Projektová príprava je na Slovensku slabinou, priznáva Štefan Kišš

Šéfoval vyše 6 rokov Útvaru hodnoty za peniaze v rámci Ministerstva financií SR. V novembri 2022 vstúpil do politiky a stal sa členom predsedníctva Progresívneho Slovenska.

V strane má na starosti ekonomiku a verejné financie. Tvrdí, že posudzovanie štúdií uskutočniteľnosti, najmä veľkých projektov, potrebuje aktívnu komunikáciu ÚHP s predkladateľom. Aj takto sa dá zabrániť megalomanským výmyslom a zbytočnostiam v projektoch.

Systém prípravy projektov potrebuje reformu, aby bol efektívnejší. Štefan Kišš je autorom národného Plánu obnovy o odolnosti SR. Za jeho výhodu považuje samotný proces, dosiahnutie dohody, ako aj prácu na prioritách a projektoch.

Aké okolnosti boli rozhodujúce pre vznik Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) na pôde Ministerstva financií (MF) SR a pre vaše rozhodnutie pracovať tam?

Na Slovensku v roku 2005 chýbala a niekedy ešte stále chýba poctivá analýza efektívnosti verejných rozhodnutí, ktoré robia politici a pripravujú úradníci. Vtedajší minister financií Peter Kažimír s tým súhlasil a schválil inštitucionálny koncept hodnoty za financie, ktorý mu priniesol riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Martin Filko.

Za šesť rokov sme vypracovali systém a máme personálne kapacity na hodnotenie investícií. Česi sa o zriadenie  podobnej inštitúcie, ako je náš ÚHP, snažia až teraz. V ekonomicky vyspelých štátoch západnej Európy už majú podobné útvary dávno.

Akí odborníci pracujú na ÚHP, aby útvar zvládol posúdiť rôznorodé investície?

Súčasný tím päťdesiatich pracovníkov tvoria mladší ľudia, sú mierne „hipsterskí“, s rôznou odbornosťou. Hľadáme bystrých, motivovaných ľudí prevažne so vzdelaním ekonomika a verejná politika. Veľa z nich študovalo v zahraničí. Tak ako sa rozrástla agenda ÚHP, je tam čoraz viac sektorových expertov vrátane ľudí s technickým vzdelaním, ktorí, ľudovo povedané, rozumejú výkresom.

Stíhajú objem práce?

Investičných projektov je veľa. Okrem toho robí ÚHP revízie výdavkov alebo komplexnejšie hodnotenia sektorov, ako aj podklady pre ministra financií a vládu, ak si to vyžiada. Vízia je venovať sa dôslednejšie veľkým témam.

Najmä infraštruktúrne projekty sú extrémne komplexné. Ľudia, ktorí pracujú na ÚHP, prinášajú štátu pridanú hodnotu. Nevylučujem vznik pobočky ÚHP v Košiciach, ale o tom rozhodne môj nástupca. Pandémia koronavírusu priniesla do praxe viac home office, čo je praktické. Nie každý, kto pracuje pre štát, musí sedieť v Bratislave.

Svojho času bol na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) SR útvar, ktorý sa zaoberal plánovaním projektov, prípravou Agendy 2030. Najvyšší kontrolný úrad SR sa zároveň stará o štátne peniaze a je tu aj ÚHP.

ÚHP nemá byť ani zďaleka jedinou inštitúciou, ktorá sa venuje takýmto veciam. Úloha ÚHP je spoločenské hodnotenie všetkého, čo štát robí, primárne však investícií. Úlohou vami spomenutého útvaru na ÚPVII bolo „upratať“ v stratégiách štátu a pomôcť so strategickým plánovaním investícií. Časť tejto agendy dnes robí ÚHP – presviedča rezorty, aby si pripravili investičný plán. Ak máme nejakú slabinu, je to projektová príprava. Predkladatelia si to však neradi pripúšťajú.

V štátnej správe teda nie sú kvalifikovaní ľudia, ktorí vedia rozpoznať investičnú príležitosť a spracovať investičný projekt?

Poznám veľa úradníkov, ktorí robia svoju prácu kvalifikovane a patrí im za to uznanie. Na druhej strane nemáme v projektovej príprave dostatok kapacít. Vnímam istú rezistenciu v štátnej správe. Kariérni štátni úradníci pripravujú podklady pre politikov a tam by ťah na bránu i agilnosť mohli byť výraznejšie. Vládna nestabilita nepomáha dlhodobej projektovej príprave.

Napríklad ministerstvo pripraví projekt vo forme štúdie uskutočniteľnosti, ktorú zo zákona zverejní, a ÚHP ju do 30 dní zhodnotí. Vo veľkých stavebných projektoch tento proces trvá roky. Pred verejným obstarávaním má investor povinnosť aktualizovať štúdiu a ÚHP svoje hodnotenie.

Aktualizácia štúdie by mala trvať niekoľko dní. Stretávame sa aj s názormi, že to treba obstarať a potrvá rok, kým ju investor doručí na ÚHP. To je pre mňa príklad rezistencie zdola, keď nie je chuť ísť za vecou. Aktualizácia predsa musí byť zvládnuteľná internými kapacitami štátu za pár dní, nie je dôvod zapájať externého dodávateľa a čakať naňho dva roky.

Kde sa podľa vás stala chyba, že nie sú zrealizované štátom preferované zámery ako diaľnica do Košíc alebo nemocnica Rázsochy?

V skratke ide o dlhodobý amaterizmus a únos štátu naprieč vládami. Čo sa stalo s Rázsochami, je absurdné. Bežnému človeku ťažko vysvetlíte, že staviate nemocnicu 20 rokov a dostanete sa do etapy, že musíte búrať, pretože skelet nemocnice zhnil. To je učebnicový príklad únosu štátu v zdravotníctve. A čo sa týka výstavby diaľnic –to sa dá ťažko komentovať. Keď počujem, že ÚHP spomaľuje výstavbu, tak hovorím, že ešte donedávna tu ÚHP nebol diaľnicu D1 aj tak nemáme. Takže problém bude v niečom inom.

Aké postavenie má územné plánovanie v projektoch, ktoré posudzuje ÚHP?

Veľmi dôležité. Územné plánovanie je súčasť stavebného procesu. Nie je to síce gro ekonomickej analýzy, ktorou sa ÚHP primárne zaoberá, ale útvar rozumie, že územné plánovanie, stavebné povolenie a posudzovanie vplyvov na životné prostredie významne vstupujú do ceny aj do kvality projektu. Procesy projektovej prípravy sú u nás zastarané, potrebujeme zmodernizovať územné plánovanie, ak chceme dosiahnuť lepšie projekty.

Plán obnovy znamená veľa projektov aj štátnych subjektov, aký objem práce to znamená pre ÚHP?

Som autorom slovenského plánu obnovy spolu s Líviou Vašákovou (generálna riaditeľka Sekcie plánu obnovy Úradu vlády SR, pozn. red.) a ďalšími. Tvorbe plánu, ktorý pomenuje ciele štátu v reformách a investíciách, sa venovalo vyše 10 ľudí z ÚHP.

Teraz posudzujeme investičné projekty plánu obnovy tak ako všetky ostatné verejné projekty. Keďže sme boli už od začiatku súčasťou procesu, „prvú gombičku na jeho kabáte sme zapli“ tak, že to dáva zmysel. Určili sme si ciele, ktoré potrebujeme splniť, a v súlade s nimi sa začali pripravovať projekty. V tomto zmysle teraz máme menej práce, pretože existuje konsenzus o projektoch na úrovni štátu a môžeme sa sústrediť na čo najlepšiu realizáciu.

Pri pláne obnovy nemusíme nikoho presviedčať, že nepotrebujeme megalomanské projekty. Pamätáte sa napríklad na sen o širokorozchodnej železnici za 6 miliárd? Dúfam, že takéto zombie projekty máme za sebou.

Štát vlastní a spravuje tisíce budov na Slovensku. ÚHP sa v jednom zo svojich výstupov venoval aj tejto téme. Je súčasná rezortná správa budov efektívna alebo je lepšia ich centrálna správa ako v západoeurópskych štátoch?

Jednotná správa budov určite áno. To však nevyhnutne neznamená vytvorenie megalomanskej inštitúcie. Problémom je koordinácia medzi ministerstvami a manažment budov. Nemáme poriadne jednotné dáta. Potrebujeme sa rozhodnúť, ktoré budovy predať, opraviť, prenajať či kúpiť. Pod vplyvom rastu ceny energií, vojny na Ukrajine a klimatických zmien sú udržateľnosť a energetická spotreba mimoriadne dôležité a štát by mal ísť v tomto príkladom.

Vo svojom zverejnenom príspevku ste napísali, že v roku 2021 ÚHP posúdilo pred verejným obstarávaním 251 projektov s odhadovanými nákladmi 3 mld. eur a ušetrili ste 800 mil. eur. Ako v hodnotení pristupujete k zvyšovaniu cien stavebných materiálov a pozemkov?

Zohľadňujeme budúci vývoj, ktorý má nastať. Zohľadňuje sa miera inflácie, trojročná makroprognóza IFP a dlhodobý výhľad, to je celkové hľadisko. Na nižšej úrovni treba mať databázu údajov o stavebných cenách, tú postupne budujeme a neustále kultivujeme.

Ak z objednávky veľkého projektu vyhodíte luxusné drobnosti alebo zmeníte technické riešenie, ušetríte, napísali ste. Čo si treba predstaviť pod luxusnými drobnosťami? Sú v ÚHP ľudia, ktorí vedia posúdiť napríklad razenie tunela?

Do tejto skupiny patrí štvrtý pruh bratislavského obchvatu, pričom stačia tri. V prešovskom obchvate sme sa snažili presadiť, aby križovatka Vydumanec bola architektonicky jednoduchšia, čo sa nestalo. V oblasti dátových cloudov nám hovorili, že máme peniaze, urobme väčší projekt. Pritom však vieme, že riešenia v oblasti IT starnú rýchlo. Ďalej na železničných staniciach v menších mestách stačia dve až tri železničné koľaje, ale v projektoch máme nakreslených päť až šesť.

Okrem vysokej inflácie sa Slovensko borí s nedostatkom bytov a najnovšie aj so zníženou dostupnosťou bývania pre zvýšené úroky hypotekárnych úverov.

Je to aj problém ponuky a dopytu. Ponuky v tom zmysle, že je málo bytov vo veľkých slovenských mestách, a objem dopytu ovplyvňujú ľudia, ktorí si môžu dovoliť hypotéku alebo kúpu bytu. Štát by mal určite výrazne riešiť ponuku. V prvom rade je to úloha pre samosprávy, máme tu Štátny fond rozvoja bývania, ktorý podporuje nájomnú výstavbu. To, či má štát dotovať bývanie, je pre mňa skôr politická a sociálna otázka. Treba pomáhať vybraným skupinám, sociálne najslabším či vybraným verejným profesiám.

Nájomné bývanie je legitímny cieľ, ale súčasný mechanizmus štátom podporovaného nájomného bývania z dielne podpredsedu vlády SR Štefana Holého nepovažujem za optimálny. Jeho výsledkom nebude dostupnejšie bývanie. Na konci dňa takýto nájomný byt napokon nebude lacnejší ako komerčné bývanie. Kam sme sa tým dostali?

Má slovenská vláda regionálnu politiku, ktorú napĺňa a ktorá prináša výsledky?

Vlády realizovali v minulosti veľa pseudoregionálnych programov. Lepšia regionálna politika znamená prinášať prácu a zlepšovať verejné služby, umožniť lepšie podmienky na podnikanie a dobudovať regionálnu infraštruktúru ako obchvaty okresných miest. Populistická vláda si skôr vyberie skratky, ktoré prinášajú ľúbivé a komplikovanejšie riešenia. Treba rozvíjať celé Slovensko, aby žili dobre aj ľudia v regiónoch, nielen v Bratislave, ktorá je ekonomicky vyspelejšia ako zvyšok štátu.

Na aké výzvy sa musí pripraviť slovenská ekonomika v horizonte 20 rokov, čo je v podstate čas, za ktorý vyrastie nová generácia?

Seriózne sa zaoberať témami, ktoré sú kľúčové pre kvalitu života – v prvom rade zdravotníctvo, vzdelávanie, sociálna inklúzia. A doručiť tieto služby občanom cestou politickej stability, slušného dialógu, rozhodnutí založených na dátach a dôkazoch. Treba budovať verejné inštitúcie, ktoré majú tieto veci na starosti. ÚHP je jeden príklad. Treba profesionalizovať Protimonopolný úrad SR, úrady práce, stavebné úrady a urýchlene digitalizovať procesy.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 3/2023