presadli z auta do električky alebo na bicykel a pomohli tak Bratislave stať sa mestom, kde alternatíva vo forme využitia verejnej dopravy alebo bicykla neznamená ukrojenie si zo svojho komfortu.

O magistráte

Stáli ste pri zrode MIB-u, ktorý tvorí tím odborníkov a odborníčok z oblasti architektúry, urbanizmu a rozvoja mesta. Táto skupina pracuje a plánuje rast a rozvoj tak, aby stúpala kvalita života aj kvalita verejného priestoru. Spĺňa ich práca vaše očakávania?

Musím povedať, že som za MIB veľmi vďačný. Poviem otvorene, že jeho zriadenie pre mňa bolo jedným z väčších volebných sľubov. Som veľmi vďačný aj našim poslankyniam a poslancom, ktorí nám verili a zriadili túto novú službu a novú mestskú organizáciu.

Dnes vidia mestské časti aj poslankyne a poslanci, že MIB robí veľmi veľa a všade v rámci Bratislavy. Pre mňa je dôležité povedať, že MIB má štruktúru, ktorá má sekciu územného plánovania, súťaží, verejných priestorov, kanceláriu participatívneho plánovania s pani Milotou Sidorovou, ktorá vydala skvelý manuál, spôsob, ako my vnímame vstup ľudí do plánovania mesta, ako aj sekciu tvorby mestských priestorov… Je to organizácia, ktorá dáva mestu robiť kvalitnú robotu. Nie je to žiadna teoretická platforma.

Matúš Vallo
Matúš Vallo | Zdroj: MIB

Uznávaná architektka Tina Saaby povedala: „Hlavný architekt je pozícia, ktorá si vyžaduje pracovať s každým – s hráčmi na politickej úrovni, so svojimi zamestnancami a manažérmi, s ľuďmi pôsobiacimi v stavebnom sektore a tiež s občanmi.“ Bratislava má obrovský nesúlad s tým, čo je realita a čo je napísané v zákone o hlavnom meste, resp. čo je napísané v štatúte, ktorý hovorí, že hlavná architektka zabezpečuje obstarávanie a organizuje spracovanie územného plánu. Čo by mala podľa vás zhmotňovať a presadzovať hlavná architektka/architekt hlavného mesta Slovenskej republiky?

Na to máme predsa na meste oddelenia – obstarávanie na magistráte a spracovanie na MIB-e. Nikdy to nebola hlavná architektka, ktorá to riešila. Hlavná architektka alebo hlavný architekt by mal byť nespochybniteľnou autoritou najmä v rámci územného plánovania v danom meste. To je veľmi dôležité.

V Prahe sa útvar hlavného architekta pretransformoval do Inštitútu plánovaní a rozvoje (IPR). Je pri plnej funkčnosti MIB-u útvar hlavného architekta potrebný? Hlavný architekt je niekto, kto má nejaký druh právomoci, ale najmä autority a je vždy dobré ho mať. Na IPR takéto autority vždy mali.

IPR nevznikla ako nová organizácia. Transformovala sa z útvaru hlavného architekta. To bola prirodzená transformácia. U nás je MIB novovzniknutý inštitút. Vždy budeme potrebovať v rámci postu hlavného architekta/architektky alebo MIB-u osobnosť. To, ako je systém nastavený teraz, nie je dobré.

Manuál - Ako porozumieť mestu a jeho ľuďom
Manuál – Ako porozumieť mestu a jeho ľuďom | Zdroj: MIB

Myslíte si, že váš úrad sa vám podarilo zefektívniť dostatočne?

Žiadny z procesov, ktorý robíme pre Bratislavu, by sa nemohol kvalitne rozvíjať a nemohlo by sa mu dariť, keby sme nemali kvalitný úrad. Zmena úradu, kultúry v ňom, nastavenie procesov je veľmi náročná vec. Som veľmi rád, že máme skvelý tím, ktorý sa tomu venuje. Prvá veľká vec je, že prechádzame na projektové riadenie.

Na to, čo je normálne v súkromnej sfére, ale na úrade to nikdy nebolo. Ľudia sa to práve učia. To znamená, že ak je tu projekt, ktorý ide cez päť oddelení a štyri referáty, a takých je na meste naozaj veľa, vytvoríme projektový tím, a tak projekt nebude postupovať postupne rôznymi oddeleniami, ktoré si ho budú vracať, zastavovať a zase vracať.

Vytvoríme podľa mustry tím, ktorý bude mať vedúceho projektového tímu, a tak budeme vedieť, kto je zaň zodpovedný. Toto je vec, ku ktorej sme pristúpili a ktorú začínajú kolegyne a kolegovia na magistráte viac chápať. Sú to procesy, ktoré si, samozrejme, vyžadujú svoj čas.

Treba si uvedomiť, že keď som sa stal primátorom, mali sme tu stále oddelenia, ktoré si medzi sebou na jednej chodbe posielali listy poštou. Boli sme tu na tom na začiatku naozaj veľmi zle. Magistrát bol aj ľudsky veľmi poddimenzovaný.

Znamená to, že bolo potrebné rozšíriť množstvo úradníkov? Na jednej strane portfólio, ktoré riešime, je obrovské a na to potrebujeme ľudí, ktorí nie sú frustrovaní tým, že majú na stole taký počet spisov, ktoré vlastne nikdy nevedia dokončiť. A to je niečo, čo sme cítili potrebu preorganizovať.

Zároveň riešime aj to, ako sa chová vedenie mesta k svojim kolegyniam a kolegom, aká je nálada na magistráte. To sú pre nás veľmi dôležité veci. Napríklad ako komunikujeme pandémiu nielen navonok, ale aj pre naše kolegyne a kolegov. Ako sme naskočili na home office, ako sa nám to podarilo efektívne rozbehnúť, za čo som našim „magistrátnikom“ veľmi vďačný

V roku 2021 sa ukončilo 35 architektonických a urbanistických súťaží overených Slovenskou komorou architektov a tiež viacero iných súťaží (študentských, komerčných…). Ako ich vnímate?

Robiť kvalitnú verejnú architektonickú súťaž, najmä tak ako to robíme my – súťažou návrhov cez verejné obstarávanie –, je veľmi náročná vec. Napriek tomu si myslím, že verejná architektonická súťaž je ten najlepší spôsob, ako nájsť odpovede na otázky, a my potrebujeme nájsť na otázky týkajúce sa našich verejných budov a priestorov tie najlepšie odpovede.

Je to ten naj, najdemokratickejší a zároveň, ak je súťaž výborne pripravená, ten najlepší spôsob, ako nájsť čo najkvalitnejšie riešenie. V Bratislave je toľko verejných priestorov, že nemôžeme na každý urobiť verejnú architektonickú súťaž.

Robíme tzv. MIBdraft rámcových dohôd, urobili sme verejné obstarávanie na architektov, ktorí medzi sebou na základe hodinovej sadzby súťažia už konkrétne projekty, a to sú malé veci. Je to efektívne a ďalej získavame tie najkvalitnejšie odpovede na ďalšie otázky.

O Vallovi – primátorovi a architektovi

Nechýba vám architektonická činnosť?

Paradoxne mám pocit, že sa architektúre venujem viac ako predtým. Na MIB-e máme dve zásadné línie obnovy mesta. Prvou sú veľké verejné súťaže, ako Živé námestie, kúpele Grössling a iné nádherné projekty, ktoré sú v štádiu príprav.

Máme aj program obnovy verejných priestorov Živé miesta, kde má MIB vysúťažených niekoľkých architektov, ktorí robia niektoré projekty. Tu si už, keďže som architekt a niektoré verejné priestranstvá boli mojou veľkou témou, dovolím vstupovať veľmi miernym spôsobom.

Mám totiž v sebe jednu vec, ktorú mnohí architekti nemajú, a to je pohľad verejnosti. Keď si uvedomíme, ako málo stavieb sa robilo pre verejnosť, v prospech verejnosti alebo verejných stavieb na Slovensku ako takých, zistíme, že nám chýba určitá vrstva architektov. 

Kupele Grossling
Vizualizácia, rekreačný bazén, kúpele Grössling | Zdroj: MIB

Akých architektov myslíte?

Hovorím o tých, ktorí sú zvyknutí robiť s mestom alebo štátom a majú „navnímaný“ ten uhol pohľadu, že to zrazu nie je súkromný investor, zrazu je to verejná investícia. Tá má iné zásady nielen v tých „papierovačkách”, ale najmä v tom, ako si môžeme dovoliť robiť niektoré veci.

Pre mňa je základná vec to, že keď míňam verejné peniaze, musia byť minuté efektívne a takto musia byť minuté aj pri architektúre, aby bola trvácna, nezničiteľná, funkčná a zároveň krásna. Toto je téma, o ktorej veľa diskutujeme aj s MIB-om.

Raz ste povedali, že rozhodnutie byť architektom ovplyvnil aj váš pobyt na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Ríme. Čo bola tá esencia, ktorá vás uchvátila v priestore ambasády navrhnutej architektom Ferdinandom Milučkým?

Jedna vec, o ktorej som ako architekt presvedčený, je, že kvalitný fyzický priestor nás neskutočne ovplyvňuje. Vašu otázku môžem aplikovať aj na mesto. Sú dve základné veci, ktoré platia a pre mňa sú veľmi dôležité.

Verejný priestor formuje to, ako sa ľudia v meste cítia, a to, ako sa ľudia v meste cítia, ovplyvňuje to, ako sa k sebe správajú. To je pre mňa absolútne základná vec. Vo finále nám ide o to, aby sme vytvorili kvalitné mesto, v ktorom sa ľudia budú cítiť čo najlepšie a ich dobrý pocit im umožní sa k sebe dobre chovať.

Obnova záhradx Prüger-Wallnerovcov
Obnova záhrady Prüger-Wallnerovcov | Zdroj: Marek Valček

Aj v rámci mesta sa rôznorodo skloňuje slovo udržateľnosť, resp. trvalá udržateľnosť. Čo robíte preto, aby to nebola len populárna fráza?

Každému, kto sa aspoň trochu zaujíma o naše mesto, musí byť jasné, že veľmi vážne berieme klimatickú krízu, udržateľnosť je pre nás nesmierne dôležitá. Pozrime sa iba na projekt 10 000 stromov. Z ktoréhokoľvek hľadiska je každému jasné, že na ulici, kde sú stromy, sa žije lepšie. To je jedna časť.

Druhú tvoria tie veľké veci. Podarilo sa nám rozviazať pre mesto veľmi nevýhodnú zmluvu na triedenie odpadu. Keďže dnes patrí už iba mestu, máme viac pod kontrolou triedenie odpadu, čo má obrovský vplyv na ďalšie postupy v rámci mesta. Usilujeme sa na každej úrovni, v každej politike, ktorú mesto vykonáva, vždy vyhľadávať udržateľnosť.

Ako vnímate stav mestských parkov, vnútroblokov, záhrad… A ako celospoločenské nastavenie k ich revitalizácii a záujem verejnosti o tieto „neviditeľné“ priestory?

Povedzme si to na príklade dvoch parkov – záhrad, ktoré boli možno pre širokú verejnosť neviditeľné. A to práve Prüger-Wallnerova záhrada, „Prügerka“, ktorá je dnes plnohodnotne revitalizovaná, obľúbená a v ktorej vo veľmi zanedbanom priestore vznikla ďalšia aktivita, kam môžu ľudia ísť a oddýchnuť si. Mesto nadobudlo aj pozemky v historickej Kochovej záhrade v Starom Meste. Roky neprístupný a neudržiavaný chránený areál chceme zrevitalizovať a sprístupniť obyvateľom.

Ako by ste definovali mesto, v ktorom sa oplatí žiť?

Snom každého dobrého primátora by malo byť to, že pomáha spoluvytvárať mesto, v ktorom chcú ľudia žiť. Neviem, či sa oplatí, ale môžeme to definovať tak, že sa to niekomu oplatí po ľudskej, sociálnej či komunitnej stránke. A niekomu po finančnej. Dôležité je, že ľudia v tom meste chcú byť.

Tá definícia je úplne jednoduchá: Má to byť hlavne mesto, ktoré je bezpečné, ktoré disponuje kvalitným verejným priestorom, ktorého procesy sú transparentné a jasné, má to byť mesto, ktoré je čisté, ochraňuje práva slabších a zároveň je veľmi jasne ekologicky vyhranené. To znamená, že sleduje čo možno najviac udržateľnosť svojich procesov.

Denisa Kureková, Broňa Tarnócy