Problémová revitalizácia parku v Banskej Bystrici? Verejnosť aj niektorí odborníci kritizujú plánovaný výrub vyše 400 stromov
TASR 
Sláva Štefancová 
Revitalizáciu mestského parku na Tajovského ulici pripravuje banskobystrická samospráva už niekoľko rokov. Prácam, ktoré majú začať budúci rok, má predchádzať výrub chorých a nebezpečných stromov. Nárazový výrub vyše 400 drevín sa však nepáči verejnosti a najnovšie ani Botanickému ústavu SAV.
O obnove 130-ročnej národnej kultúrnej pamiatky Mestského parku na Tajovského ulici sa hovorí desiatky rokov a už v minulosti prebehli pokusy o jeho revitalizáciu. Podľa primátora Jána Noska sa v ňom v súčasnosti nachádza približne 800 stromov, z ktorých mnohé sú storočné a žiaľ, na sklonku svojho života.
„Aktuálny dendrologický prieskum z roku 2024 potvrdil, že takmer polovica z nich trpí chorobami, oslabením či inými defektmi. Všetci si pamätáme situácie, keď silný vietor lámal konáre a ohrozoval návštevníkov. Našou prvoradou povinnosťou je zaistiť bezpečnosť všetkých, a preto musíme, s rešpektom a na základe odborných posudkov, pristúpiť k potrebným výrubom všetkých chorých a nebezpečných stromov. Tento nevyhnutný krok však vnímame ako začiatok novej éry,“ informoval v septembri Ján Nosko na sociálnej sieti.
Proti plánovanému výrubu vyše 400 stromov sa však v posledných dňoch postavila časť verejnosti, viacerí odborníci, ochrancovia prírody či FPV UMV v Banskej Bystrici. Viac ako 6 500 ľudí svojím podpisom v otvorenom liste vyjadrilo znepokojenie nad pripravovanými krokmi.
Botanický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) žiada odborné prehodnotenie plánovaného výrubu stromov v mestskom parku na Tajovského ulici v Banskej Bystrici. Inštitúcia sa pridáva k Fakulte prírodných vied (FPV) Univerzity Mateja Bela (UMB), ktorá mestu odporučila výrub vyše 400 stromov prehodnotiť. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré Botanický ústav SAV zverejnil na webovej stránke.
„Radikálny zásah do existujúceho ekosystému parku by znamenal vážne obmedzenie plnenia jeho ekologických funkcií po dobu viacerých desaťročí. Žiadame odborné prehodnotenie potreby výrubu každého jedného stromu s prihliadnutím na maximálne zachovanie integrity a udržateľnosti tohto urbánneho ekosystému,“ uviedol ústav s tým, že v rámci procesu môže z vlastných radov ponúknuť pomoc odborníkov na vegetačnú ekológiu.
Áno revitalizácii, nie plošnému výrubu
Symbolickú živú reťaz v piatok (17. 10.) priamo v parku vytvorilo vyše tisíc ľudí. Účastníci stretnutia požadujú zodpovedný prístup k plánovanej revitalizácii parku a odmietajú prístup, v ktorom sú technické prvky nadradené živému ekosystému.
„Je dôležité povedať, že sa nestaviame proti obnove parku – práve naopak, podporujeme ju. Aj my si prajeme, aby boli v parku bezpečné chodníky a pekné lavičky. Nesmie sa to však udiať na úkor života 428 stromov,“ skonštatovala za organizátorov Diana Javorčíková.
Vo svojich požiadavkách, ktoré adresujú vedeniu mesta, napríklad požadujú nový nezávislý arboristický posudok a doplniť chýbajúce odborné prieskumy. Žiadajú tiež zmeniť výrubový zámer z plošného a nárazového na postupný a etapovitý či jednoznačnú identifikáciu nebezpečných stromov a ich odstránenie v spolupráci s ekologickým dozorom.
Navrhujú tiež vypracovať pravidlá pohybu a bezpečnosti v parku a požadujú aj vypracovanie postupu na presun ohrozených druhov do náhradných útočísk pred výrubom drevín. Jednou z požiadaviek je aj transparentnosť komunikácie či využitie príspevkovej organizácie Záhradnícke a rekreačné služby (ZAaRES) pri revitalizácii parku.
Revitalizáciu mestského parku pripravuje banskobystrická samospráva už niekoľko rokov, s prácami chce začať budúci rok. Projekt obnovy parku vychádza podľa primátora z obsiahleho dialógu s občanmi a víťazného návrhu renomovaného ateliéru Gulačová Šereš architekti.
Predchádzať jej má výrub chorých a nebezpečných stromov, ktoré sú podľa dendrologického prieskumu oslabené a predstavujú bezpečnostné riziko pre návštevníkov. Nahradené majú byť novou výsadbou. Sadiť sa budú mladé stromy s obvodom kmeňa 14-16 cm.
Radnica informovala, že najskôr odstránia iba kalamitné stromy, ktorých je približne 200. O osude ďalších približne dvoch stoviek stromov, ktoré sú taktiež v zlom zdravotnom stave, ešte môže prebehnúť diskusia. Mesto sa zároveň dohodlo so Štátnou ochranou prírody, že na celý proces výrubov bude dohliadať environmentálny dozor. „Pokiaľ bude park z hľadiska environmentálneho dozoru po prvej etape výrubov bezpečným miestom, tak ho otvoríme,“ doplnila radnica.
