Kým sa na Slovensku dohádame, vo svete postavia drevené mesto

Drevo je stavebný materiál, ktorý by ste hneď na prvú zaradili medzi ekologické. Má výrazne nižšiu uhlíkovú stopu. Z dlhodobého hľadiska pomáha vďaka prirodzeným termoizolačným vlastnostiam zvýšiť energetickú účinnosť budovy.

Je to pevný a pružný materiál s dlhou životnosťou, má schopnosť regulovať vlhkosť a teplotu prostredia, a tak vytvára príjemnú zdravú klímu. Prečo sa teda vôbec pýtať, či je drevo udržateľným materiálom?

Najdôležitejším faktorom je jeho pôvod. Drevo je udržateľný stavebný materiál, len pokiaľ pochádza z udržateľného obhospodarovania lesov, legálnej a kontrolovanej ťažby. Čo si zožneme, to by sme si mali aj zasiať, no po ilegálnej ťažbe zostane len holá spúšť.

V roku 2019 sa vyťažilo 9,2 milióna kubíkov dreva. To je najnižší objem za posledných šesť rokov. Niečo viac než polovicu vyťažili organizácie štátnych lesov a zvyšok súkromníci. Štátny podnik Lesy SR ako najväčší obhospodarovateľ lesov na Slovensku od roku 2018 súvisle znižuje objem ťažby. V roku 2022 plánujú vyťažiť o 28 % menej ako v rekordnom roku 2010.

Štátni aj súkromní obhospodarovatelia lesov sa zaväzujú k tomu, aby ťažili zodpovedne a udržateľne. Lesy SR za poslednú dekádu obnovili v priemere 7 692 hektárov ročne. Desaťročia u nás ťažba dreva neprekračuje jeho prírastok.

Trochu iná pesnička je to v prípade ilegálnej ťažby. Polícia SR eviduje každoročne stovky prípadov krádeží dreva, ktoré však nemusia znamenať iba nelegálnu ťažbu. Podľa správy Prezídia policajného zboru tvoria krádeže dreva až 51 % zachytenej environmentálnej kriminality

Ťažký rok drevárov

Na druhej strane sa nachádzajú firmy, ktoré drevo spracúvajú. Tie hlásia, že dreva na spracovanie je čoraz menej. Prezident Zväzu spracovateľov dreva SR Peter Zemaník hovorí, že ročný prírastok dreva v Slovenských lesoch je výrazne vyšší, ako je jeho potreba pre slovenský trh.

Problémom je hospodárenie s touto strategickou surovinou a tiež démonizovanie spracovateľských spoločností ako nepriateľov lesa. „Kým si politici a občianski aktivisti neuvedomia, že bez dreva sa nepohneme a bez hospodárenia v lesoch nebudeme môcť efektívne čeliť takzvaným zeleným výzvam, dovtedy bude drevospracujúci priemysel vnímaný len ako ,ničiteľ lesa a prírody‘.

Zdá sa mi farizejské, keď nás aktivisti vidia ako niekoho, kto ,ničí les‘, lebo drvivá väčšina presadzuje zdravý spôsob života, ku ktorému drevo neodmysliteľne patrí. Stačí, ak si priznáme, že stôl, stoličky, skrine, postele či kolísky máme radšej z dreva než z plastu,“ konštatuje Zemaník. Podotýka, že segment prináša aj ekologické riešenia. Drevodomy a stavby na báze dreva v sebe viažu CO₂ niekoľkonásobne dlhšie ako ktorýkoľvek iný výrobok z dreva.

„Ale na ich stavbu potrebujeme sofistikované materiály na báze dreva, a to – ako strategická surovina – rastie v lesoch,“ dodáva Zemaník. Drevári pritom nemajú za sebou ľahký rok. Cena dreva závratne stúpala a každým mesiacom atakovala nové rekordy. Prvotný nedostatok a nárast cien vyvolal vývoz dreva z Európy do USA, Kanady a Číny. Firmy, ktoré pracujú s drevom, sa začali zásobovať, čo nedostatok iba prehĺbilo.

Pokles produkcie počas lockdownu bol už len posledným krokom k niekoľkonásobnému zdraženiu výrobkov z dreva. V máji Denník E priniesol príbehy malých spracovateľských firiem, ktoré sa obávali, že odberatelia pri ďalšom zvyšovaní cien už nebudú ochotní nakupovať a bude to pre nich likvidačné. Zemaník je optimistickejší.

Hovorí, že vďaka stabilizácii situácie s dodávkami dreva v septembri nebol nárast cien až taký veľký, ako sa predpokladalo. Stabilizovali sa aj termíny dodania materiálov a nevyhnutných komponentov na výstavbu. „Nie je to síce na takej úrovni ako pred ,krízou‘, ale na to sme boli viac-menej pripravení,“ konštatuje. Opatrnosť s optimizmom je však na mieste. Ďalší výkyv môže priniesť energetická kríza

Čoraz viac dovážame

Záujem o stavby z dreva stúpa za posledné roky geometrickým radom. Zmršťujúca sa ponuka a nepriaznivá cena spôsobuje, že dodávky suroviny z okolitých krajín sú dnes pre veľa firiem samozrejmosťou. Firmy preto siahajú nielen po slovenskom, ale aj zahraničnom dreve. Dovoz dreva sa v roku 2020 medziročne zvýšil o 23 %. Do roku 2018 sa dovážalo najmä listnaté vlákninové drevo, ale aj listnaté piliarske výrezy.

Od roku 2019 stúpol dovoz ihličnatého piliarskeho dreva nižšej kvality, ako aj ihličnatého vlákninového dreva. Doprava dreva na Slovensko zvyšuje uhlíkovú stopu inak vysoko udržateľného materiálu. Je otázne, či majú firmy na výber. Zmenšovaním plochy hospodársky využiteľného lesa sa u nás podľa Zemaníka umelo vyvoláva nedostatok suroviny a jej predražovanie.

Výsledkom je nízka konkurencieschopnosť slovenských drevárskych firiem a vyššie zisky rakúskych a nemeckých spoločností, odkiaľ polotovary na stavby z dreva dovážame. Tento problém potvrdzuje aj europoslanec a environmentalista Michal Wiezik. Čo sa týka objemu dreva, nedostatok je najmä kvalitného mäkkého ihličnatého dreva, ako je smrek, jedľa a borovica. Ihličnaté drevo je dôležitý stavebný a konštrukčný materiál, kľúčový pri výstavbe drevodomov a zrubov.

„Na Slovensku existuje iba málo firiem, ktoré dokážu guľatinu spracovať na rezivo a následne s certifikátom kvality vyrábať špecializované stavebné materiály. Mnohé firmy majú obmedzené kapacity, prípadne produkty radšej vyvážajú do zahraničia za lepšie ceny. Slovenské stavebné firmy už roky dovážajú drevárske výrobky z Česka, Nemecka, Rakúska alebo Škandinávie. Často sú pritom vyrobené zo slovenského dreva. Štátne Lesy SR vyťažené drevo predajú slovenským pílam, takže oficiálne ostáva na Slovensku.

Lenže píly guľatinu len narežú, aby ju za vyššiu cenu exportovali do západnej Európy, hlavne do Nemecka a Rakúska,“ vysvetľuje Wiezik. Lesy SR hovoria, že zaviedli tento rok novú obchodnú stratégiu, ktorá počíta s rozvojom výroby drevospracujúceho priemyslu a postupným rozvojom zamestnanosti v najmenej rozvinutých regiónoch Slovenska. Zemaník za Zväz spracovateľov dreva zas tvrdí, že otázka vývozu dreva do Európy je len problémom správneho hospodárenia.

„Pri dodržiavaní dnes platných regulatívov a zabezpečení konkurencieschopnosti našich spracovateľov dreva sa väčšina suroviny spracuje u nás alebo v podobe výrobkov či polotovarov vyvezie do Európy s vyššou pridanou hodnotou. Systém je nastavený správne, len ho treba dodržiavať.“

Slovenské drevostavby limitujú normy

Napriek všetkým úskaliam záujem o drevostavby rastie. Obrat slovenských firiem, ktoré sa venujú výstavbe drevostavieb, stúpol medziročne o 42 %. Ide zväčša o rodinné domy. Smernice o požiarnej ochrane však výšku drevostavieb limitujú.

V prípade zmiešaného konštrukčného celku (mix horľavých a nehorľavých materiálov – napr. železobetón a drevo) nesmie mať budova viac ako päť podlaží a podlaha najvyššieho z nich nesmie byť vyššie než 12 metrov. Celodrevené konštrukcie s priznanými nosnými drevenými prvkami majú ešte o stupeň prísnejšie normy. Nevýrobné stavby sú možné do výšky najviac 9 metrov, stavby na bývanie a ubytovanie najviac s 3 podlažiami a výrobné stavby do 3 podlaží (priznané drevo).

Naše normy sú výrazne prísnejšie ako inde v Európe a je pravdepodobné, že sa tak skoro nezmenia. Vo výsledku potom tlieskame prvým nebytovým lastovičkám, zatiaľ čo v zahraničí sa predháňajú, kto postaví impozantnejší drevený mrakodrap.

Drevené mesto na severe

Z dreva sa dá postaviť aj viac ako rodinný dom. Vlastne by sa dalo povedať, že sa z neho dá postaviť takmer celé mesto. Znie vám to ako utópia? Vo švédskom meste Skellefteå je tento zámer realitou. Dokopy má vyše 35-tisíc obyvateľov, ktorí môžu navštevovať drevené školy, prechádzať sa po drevenom moste či zaparkovať svoje auto v drevenom parkovacom dome. Prirodzenú surovinu z lesa využili aj na stavbu letiskovej riadiacej veže či bytoviek. V centre Skellefteå sa do neba týči jedna z najvyšších drevostavieb na svete.

„Nie sme drevotaliban,“ povedal pre Guradian Bo Wikström z mestskej turistickej agentúry. „Aj iné materiály sú prípustné. Ale prečo by ste stavali z niečoho iného, keď vás obklopuje 480-tisíc hektárov lesa?“ Budova, kde sídli kultúrne centrum a hotel, má 20 podlaží, 75 metrov a pracovali na nej tri tímy inžinierov. Konštrukčná technológia je pomerne jednoduchá – využíva kombináciu lepenej drevenej konštrukcie (glulam) a CLT panelov s oceľovým nosníkom na podporu výškovej veže.

Na prvých dvoch poschodiach využili pre väčšiu odolnosť proti vetru aj betón. Stavba rástla rýchlosťou jedného poschodia za dva dni. Podľa developera sa vďaka drevenej konštrukcii a prefabrikácii podarilo skrátiť čas výstavby o jeden rok.

Architekti uisťujú, že budova je aj bezpečná: lepené drevo horí veľmi zle, navyše je vybavené štvorcentimetrovou ochrannou vrstvou, ktorá v prípade požiaru dokáže oheň zadusiť a ochrániť štruktúru základov aspoň 120 minút.

Samozrejmosťou je i prepracovaná protipožiarna ochrana. Mohlo by sa zdať, že drevený mrakodrap zostane raritou, ktorá v meste uprostred lesa ukáže silu miestneho drevospracujúceho priemyslu. Podľa architektov z kancelárie White Arkitekter je ale možné uplatniť tento koncept aj inde.

Dokonca aj tam, kde žiadne lesy nie sú. Skúmali, ako ďaleko by sa dala budova preniesť bez toho, aby zničili prínos v podobe úspor emisií. Vyšlo im, že by mohli dvakrát obísť celú planétu a stále by boli uhlíkovo neutrálni.