Europoslanec Michal Wiezik: Ak stavebníkov nepodporí štát, nepodarí sa nám naplniť cieľ uhlíkovej neutrality

Stále platí, že väčšinu slovenských spotrebiteľov zaujíma skôr cena ako trvalo udržateľné stavebníctvo, konštatuje europoslanec Michal Wiezik, ktorý je zároveň aj ekológom a vedcom.

Tento nezáujem je podľa neho do istej miery spôsobený aj tým, že slovenskí spotrebitelia nie sú dostatočne informovaní. Aj preto sme sa ho v rozhovore pýtali na to, aké dopady má stavebná činnosť na životné prostredie a čo sa môžeme na Slovensku naučiť od zvyšku Európy.

Stavebníctvo významnou mierou prispieva k znečisťovaniu životného prostredia. Existujú konkrétne čísla o tom, ako je to v Európskej únii a na Slovensku?

Na to, aby sme mohli určiť mieru environmentálnych vplyvov stavebníctva, je potrebné sledovať celý životný cyklus stavieb, ktorý trvá veľmi dlho. Dosah stavebníctva na životné prostredie závisí najmä od zvolených zdrojov na výstavbu a zdrojov a energií potrebných na prevádzku stavieb. Čo sa týka konkrétnych čísel pre Európsku úniu, stavebníctvo je zodpovedné za viac ako 35 % celkovej produkcie odpadu v EÚ.

Emisie skleníkových plynov z ťažby materiálov, produkcie stavebných výrobkov, ako aj výstavby a renovácie budov sa odhadujú na 5 až 12 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. Na Slovensku sú čísla podobné. Stavebníctvo je spomedzi všetkých odvetví hospodárstva SR zodpovedné za takmer 7 % úniku emisií oxidu uhličitého (CO2 ) do ovzdušia.

Ide o štvrtý najvyšší podiel na emisiách CO2 (hneď po priemyselnej výrobe, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, ako aj doprave a skladovaní). Stavebné odpady a odpady z demolácií budov predstavujú viac ako 35 % z celkovej produkcie odpadov v SR. Tento trend má zvyšujúci sa charakter.

Snažia sa stavebníci na Slovensku o zníženie dosahu na životné prostredie?

Darí sa im to alebo ide skôr o zelený marketing? V posledných rokoch pozorujeme významný nárast výstavby budov v nízkoenergetickom alebo pasívnom energetickom štandarde. Väčšinou ide o drevostavby izolované prírodnými izoláciami, najčastejšie sú to slama, drevovlákno, recyklovaný textil, konopa či ovčia vlna.

Certifikácie zelených budov sa aj na slovenskom trhu s komerčnými nehnuteľnosťami stávajú pomaly štandardom, hoci ide o voliteľný záväzok developera. Ak má Slovensko do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a znížiť využívanie fosílnych energií, sektor stavebníctva bude musieť prejsť radikálnou transformáciou. 

Pôsobí stavebná činnosť na životné prostredie vždy negatívne?

V bežnom stavebníctve stavebná činnosť vyžaduje obrovskú spotrebu prírodných zdrojov a energií a taktiež vytvára veľké množstvo odpadu a znečistenia. Pokiaľ ide o trvalo udržateľné stavebníctvo, stavba môže na životné prostredie vplývať aj pozitívne. Nepriamy pozitívny vplyv predstavuje recyklácia stavebných materiálov, v dôsledku čoho dochádza k zníženiu ťažby nerastných surovín, množstva odpadov a celkového ekologického dosahu stavby na životné prostredie.

Napríklad stavebná sutina, ktorá vzniká počas búracích a demolačných prác, je až z 90 % spätne využiteľná. Najviac sa v praxi recykluje betón, pričom z jeho recyklátu sa dá vyrobiť štrk či podklad pod asfaltové cesty. Ďalším pozitívnym vplyvom na životné prostredie je návrh rôznych vegetačných prvkov, napríklad zelených striech či vertikálnych zelených stien.

Navrhovanie zelených striech začína byť v stavebníctve štandardom, pokiaľ ide o veľké stavebné projekty, ako napríklad obytné zóny. Realizácie vegetačných prvkov v stavebníctve majú pozitívny vplyv na klimatické podmienky v mestách (zadržiavanie vlhkosti, znižovanie teploty počas horúčav, znižovanie koncentrácie CO2 v ovzduší) a tiež prispievajú k udržiavaní biodiverzity v mestskom prostredí.

Na ktoré formy dosahu stavebníctva na životné prostredie sa často zabúda, no sú závažné?

Stavebníctvo je v prevažnej miere závislé od ťažby nerastných surovín. Medzi stavebné nerasty sa radí kamenivo tvorené rôzne veľkými časticami (napr. piesok, štrk), rôzne typy drvených skál (napr. krieda, vápenec, pieskovec, bridlica), prírodné skaly (napr. mramor alebo žula), ako aj celý rad ílov, sadra či ílovitá bridlica.

Ťažba stavebných surovín na Slovensku predstavuje takmer 75 % z celkovej povrchovej ťažby nerastných surovín. Ťažba nerastných surovín vedie k devastácii priestoru samotného lomu, ako aj k zmenám v celom okolitom priestore. Medzi najzávažnejšie dosahy patrí zmena reliéfu a horninového prostredia, negatívne ovplyvňovanie kvality vzduchu, negatívne zmeny hydrologického režimu vôd, degradácia pôdy, degradácia a deštrukcia ekosystémov.

Ďalším negatívnym aspektom je záber plôch ekosystémov. Najčastejším javom je záber poľnohospodárskej pôdy. Toto platí najmä pri veľkých developerských projektoch, kde sa rozširujú obytné zóny obcí a miest. Často ide o veľmi úrodné pôdy vysokej kvality. Okrem ornej pôdy je častý aj záber pozemkov opustených lúk, pasienkov, záhrad či lesov. Samostatnou témou je výstavba v chránených územiach, kde často dochádza k degradácii vzácnych ekosystémov.

Aké škodliviny prenikajú do životného prostredia pri výstavbe a búraní stavieb?

Pri doprave, najmä vo fáze výstavby alebo sanácie stavieb, sú produkované emisie vo forme spalín pohonných látok. Do ovzdušia sa uvoľňujú skleníkové plyny, ako napr. oxid uhličitý, oxid uhoľnatý a oxidy dusíka. Oxidy dusíka (NOX) v kombinácii s vodou vytvárajú kyselinu dusičnú (HNO3 ), ktorá sa dostáva do pôdy, vôd a ekosystémov vo forme kyslého dažďa.

Aj stavebníctvo prispieva k tvorbe a uvoľňovaniu pevných častíc do ovzdušia označovaných ako PM (particulate matter), ktoré majú negatívny vplyv na ľudské zdravie a kvalitu ovzdušia. Stavebnou činnosťou sa hromadí veľké množstvo odpadu. Sem patria aj odpady klasifikované ako nebezpečné, napríklad úlomky betónu, tehál, škridiel, obkladového materiálu, ktorý obsahuje škodlivé látky (napríklad azbest).

Z týchto odpadov, pokiaľ nie sú vhodne uskladnené, unikajú toxické látky do vody, pôdy a iných zložiek životného prostredia. Ktorý segment stavebníctva je z pohľadu dosahu na životné prostredie najproblematickejší? Najproblematickejší je nárast odpadu zo stavebníctva, miera znečistenia ovzdušia emisiami a narastajúci záber plôch ekosystémov.

Taktiež s nárastom stavebníctva narastá aj miera ťažby nerastných surovín. Kde, naopak, vidno najväčší progres? Najväčší progres vidno v rozvoji trvalo udržateľného stavebníctva. V porovnaní s minulými rokmi narastá podiel výstavby drevodomov, nízkoenergetických stavieb či stavieb s podielom recyklovaných materiálov. Taktiež sa zlepšujú technológie ohľadom realizácie zelených a vegetačných stien.

Zvyšuje sa aj dopyt po obnoviteľných zdrojoch energie vo forme fotovoltických panelov, najmä pre rodinné domy. Ako stavebný boom ovplyvňuje stav slovenských lesov? V súvislosti s výstavbou lesných ciest, zvážnic či plošných stavebných objektov sa vyrubujú lesné ekosystémy.

Vplyvom výstavby dochádza k devastácii lesného prostredia, zmene svetelných podmienok v lese, zhoršeniu vlastností pôdy, odvodňovaniu územia a zmene mikroklímy.  To všetko spôsobuje stresové podmienky, ktoré zhoršujú zdravotný stav lesov. Mimoriadne závažné dopady má výstavba v chránených územiach, kde často dochádza k zničeniu vzácnych a ohrozených biotop.

Drevo je obnoviteľná surovina, preto sa dá považovať za ekologickú. Aktuálne ale podľa dostupných informácií na Slovensku nie je dostatok dreva a musí sa dovážať…

Drevo sa v stavebníctve považuje za hlavný stavebný materiál, ktorý je obnoviteľný a udržateľný. Najdôležitejší faktor je však pôvod dreva. Dôležité je dbať na to, aby bolo drevo získavané z trvalo udržateľných obhospodarovaných lesov tzn. z certifikovaných lesov.

Takéto drevo pochádza z legálnej a kontrolovanej ťažby. Naopak, drevo, ktoré pochádza z lesov, ktoré nespĺňajú certifikáciu trvalej udržateľnosti, prispieva okrem iného aj k nebezpečnému odlesňovaniu chránených lesov.

Čo sa týka objemu dreva, nedostatok je najmä kvalitného mäkkého ihličnatého dreva, ako je smrek, jedľa a borovica. Ihličnaté drevo je dôležitý stavebný a konštrukčný materiál, kľúčový pri výstavbe drevodomov a zrubov. Na Slovensku existuje iba málo firiem, ktoré dokážu guľatinu spracovať na rezivo a následne s certifikátom kvality vyrábať špecializované stavebné materiály.

Mnohé firmy majú obmedzené kapacity, prípadne produkty radšej vyvážajú do zahraničia za lepšie ceny. Slovenské stavebné firmy už roky dovážajú drevárske výrobky z Česka, Nemecka, Rakúska alebo Škandinávie. Často sú pritom vyrobené zo slovenského dreva.

Štátne Lesy SR vyťažené drevo predajú slovenským pílam, takže oficiálne ostáva na Slovensku. Lenže píly guľatinu len narežú, aby ju za vyššiu cenu exportovali do západnej Európy, hlavne do Nemecka a Rakúska.

Dá sa napriek tomu drevo ešte stále považovať za ekologický materiál?

Stále má nižšiu uhlíkovú stopu ako bežné stavebné materiály. Z dlhodobého hľadiska výrobky z dreva v porovnaní s betónom a oceľou pomáhajú zvýšiť energetickú účinnosť budovy, pretože drevo má prirodzené termoizolačné vlastnosti.

Vďaka tomu môžeme použitím dreva minimalizovať energiu spotrebovanú počas celej životnosti stavby. Žiaľ, aktuálna situácia na trhu s drevom je veľmi nepriaznivá. Výrazne stúpajú ceny guľatiny aj reziva. Preto by bolo zaujímavé siahnuť aj po iných trvalo udržateľných materiáloch.

Čo by sme sa mohli naučiť od zvyšku Európy v oblasti znižovania záťaže na životné prostredie stavebníctvom?

Základnou požiadavkou a štandardom vo viacerých krajinách EÚ sú stavby certifikované systémom udržateľnej výstavby. Súkromní investori v zahraničí už zistili, že im poskytujú výraznú výhodu na trhu. Tento trend sa rozširuje napríklad v Nemecku, Holandsku, Francúzsku či Škandinávii.

Dánska Kodaň má ambíciu stať sa prvým uhlíkovo neutrálnym mestom na svete do roku 2050. Vďaka globalizácii a vplyvu nadnárodných spoločností sa „zelená výstavba“ dostáva rýchlo aj do strednej a východnej Európy. Inšpiratívna je aj výstavba výškových drevostavieb.

Viacpodlažné drevostavby, napríklad vo forme bytových domov či apartmánových komplexov, majú výrazne nižší dosah na životné prostredie oproti bežným stavbám. Takéto budovy majú dlhoročnú tradíciu napríklad v Škandinávii.

Je to z dôvodu protipožiarnej ochrany stavieb. Konštrukčný celok stavby, ktorý má nosné prvky z dreva, sa považuje za horľavý. Výstavba konštrukčného celku z horľavého materiálu sa limituje maximálnou požiarnou výškou alebo priamo počtom podlaží.

V zásade platí, že drevostavby majú povolených maximálne 5 nadzemných podlaží, čo predstavuje 12 m výškovú úroveň podlahy posledného nadzemného podlažia (cca celkom 15 metrov výšku stavby). Táto skutočnosť platí od roku 2017, keď sa udiala revízia normy o požiarnej bezpečnosti stavieb.

Dovtedy norma povoľovala iba 2 nadzemné podlažia v stavbách na bývanie, 3 podlažia pri výrobných stavbách a 4 podlažia pri nevýrobných stavbách. Predchádzajúca verzia normy platila na Slovensku 40 rokov. V blízkej budúcnosti sa v slovenskej legislatíve ohľadom drevostavieb podľa mojich informácií neplánujú zmeny.

Materiály a technická základňa v stavebníctve pokročili, no slovenské technické normy protipožiarnej bezpečnosti stavieb zostali v oblasti drevostavieb oproti iným krajinám EÚ veľmi prísne. Na porovnanie: najvyššia drevostavba na svete – Mjøsa Tower v Nórsku – bola postavená s výškou viac ako 85 m (18 poschodí). Podľa odborníkov dobre navrhnutá a zrealizovaná drevostavba nie je z hľadiska požiarnej bezpečnosti o nič horšia ako dobre navrhnutá a zrealizovaná murovaná stavba.

Je slovenská legislatíva dostatočná, čo sa týka stavebníctva a jeho dosahu na životné prostredie?

Aktuálny stavebný zákon má mnohé medzery. Napríklad je možná dodatočná legalizácia nelegálnych stavieb. Stavebné úrady môžu vydať povolenia, ktorými nelegálne stavby dodatočne povolia. Pri ohlásení čiernej stavby úrady dokonca samy vyzvú majiteľa na nápravu.

Vysoký počet nelegálnych stavieb je u nás dlhodobým problémom. Nelegálne stavby majú napríklad vybudované neadekvátne kanalizačné systémy, čím môže dochádzať ku znečisteniu podzemných vôd. Časť nelegálnych stavieb sa nachádza aj v chránených územiach. Aktuálne je v príprave nový stavebný zákon, ktorý má okrem iného riešiť aj túto problematiku.

V zmysle nového stavebného zákona by nemalo byť možné legalizovať nelegálnu stavbu dodatočne a takáto stavba by sa odstránila na náklady stavebníka. Ďalším problémom je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Procesom posudzovania prešli aj také projekty, ktoré súhlasné stanovisko nikdy nemali dostať. Často je na stavebné úrady vyvíjaný veľký tlak developerov.

Ministerstvo životného prostredia pripravuje nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý by mal celý proces posudzovania urýchliť a posilniť. Minulý rok prišiel do účinnosti zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetickej hospodárnosti budov, ktorým sa sprísňujú podmienky pre stavebníkov.

Zákon rieši koncept tzv. stratégie obnovy, ktorá má za cieľ dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov a uľahčiť transformáciu existujúcich bytových a nebytových budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Podarí sa nám naplniť cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050?

Nepodarí, ak nebude podpora stavebníkov zo strany štátu. Už dnes fungujú schémy dotačnej pomoci pre projekty obnovy bytového fondu, na zvyšovanie počtu energeticky efektívnych budov a na podporu zvýšenia podielu využívania obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach. Tieto základné dotačné schémy bude potrebné rozširovať, aby sa trvalo udržateľné stavebníctvo stalo atraktívnym aj pre širokú verejnosť.

Môže dosiahnuť zmenu aj spoločenský tlak, respektíve tlak zákazníkov na developerov?

Určite áno. Žiaľ, stále platí, že väčšinu slovenských spotrebiteľov zaujíma skôr cena ako trvalo udržateľné stavebníctvo. Tento nezáujem je do istej miery spôsobený aj tým, že slovenskí spotrebitelia nie sú dostatočne informovaní.

Aktuálne však medzi zákazníkmi rastie napríklad dopyt po ekologickom bývaní v drevostavbách. Mnohí investori a developeri sa dnes chcú odlíšiť a stavať kvalitné a efektívne budovy, ktoré šetria stavebné aj prevádzkové náklady a vytvárajú zdravé prostredie pre ľudí, ktorí v nich bývajú či pracujú.

Preto na slovenskom trhu rastie podiel stavebných firiem, ktoré stavajú trvalo udržateľným spôsobom. Dôležitý je aj ekonomický tlak. Napríklad recyklácia stavebných odpadov má pre stavebné firmy značný ekonomický prínos.