Konečne lepšie cyklotrasy? Nový manuál predpovedá Bratislave lepšiu cyklistickú infraštruktúru

Hlavné mesto získava posledné roky ucelenejší vzhľad vďaka princípom a štandardom od Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB).

Ten pripravil od svojho vzniku už 20 koncepčných dokumentov, ktoré určujú jasné pravidlá pre kompaktný vizuál verejných priestorov. Ide napríklad o osádzanie prístreškov mestskej hromadnej dopravy, pitných fontán, dláždenia chodníkov, umiestňovania zábradlí a najnovšie aj navrhovania priestorov cyklotrás.

Bratislava urobila za posledné obdobie pokrok k modernizácii ulíc a verejných priestorov. Dopomohli k tomu aktuálne už dve desiatky koncepčných dokumentov z dielne MIB-u, ktoré sa systematicky venujú dizajnu či umiestneniu prvkov vo verejnom priestore. Navrhnutými pravidlami sa riadia príslušné mestské organizácie, ktoré zastrešujú napríklad výmenu zastávok mestskej hromadnej dopravy, lámp pouličného osvetlenia, mobiliáru, modernizáciu chodníkov či vysádzanie nových stromov. 

Tieto pravidlá sa tak v poslednom období hojne používajú pri rekonštrukciách, ktoré iniciuje Hlavné mesto spoločne s Metropolitným inštitútom Bratislavy. Komplexný prístup k obnove ulíc vidno na nedávno zmodernizovanej Krížnej, Dunajskej či Mýtnej, kde sa uplatnili viaceré princípy a štandardy. Pravidlami sa však nemusí riadiť len Magistrát, môžu ich na dobrovoľnej báze využívať aj mestské časti alebo súkromní investori.

Aktuálne sa v Bratislave mení čoraz viac dopravných ostrovčekov z betónových plôch na rozkvitnuté miesta, ktoré zlepšujú mikroklímu aj atmosféru ulice. Novinkou je aj nový dizajn pitných fontán, ktorý neumocňuje vizuálny smog. Ďalším benefitom je, že fontány sú bezbariérové a lepšie sa k nim dostanú aj ľudia so zdravotným znevýhodnením. Po novom sa smetné koše neosádzajú v bezprostrednej blízkosti lavičiek, ale minimálne 1,5 metra od nich. Ľudí tak neruší hmyz alebo nepríjemný zápach.

Manuály našli svoje uplatnenie aj pri celomestskej výmene prístreškov na zastávkach či verejného osvetlenia. Vďaka tomu sa tieto pomerne husto zastúpené prvky vo verejnom priestore vymieňajú jednotne, aby sa predchádzalo vizuálnemu smogu. Podľa jednotného návodu sa riadia aj modernizácie chodníkov. Tento návod naviac dopĺňa zonácia, ktorá systematicky upravuje druh povrchu na základe toho, kde sa chodník v rámci Bratislavy nachádza. Významné ulice majú byť napríklad z betónovej dlažby, tak ako nedávno zmodernizovaná Mýtna.

Nové pravidlá však neovplyvňujú len vzhľad ulice. Vďaka premyslenejšej výsadbe sa môže predĺžiť životnosť zelene aj o desiatky rokov. V súčasnosti mesto postupuje pri vysádzaní aj starostlivosti o stromy podľa príslušných manuálov, ktoré detailne popisujú, ako sa správne starať o zeleň v meste, ale aj čo treba dodržať pri vysádzaní novej. 

„Som rád, že postupným uplatňovaním pravidiel z našich manuálov dostáva mesto a jeho verejné priestory jednotný vzhľad bez vizuálneho smogu a bariér. Ide o dôležitú tímovú prácu rôznych mestských inštitúcií, ktoré sa podieľajú na tom, aby naše návrhy neostali len na papieri,“ povedal Roman Žitňanský, riaditeľ Sekcie verejných priestorov z MIB.

Koncepčný inštitút dnes rozšíril princípy a štandardy o dvadsiatu dokumentáciu, zameriavajúcu sa na navrhovanie priestorov cyklotrás. Dopyt po bezpečnej a pohodlnej sieti cyklotrás rezonuje v mnohých európskych metropolách. „Aj Bratislava si uvedomuje dôležitosť rozvoja tejto formy dopravy, a preto sa v rámci strategického dokumentu Bratislava 2030 zaviazala, že do roku 2030 bude v hlavnom meste 180 km segregovaných cyklistických komunikácií, pričom aktuálny stav je 118 km,” informuje Metropolitný inštitút Bratislavy. 

Aktuálna dokumentácia obsahovo nahrádza a dopĺňa niekoľko rokov starú metodiku navrhovania cyklistických komunikácií na území Bratislavy, ktorá už nespĺňala aktuálne potreby cyklistov. Nový manuál tak prináša pravidlá, ktoré sa týkajú najmä rozmerov cyklistických komunikácii, a tiež bezpečnostných odstupov od chodníkov, pásu mobiliáru či zelene. Oproti predošlým dokumentom taktitež navrhuje, aby boli cyklotrasy širšie, čo zabezpečí cyklistom nielen bezpečnejšiu, ale aj komfortnejšiu jazdu.

Dokument sa tiež venuje modelovým situáciám, ktoré prehľadnejšie ilustrujú možné riešenia až na úrovni potenciálnych situácií, ktoré sa môžu udiať v rôznych uličných profiloch. Takáto miera detailu prináša lepšie podchytenie finálnej realizácie cyklotrás tak, aby boli skutočne pohodlné pre cyklistov.

V niektorých prípadoch (napr. segregovaná cyklistická komunikácia) idú tieto Princípy a štandardy nad rámec požiadaviek jednotlivých dokumentov za účelom vytvárania komfortnejších cyklistických komunikácií. Na druhú stranu, nepočítajú s používaním niektorých typologických prvkov – napríklad cyklistických piktogramov – v rámci tvorby kvalitnej, bezpečnej a komfortnej cyklistickej infraštruktúry. 

Do procesu tvorby a pripomienkovania dokumentu prizval MIB aj odborníkov na cyklodopravu z mesta, a tiež členov občianskeho združenia Cyklokoalícia. „MIB má do budúcna v pláne vypracovať aj ďalšie dokumenty, ktoré sa budú detailne venovať dizajnu cyklotrás a ich kríženiu v priestore,” objasňuje svoje zámery inštitút. 

Nedostatočná cyklistická infraštruktúra je v Bratislave, žiaľ, neželaným faktom. Nesúvislá sieť cyklistických komunikácií vyplýva aj z dlhodobej absencie strategického dokumentu rozvoja cyklistickej dopravy, následkom čoho je nejasnosť prioritizácie účastníkov dopravy a následný konflikt medzi cyklistami a vodičmi, ako i porušovanie pravidiel.

Najnovší manuál má veľký potenciál tento, ale i viaceré problémy zmeniť k lepšiemu. Je detailný, zobrazuje konkrétne situácie a udáva vhodné príklady cyklotrás zo zahraničia ako Holandsko, čo je cyklistická veľmoc. Bratislava tak momentálne získala dôležitý dokument, ktorý bude mať výrazný vplyv na budúce cyklotrasy v hlavnom meste. 

V súčasnosti je to totiž neúspech. Naplánovaný počet kilometrov segregovaných cyklotrás sa nepodarilo naplniť, čo v minulosti viackrát potvrdil aj primátor Matúš Vallo. Podľa správy Magistrátu z marca tohto roku je zrejmé, že mesto sa chce opäť pokúsiť o rozvoj cyklistickej dopravy aj dnes. 

V roku 2023 sú tak pripravené na spracovanie tri technické štúdie vedenia cyklistickej dopravy na hlavných mestských cyklotrasách v celkovej dĺžke 7,1 kilometra. Plánované je tiež preklopenie pripravených osemnástich technických štúdií do projektovej dokumentácie pre získanie územného rozhodnutia spolu so získaním územného rozhodnutia v celkovej dĺžke 36,4 kilometra.

O získanie stavebného povolenia sa Hlavné mesto pokúsi na šiestich úsekoch v celkovej dĺžke 6,2 kilometra. Realizácia novej cyklistickej infraštruktúry, pozostávajúcej z rekonštrukcie chodníkov, vytvorenie nových chodníkov a osadenie nového dopravného značenia, je plánovaná na piatich úsekoch v dĺžke 6,27 kilometra.

Kvalitný verejný priestor je jedným zo základných predpokladov dobrej kvality života v meste a vplýva na pocit bezpečnosti či zdravie ľudí, ktorí v ňom žijú. Súčasťou tohto verejného priestoru však musia byť aj kvalitné cyklotrasy, vo výstavbe ktorých momentálne Bratislava zaostáva.

Nový manuál z dielne MIB-u je tak nanajvýš vítanou novinkou, ktorá má veľký potenciál zmeniť zaužívané a premeniť bratislavské cyklotrasy na kvalitnejšie úseky, kde cyklisti nebudú v nebezpečenstve a v kolíznych situáciach. Ale práve naopak, cyklotrasy budú bezpečné, obyvateľmi vyhľadávané a vo veľkom využívané – to je cieľ, ku ktorému sa musí Bratislava dostať.