Jeden rodinný dom, tri byty. Strmé domky v bratislavskej Dúbravke sa museli popasovať s mnohými výzvami

Stará Dúbravka je miesto, kde sa prelína pokoj vidieckej minulosti s rytmom modernej Bratislavy. Malebné uličky a množstvo zelene jej dodávajú atmosféru, ktorá sa v hlavnom meste už len zriedka zachováva. V tomto jedinečnom prostredí, vznikol projekt Strmé domky. Prináša bývanie, ktoré ctí lokálny charakter a zároveň ponúka súčasný komfort.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Rezidenčný projekt Strmé domky sa nachádza v historickej časti Dúbravky, neďaleko Kostola sv. Kozmu a Damiána a blízko lesa. Lokalita je charakteristická drobnou výstavbou v podobe rodinných domov a tiež pomerne rozsiahlou prítomnosťou zelene. Podľa architektonického štúdia Eckhardt, ktoré stojí za projektom Strmé domky, patrí Stará Dúbravka medzi historicky najcennejšie časti Bratislavy.

„Jej urbanistická štruktúra je tvorená drobnou mierkou vidieckych domov, úzkymi uličkami a sakrálnymi dominantami, ktoré definujú jej identitu,” približujú architekti. „V tomto citlivom prostredí, v tesnom susedstve rímskokatolíckeho kostola sv. Kozmu a Damiána, vznikol nový architektonický projekt – rodinný dom s tromi bytovými jednotkami,” dodávajú.

Podľa ich vlastných slov je stavba dôkazom, že súčasná architektúra nemusí do historického prostredia vstupovať ako kompromis, ale môže s ním viesť partnerský dialóg založený na rešpekte i invenčnosti.

Lokalita ako zdroj výziev

Práve lokalita bola v procese návrhu a realizácie zdrojom viacerých výziev, s ktorými sa bolo nutné popasovať. „Náročná morfológia terénu si vyžiadala detailné modelovanie a optimalizáciu osadenia objektu. Citlivé pamiatkové prostredie prinieslo potrebu permanentného dialógu s pamiatkovým úradom aj mestskou časťou, čo znamenalo kompromisy i precízne ladenie detailov,” približujú autori projektu. Proces výstavby podľa ich slov skomplikovali tiež dôsledky pandémie a vojnové konflikty, ktoré výrazným spôsobom zasiahli stavebný trh.

Celková hrubá podlažná plocha rezidenčného zámeru dosahuje 555 metrov štvorcových. Už na prvý pohľad je zrejmá inšpirácia archetypom sedlového domu, ktorý je v tejto časti bratislavskej Dúbravky tradične prítomný. Súčasťou projektu sú tri samostatné objemy, ktoré sú na pozemku pootočené okolo spoločnej osi.

„Rotáciou hmôt vzniká kompozícia, ktorá narúša statickú linearitu a otvára poloverejné priestory medzi jednotlivými časťami,” vysvetľujú autori projektu jeho hlavný hmotový koncept.

Každý z troch objektov je členený do troch podlaží. Práve vďaka tejto mierke, v kombinácii s archetypálnym tvarom, celý projekt výborne zapadá do okolitého prostredia. Okrem toho rodinné domy reagujú aj na svahovitý pozemok. „Architektúra sa tak stáva výsledkom dialógu medzi archetypom, terénom a kultúrnym kontextom,” tvrdí štúdio Eckhardt.

Materiálová paleta s odkazom na lokálnu tradíciu

Projekt Strmé domky zároveň stiera hranicu medzi mestským a vidieckym bývaním, čoho dôkazom sú aj súkromné záhrady či garážové státia prislúchajúce k jednotlivým obytným jednotkám. Vďaka trom podlažiam majú obyvatelia Strmých domkov zaručené tiež maximalizované výhľady do okolitej krajiny.

Dôležitou súčasťou projektu Strmé domky je aj materiálová paleta. Tá je založená na kombinácii jemnej omietky v prírodných tónoch, tehlového obkladu a drevených detailov. „Tehla tu nie je len stavebným materiálom, ale odkazom na lokálnu tradíciu, ktorá stavbe dodáva haptickú kvalitu a ľudskú mierku. Farebné a materiálové odlíšenie objemov navyše podporuje individualitu jednotlivých jednotiek v rámci spoločného celku,” vysvetľujú architekti.

Tvrdia tiež, že architektúra práve vďaka materiálovej palete ostáva zrozumiteľná a zakotvená v historickej kontinuite, pričom si uchováva súčasný výraz. „Je to architektúra, ktorá sa nesnaží napodobňovať minulosť, ale vstupuje do nej ako jej autentický pokračovateľ,” dodávajú. Za jeden z najvýraznejších detailov stavby považujú tiež oceľové rámy aplikované na okenných otvoroch a balkónoch vikierov. Práve tie podľa nich do tradične pôsobiacej hmoty prinášajú súčasný akcent.

Jednotná architektonická idea, individuálne príbehy obyvateľov

Ako popisujú samotní autori projektu, spočiatku išlo o developerský zámer, čo sa pretavilo najmä do návrhu vnútorných dispozícií. Interiéry boli navrhnuté tak, aby mohli vyhovovať rôznym životným štýlom. Okrem toho predaj bytov už počas výstavby umožnil budúcim obyvateľom aktívne vstúpiť do procesu a spoluurčovať finálnu podobu interiéru. „Výsledkom je architektúra, ktorá nesie jednotnú ideu, no zároveň odráža individuálne príbehy svojich obyvateľov,” dodávajú architekti.

Do okrajových rodinných domov sa vstupuje na prvom nadzemnom podlaží. Stredná jednotka má zabezpečený prístup cez prvé podzemné podlažie. Vo všetkých prípadoch sa na vstupných podlažiach nachádza najmä denná miestnosť tvorená obývacou izbou, jedálenským kútom a kuchyňou. Nechýba tu ani vstupná hala či hosťovské WC.

Následne sa obyvatelia obytných jednotiek schodiskami dostávajú do nočných častí domu situovaných na zvyšných dvoch podlažiach, ktoré boli dispozične navrhnuté podľa špecifických požiadaviek obyvateľov.

Štúdio Eckhardt opisuje trojdom v Starej Dúbravke ako manifest prístupu k tvorbe v historickom prostredí, ktorý nevidí tradíciu ako brzdu, ale ako živý zdroj inšpirácie. „Ukazuje, že udržateľnosť v architektúre nie je iba technickou disciplínou, ale aj kultúrnym postojom – schopnosťou tvoriť stavby, ktoré sú pevne zakorenené v mieste a čase a zároveň pripravené slúžiť budúcnosti,” ukončuje štúdio popis projektu, ktorý bol nominovaný na prestížne architektonické ocenenie CE ZA AR 2025 v kategórii Rodinné domy.