Metropolitný inštitút predstavil prognózu životného prostredia v Bratislave. Čo mesto potrebuje zlepšiť?
redakcia ASB Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) predstavil Prognózu životného prostredia do roku 2050, na ktorej pracoval spolu s ďalšími odborníkmi a odborníčkami. Rozsiahly dokument potvrdzuje, že Bratislava má obrovskú výhodu v dostupnosti rieky, Karpát aj lužných lesov a patrí medzi zelené mestá.
Štúdia s prognóznym zameraním s názvom Životné prostredie – Scenáre rozvoja Bratislavy do roku 2050 prináša prvý komplexný pohľad na to, ako sa môže stav prostredia v hlavnom meste vyvíjať v najbližších desaťročiach. Zároveň vôbec prvýkrát ponúka detailnú analýzu dnešného stavu ekosystémových služieb na území Bratislavy.
Bratislava je mestom so vzácnou kombináciou Malých Karpát, Dunaja, Moravy, lužných lesov a zásob podzemnej vody, ktorá ju radí medzi metropoly s najkvalitnejšími prírodnými zdrojmi v Európe. 27 % územia mesta tvorí prírodná krajina, 35 % poľnohospodárska a 34 % sídelná, pričom kľúčové územia biodiverzity pokrývajú zhruba pätinu mesta.
Na druhej strane autori štúdie upozorňujú, že mesto patrí medzi najteplejšie oblasti v SR a už dnes zažíva očakávaný rýchly rast teplôt vzduchu, častejšie suchá aj intenzívnejšie prívalové dažde. Do roku 2050 môže priemerná teplota v meste vzrásť o ďalšie 2 až 3 °C. S tým rastie aj zraniteľnosť obyvateľstva, najmä u seniorov a detí žijúcich vmeste či na periférii mesta.
Tri možné scenáre pre zelenomodrú budúcnosť hlavného mesta
Prognóza životného prostredia definuje prírodné zdroje mesta a zároveň prináša tri scenáre možného vývoja mesta v environmentálnej oblasti – optimistický, referenčný a pesimistický. Pri modelovaní jednotlivých scenárov bol využitý inovatívny nástroj Urban Planner. Ide o multikriteriálny model vyvinutý a testovaný na Univerzite Palackého v Olomouci, ktorý už bol využitý v českých mestách Plzeň, Znojmo, Jihlava, Zlín, Olomouc či Brno.
V rámci využitia modelu v Bratislave bolo vybraných niekoľko kategórií územného potenciálu: bývanie, výroba a skladovanie a rušivé formy občianskej vybavenosti, (ostatná) občianska vybavenosť, voľný čas a šport (verejné športoviská a ihriská), mestská zeleň a krajinná zeleň, ktoré boli posudzované v rámci jednotlivých scenárov.
V Bratislave bolo využitie tohto modelu unikátne v tom, že vyhodnocoval päť rôznych typov územného potenciálu. Výsledkom je podľa Buriana komplexný pohľad. ,,Zameriavajú sa najmä na vhodnosť využitia územia na základe dát a kapacitu ekosystémových služieb územia. Samozrejme, ide o modelové varianty, nie očakávaný stav. Scenáre sa nerovnajú reálnemu vývoju,“ vysvetľuje jedna z autoriek prognózy, Eva Čulová, expertka z MIB-u.
Ako hovorí, je ťažké odhadnúť, ako bude naozaj vyzerať Bratislava v roku 2050, pretože to závisí od kombinácie rôznych scenárov a veľkého množstva ďalších faktorov. „Napríklad ekonomickej situácie, dostupnosti bývania, dopravy, jednotlivých politík a ďalších externých vplyvov,” približuje ďalej enviromentalistka.
Aj samotný územný plán vychádza z množstva podkladov, ktoré môžu pre niektoré lokality poukazovať na rozdielnu vhodnosť využitia územia. ,,Úlohou mesta a Metropolitného inštitútu Bratislavy je hľadať priesečníky medzi jednotlivými oblasťami rozvoja, a reflektovať udržateľným spôsobom na požiadavky rozvoja mesta a jeho obyvateliek a obyvateľov v súčasnosti s výhľadom do budúcnosti,” dopĺňa Karin Lexmann, riaditeľka sekcie územného plánovania MIB-u.
Zeleň, voda a kompaktné mesto
Z prognózy vyplýva, že mesto bude potrebovať rozvíjať zelenomodrú infraštruktúru vo všetkých svojich častiach – od centrálnych ulíc až po okrajové oblasti Malých Karpát a Podunajska.
Dôležitá bude obnova a prepojenie existujúcich parkov, lesoparkov, vinohradov, záhradkárskych osád aj poľnohospodárskej krajiny, aby vznikla súvislá sieť, ktorá zabezpečí prírodné funkcie, rekreačné možnosti aj ochladenie v horúcich dňoch. Cieľom je aj obnova ekosystémových služieb – teda schopnosti krajiny dobre manažovať vodu, kvalitu ovzdušia, pestrosť a stabilitu prírodných zdrojov.
MIB sa postupne venuje jednotlivým témam, ktoré s tým úzko súvisia: brownfieldom, viniciam, záhradkárskych osadám, ktoré skúma prostredníctvom samostatných štúdií. Zároveň prináša nástroj na zvyšovanie kvality zelene v meste – ekoindex, ktorý sa už dnes aplikuje pri plánovaní mesta v menšej mierke, napr. v štúdii Mlynských nív, kde určuje kvalitatívny štandard zelenomodrej infraštruktúry pre nový rozvoj.
Rovnako zásadné bude naďalej narábanie s vodou. Cieľom je vytvárať podmienky na to, aby dažďová voda zostávala v území, dopĺňala podzemné zdroje a pomáhala chladeniu prostredia. Prognóza ukazuje, že Bratislava má z hľadiska zelenomodrej infraštruktúry všetky predpoklady stať sa do roku 2050 klimaticky odolnejším mestom, ktoré dokáže zmierňovať dôsledky horúčav, sucha a prívalových dažďov a zároveň ponúkať kvalitné prostredie pre život.
Zelenomodrá infraštruktúra je však len jedným z pilierov tejto transformácie. Udržateľný rozvoj je prepojený s ďalšími zásadnými zmenami: najmä s prechodom na udržateľnú mobilitu a s rozvojom dostupného bývania vo vnútornom meste, ktorý podporí kompaktné mesto krátkych vzdialeností.
Ak Bratislava dokáže naďalej znižovať závislosť od automobilovej dopravy, skvalitňovať verejnú dopravu, podporovať aktívnu mobilitu a približovať bývanie k službám a pracovným príležitostiam, bude možné naplno využiť potenciál zelene a vody na zmierňovanie dopadov klimatických zmien.
