Architektúra medzi korunami stromov. Dom v Modre sa stal po rekonštrukcii pokračovaním okolitej krajiny

Na svahovitom pozemku v lokalite Harmónia ešte pred niekoľkými rokmi stál dom, ktorý sa vyznačoval nevhodnými stavebnými nánosmi a chaotickou dispozíciou. Po ich odstránení vznikol čistý základ pre novú architektonickú vrstvu, ktorá citlivo nadväzuje na terén aj okolitý les. Projekt Dom v harmónii prináša súčasné bývanie zasadené do krajiny s dôrazom na svetlo, priestor a pokoj.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Lokalita Harmónia pri Modre sa už koncom 19. storočia stala jednou z prvých v Uhorsku, kde sa začal inštitucionálne využívať rekreačný a liečebný potenciál lesa. Od tej doby sa charakter miesta síce zmenil z chatovej osady na trvalejšiu formu osídlenia, no aj napriek tomu do dnešného dňa oplýva jedinečnou atmosférou uprostred bohatej vegetácie.

Čaru tohto jedinečného miesta podľahli aj súčasní majitelia Domu v harmónii, za návrhom ktorého stoja architekti zo štúdia Atelier A008. Investori odkúpili pozemok s existujúcim objektom na okraji lesa pred niekoľkými rokmi a krátko na to začala aj ich spolupráca so známym architektonickým ateliérom.

Spolu s procesom pretvárania domu sa postupne formovalo aj zadanie. Pôvodný zámer transformovať objekt na bývanie pre klientov sa neskôr rozšíril o požiadavku vytvoriť otvorenú platformu – inšpiratívny priestor pre umelecké a spoločenské aktivity.   

Svah a divoká zeleň ako základ architektúry

Pozemok, na ktorom stojí dnešný Dom v harmónii, sa vyznačuje výrazným svahom, ktorý do veľkej miery ovplyvnil aj samotnú architektúru už vtedy existujúceho dvojpodlažného domu. Okrem toho je v lokalite výrazným spôsobom prítomná aj divoká zeleň, ktorá podčiarkuje genius loci daného miesta. 

Pôvodný objekt bol podľa slov samotných architektov v minulosti niekoľkokrát dostavovaný bez jasného konceptu, s miestnosťami na mnohých úrovniach, vzájomne poprepájaných rôznymi spôsobmi. „Chaotické usporiadanie miestností vyplývalo aj z faktu, že bývalý majiteľ prevádzkoval v prednej časti rodinného domu stolársku dielňu. Výhodou bola robustnosť a stabilita pôvodných nosných konštrukcií, ktoré boli v maximálnej miere integrované do nového projektu,” približujú. 

Radikálna transformácia

Cesta k hľadaniu žiadaného vizuálneho ticha v na pohľad komplikovanej pôvodnej architektúre tak musela byť dôsledná. „Naša cesta neviedla cez reštaurovanie pôvodných detailov, ale cez ich redukciu až elimináciu,” tvrdia autori návrhu. „Hoci sme menili výraz, v maximálnej miere sme rešpektovali pôvodné polohy a veľkosti okenných a dverných otvorov. Práve tie definujú vzťah domu k svetlu a okolitému lesu, ktorý bol správny už v základe,” dodávajú. 

Okrem toho sa architekti rozhodli ponechať aj pôvodné vonkajšie schodiská a spevnené plochy. Práve tieto prvky totiž podľa ich slov kotvia dom do svahu a zachovávajú pôvodnú logiku pohybu po pozemku, ktorú považovali za prirodzenú a funkčnú.

Za najcennejší pôvodný detail celého projektu považovali vzrastlú zeleň, vďaka čomu ostal charakter divokej záhrady nedotknutý. „Dom ostal verný svojej pôvodnej mierke a spôsobu, akým komunikuje s terénom a prírodou Harmónie,” tvrdia. 

Centrálna hala cez tri úrovne

V začiatkoch rekonštrukcie objektu boli odstránené všetky drobné prístavby a architektonické nánosy. Zachovaná ostala len nosná konštrukcia v podobe stien a stropov. Vďaka tomuto kroku vznikol medzi severným obvodom starého domu a hranicou pozemku voľný nezastavaný priestor, ktorý sa architekti rozhodli využiť vložením novej centrálnej haly. Tá dnes prechádza cez tri úrovne domu a zabezpečuje vnútorný prístup do všetkých úrovní domu. 

„Tento spájajúci priestor, kaskádovito klesajúci smerom k prednému vstupu a tiež k zadnému patiu, sa stal symbolom nového domu, jeho hlavným kompozičným a prevádzkovým prvkom, ako aj referenčným bodom pre všetky hlavné miestnosti. Spája staré a nové časti domu do harmonického a čitateľného celku,” zdôrazňujú význam priestoru architekti. 

Denná zóna, ktorá kraľuje domu

Z dispozičného hľadiska sa dnes na dolnej úrovni nachádza dvojpodlažná vstupná hala a technické zázemie integrované do pôvodného suterénu. O úroveň vyššie je súkromná zóna s izbami a kúpeľňami. Na jednotlivé miestnosti nadväzujú priestranné terasy a zadné patio. Izby sú presvetlené veľkými oknami rámujúcimi výhľady do záhrad. 

Na najvyššom podlaží sa nachádza spoločenský priestor, v ktorého strede je umiestnené jadro s toaletou a inými potrebnými funkciami. Vďaka nemu ostáva zvyšok priestoru otvorený, vzdušný a orientovaný výhradne na panoramatické výhľady. Kontakt s prírodou je v tejto časti domu umocnený priestrannými terasami a použitím rozsiahleho bezrámového zasklenia. 

Prázdny priestor ako základný architektonický koncept

Za najzásadnejšiu a zároveň najprínosnejšiu dispozičnú zmenu označujú architekti zmenu vertikálneho pretvorenia logiky domu a presun hlavného spoločenského priestoru na najvyššie podlažie.

„Pôvodný dom bol v spodných podlažiach prirodzene limitovaný svahom a hustou vegetáciou. Skutočný potenciál lokality sa odhalil až na úrovni pôvodnej plochej strechy. Umiestnením dennej časti na najvyššiu úroveň sme užívateľom dopriali nerušený panoramatický kontakt s krajinou,” uvádzajú autori projektu. 

Pri tvorbe konceptu domu bola ťažiskovou témou otázka vplyvu architektonického priestoru na duševnú a fyzickú regeneráciu. „Návrh pracuje s ideou prázdneho priestoru, ktorý ponecháva užívateľom priestor pre vlastnú existenciu a reflexiu. Kompozícia priestorov, detaily a materiály si od návštevníka vyžadujú spomalenie a dôkladnú pozornosť. Redukovaná paleta materiálov a dôsledná práca s geometriou priestoru vytvárajú akustický komfort a vizuálne ticho, ktoré v priestore “rezonuje,” približujú architekti. 

Dlhá realizácia ako prínos

Realizácia Domu v harmónii trvala takmer jednu dekádu. To, čo sa môže na prvý pohľad zdať ako negatívum, však podľa slov samotných architektov umožnilo dôkladnejšie premyslenie kľúčových koncepčných rozhodnutí. V rámci dodatočných úprav boli skorigované polohy a veľkosti niektorých otvorov či prehodnotený koncept umelého osvetlenia. Dodatočnými zmenami počas realizácie prešiel aj pôvodný koncept exteriérových peších prepojení a spevnených plôch. 

Počas realizácie bola zároveň venovaná špeciálna pozornosť detailom vrátane už spomínaného umiestnenia okien. Cieľom bolo dosiahnuť maximálnu sochársku a vizuálnu kvalitu každého priestoru a povrchu.

„Steny obmývané svetlom prenikajúcim cez rohové otvory, slnečné svetlo filtrované cez konáre okolitých stromov dopadajúce na cementové povrchy aj priamy kontakt s okolitou prírodou pozývajú k spomaleniu, stíšeniu a kontemplácii,” uvádzajú architekti z Ateliéru 008 v závere opisu projektu.