Nie je to len o autách, aj stavebníctvo je znečisťovateľ
Vo vašom okolí práve vyrástla nová štvrť. Developer nasadil mladé stromčeky, drevo vidno aj na budovách, strechy sú celé zelené. Pred bytmi sú stojany na bicykle, prípadne nabíjačka na elektromobil.
Vidíte, že podobných bytov a štvrtí pribúda. Počuli ste, že nové hypermoderné kancelárie sa tiež pýšia nejakými environmentálnym certifikátmi. Poviete si, že to so stavebníctvom nebude až také zlé. No keď si pretriete oči a začnete viac skúmať, nájdete celkom desivé čísla.
Podľa portálu Deloitte je stavebný sektor spolu s prevádzkovaním budov zodpovedný za 40 % všetkých skleníkových plynov na svete. Rada pre ekologické budovy Spojených štátov zas tvrdí, že stavby majú na konte 40 % celkovej spotreby energie a odhaduje, že emisie z komerčných budov do roku 2030 narastú o 1,8 %. Znečistenie je pritom súčasťou celého životného cyklu budovy.
Pri výstavbe, počas jej užívania aj pri demolácii. Už pri výrobe samotných stavebných materiálov a ich preprave vznikajú škodliviny, spotrebúva sa energia, ničia sa prírodné zdroje. Stavebné spoločnosti sa snažia prísť so zelenými riešeniami, ale ako by povedala Greta Thunberg, nie je to dosť. Zmena prichádza len pomaly.
Prírodné zdroje a biodiverzita
Portál Archdesk zhrnul pôsobenie stavebníctva na životné prostredie v štyroch bodoch. Prvým je využitie prírodných zdrojov. Popri automobilovom a potravinárskom priemysle je stavebný sektor jedným z najvýznamnejších vykorisťovateľov. Polovica zdrojov, ktoré využíva, pritom nie sú obnoviteľné.
Podľa World Watch Institute odvetvie stojí za 40 % celkovej globálnej spotreby prírodných kameňov, štrkov a pieskov a za 25 % spotreby surového dreva. Ťažba stavebných surovín na Slovensku predstavuje takmer 75 % z celkovej povrchovej ťažby nerastných surovín. Druhým problémom je narušenie biodiverzity. Stavebníci pri veľkých projektoch najčastejšie zaberú poľnohospodársku plochu, pričom ide často o veľmi úrodné pôdy vysokej kvality.
Okrem ornej pôdy je častý aj záber pozemkov opustených lúk, pasienkov, záhrad či lesov. Samostatnou témou je výstavba v chránených územiach, kde dochádza k degradácii vzácnych ekosystémov. Už v kreslených rozprávkach zvieratá utekajú pred buldozérmi a na rozdiel od drakov a morských víl ide skôr o realitu. Stavebný hluk a svetlo značne ovplyvňujú divokú zver, najmä netopiere, jazvece a vtáky, ktorým menia denný cyklus.
Výstavbou dochádza k rozdeleniu populácie a izolácii druhov, ktoré sa musia buď adaptovať, alebo vyhynú. Znečistenie vodných zdrojov má vplyv na život v riekach, jazerách a moriach. V súvislosti s výstavbou lesných ciest, zvážnic či plošných stavebných objektov sa vyrubujú lesné ekosystémy. To ničí lesné prostredie, mení svetelné podmienky, zhoršuje vlastnosti pôdy, odvodňuje územie a mení mikroklímu.
Ovzdušie
Nikoho neprekvapí, že stavebníctvo patrí k významným znečisťovateľom ovzdušia. Ak chceme operovať s presnejšími číslami, je podľa Archdesku zodpovedné za približne 39 % emisií oxidu uhličitého pochádzajúcich zo spotreby energie a výroby. Toto číslo zahŕňa výrobu stavebných materiálov, ich dopravu a proces výstavby budovy.
Ako uvádzajú Jaroslav Bezděk a Pavel Svozil vo svojej publikácii Stavební činnost a životní prostředí, exhalácie zo stavebných strojov a stavebnej dopravy sa na znečisťovaní miest podieľajú 20 – 40 % z celkových exhalácií týchto škodlivín. To prispieva k častému prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt v blízkosti stavenísk.
Stavebníctvo je spomedzi všetkých odvetví hospodárstva SR zodpovedné za takmer 7 % úniku emisií oxidu uhličitého (CO2) do ovzdušia. Ide o štvrtý najvyšší podiel na emisiách CO2 (hneď po priemyselnej výrobe, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, doprave a skladovaní). Závažné škodliviny sa do ovzdušia dostávajú aj pri búracích prácach prostredníctvom trhavín.
Sú to zmesi aerosólov, ktoré majú podobné zloženie ako výfukové plyny – tiež majú vysoký podiel dusíka. Oxidy dusíka v kombinácii s vodou vytvárajú kyselinu dusičnú, ktorá sa dostáva do pôdy vo forme kyslého dažďa. Emisie dusíka produkuje aj doprava vo forme spalín pohonných látok. Každý prevoz stavebných materiálov teda prispieva k ohrozeniu životného prostredia.
Oxidy síry sú taktiež vedľajším produktom pri výrobe stavebných materiálov, ako oceľ, meď, tehly a cement, píše Mária Zaťková v odbornom časopise Posterus. Keď sa vám emisie plynov zdajú byť príliš abstraktné, určite vám bude povedomý ďalší znečisťovateľ ovzdušia – stavebný prach.
Množstvo prachu pri búraní budovy môže dosiahnuť až niekoľko ton a siahať aj niekoľko kilometrov od miesta, kde sa búra. Ďalší prach sa do vzduchu dostáva zo zaschnutého blata, ktoré zostane na komunikácii po výjazde pracovných strojov a nákladných áut.
Odpad
V neposlednom rade sa musíme rozprávať o tom, že stavebníctvo je významným producentom odpadu. Hovoríme tu o desiatkach tisícoch ton ročne. Na Slovensku stále veľká časť odpadu zo stavby končí na skládke. Cieľom Európskej únie je, aby do roku 2035 recyklácia v členských štátoch vzrástla až na 65 % a skládkovanie kleslo na 10 %.
Podľa správy Allied Market Research mal globálny trh recyklácie stavebného a demolačného odpadu v roku 2019 hodnotu 126,9 miliardy dolárov a predpokladá sa, že do roku 2027 dosiahne 127,4 miliardy eur. Slovenské štatistiky však zatiaľ spievajú inú pesničku. V roku 2019 skončilo na skládke vyše 2 300 ton stavebného odpadu.
Stavebné odpady a odpady z demolácií budov predstavujú viac ako 35 % z celkovej produkcie odpadov v SR. Tento trend má rastúcu tendenciu. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Juraj Smatana priznáva, že Slovensko zaostáva za svojimi povinnosťami. Recykláciu stavebného odpadu stále nemáme legislatívne vyriešenú. Dovtedy budú nákladné autá na skládky prinášať ďalšie tony materiálov.
Prečítajte si tiež
Na diskusii Sme o odpadovom hospodárstve však minulý rok potvrdil, že zákon je v štádiu prípravy. Sľubuje ho aj dokument Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý prijal parlament na jar tohto roka. Odpadové hospodárstvo však nie je kľúčovou časťou plánu obnovy, uvidí sa, či naň zvýšia peniaze.
Súčasné technológie pritom už aj slovenským stavebníkom umožňujú využívať recyklovanú sutinu na stavbách, no firmy čakajú na motiváciu. „V súčasnosti je to už funkčný technologický proces. Treba nájsť tie správne opatrenia, možno aj s pomocou dát, ktoré bude poskytovať informačný systém,“ uviedol v diskusii Sme podnikateľ Miroslav Jakuš.
Čo s tým?
Kto by sa teda mal postarať o zmenu? Štát, firmy alebo spotrebitelia? Svet zápasí s klimatickými zmenami, ktoré rapídne napredujú. Nie je čas na hádky. Klimatická konferencia v Glasgowe COP 26 priniesla niekoľko dohôd o obmedzovaní emisií.
Každá môže byť dôležitým krokom v globálnom boji proti klimatickej zmene, každá má však medzery. Ekológovia sú navyše skeptickí z dôvodu, že vymáhanie týchto záväzkov môže byť v praxi veľmi náročné. Spotrebitelia ešte vždy v drvivej väčšine pozerajú na cenu a až v druhom rade na udržateľnosť produktu.
Východiskom môže byť spojenie technologických poznatkov výskumníkov a bežnej praxe stavebných firiem. Musia nájsť riešenia, ktoré budú dostatočne dostupné, no zároveň efektívne. Keď sme však pri cene, mnohonásobne vyššiu ako za zelené technológie zaplatíme, ak klimatickej zmene nezabránime.
Svetielko nádeje podľa mnohých svieti aj v mladej generácii spotrebiteľov, ktorá si veľmi dobre uvedomuje, že na zdedené environmentálne problémy doplatia najviac práve oni. Musíme len veriť, že tak, ako sú dnes ochotní platiť za bambusový príbor a tričko z biobavlny, budú robiť uvedomelé rozhodnutia aj pri kúpe nehnuteľností či politických voľbách.
