Zelený dom v Topoľčanoch, ktorý neprehliadnete. Funkcionalistická vila funguje už 90 rokov bez výrazných zásahov
Ľudovít Petránsky Vila doktora Viktora Mokrého v Topoľčanoch patrí k najvýznamnejším dielam modernej architektúry. Dodnes ju obýva rodina jej pôvodného majiteľa, vila sa postupne stala sídlom niekoľkých generácií rodiny Mokrých. Od roku 1997 je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok.
„Tento dom určite na našej ulici nájdete,“ odpovedala mi pani Mokrá presvedčivo v telefóne, keď som sa pýtal na jeho súpisné číslo. Keď poviete, pomyslel som si a vydal som sa do Topoľčian. Mala pravdu, našiel som ho veľmi rýchlo. Stojí na nároží ulíc 17. novembra a Moyzesovej a pôsobí ako strom. Celú jeho fasádu obopína pavinič, ktorý sa mení počas ročných období.
Nie náhodou ho miestni volajú „Zelený dom“, či „Obrastený dom“. Koncom marca však z paviniča vyčnievali iba korene, takže dominovali geometrické tvary vily v pôsobivom vrstvení – emocionálny funkcionalizmus ako z encyklopédie medzivojnovej architektúry.
Jediný rodinný dom od architekta Rosenberga
Predo mnou stálo vrcholné dielo ranej tvorby topoľčianskeho rodáka, architekta Eugena Rosenberga! Ten mal v tom čase 26 rokov a za sebou prax vo vplyvnom parížskom ateliéri Le Corbusiera, v ktorom spolupracoval na majstrových vrcholných dielach funkcionalizmu, akými sú Villa Savoye vo francúzskom Poissy či budova Centrosojuz v Moskve.
Napriek Rosenbergovej bohatej kariére (väčšinu jeho realizácií tvorili nemocnice, letiská a obytné nájomné domy), vila doktora Mokrého v Topoľčanoch je jediný rodinný dom, ktorý počas svojho života navrhol. Ďalší dôvod, prečo práve táto vila.
Tridsiate roky, k vašim službám!
Dvere mi otvorila pani Mokrá, šarmantná spolumajiteľka vily, vnučka pôvodného majiteľa domu MUDr. Viktora Mokrého. Už v predsieni som tušil, že to bude zážitok pre všetky zmysly, a keď som vošiel do veľkorysej centrálnej miestnosti s rozlohou 60 m2, v ktorej sa spájajú všetky izby na prízemí, pôsobenie autenticity ešte zosilnelo. Tridsiate roky, k vašim službám!
Takmer všetko tu zostalo zachované ako pred vyše deväťdesiatimi rokmi, keď bol dom postavený. Interiér, tiež navrhnutý Rosenbergom a zachovaný dodnes, obsahuje vstavaný nábytok z dubového dreva a číreho skla, čo zdôrazňuje moderný dizajn vily.
Pôvodné sú drevené parkety, dvere a kľučky, väčšina radiátorov, pásové okná, lustre, niektoré valcovité svietidlá z kovu a mliečneho skla, mobiliár vrátane kredencov s dobovou „kalíškovinou“, rozmanitými sklenenými pohármi a kávovými či čajovými súpravami. Takto to vyzerá, keď sa niekto učí u Le Corbusiera. Takto to vyzerá, keď sa o výsledok niekto stará s láskou a nekonečnou trpezlivosťou.
Rodinný dom s ordináciou
„Vilu dal v roku 1934 postaviť doktor Viktor Mokrý s manželkou Irenou Lüttmerdingovou, dcérou nemeckého statkára, ako sídlo pre vtedy štvorčlennú rodinu,“ začala svoje rozprávanie pani Mokrá. „Dve miestnosti na prízemí vyčlenil pre svoju ordináciu s čakárňou – bol totiž okresným lekárom a pred dôchodkom aj okresným hygienikom.
Na lekárske účely sa časť domu využívala až do 80. rokov, neskôr sa vrchné poschodie prenajímalo notárskej kancelárii. V hornej časti domu boli pôvodne izby pre hostí a slúžky, sušiareň a práčovňa. V súčasnosti slúži vila výlučne na súkromné účely, pričom v dome bývajú dve generácie rodiny Mokrých.“
Rýchla výstavba
„Dom sa postavil na tú dobu veľmi rýchlo, po siedmich mesiacoch od začiatku výstavby sa mohli jeho majitelia doň nasťahovať,“ pokračuje pani Mokrá. „Spočiatku sa vykurovalo uhlím, ktoré sa sypalo cez okno do pivnice. Nad pivnicou v kuchyni bola pec, na ktorej sa varilo,“ dodáva spolumajiteľka.
S výstavbou domu sa začalo v máji 1934 na kraji mesta pri železničnej stanici, dnes je to už centrum. Na mieste súčasného parku pulzovalo živé korzo s ľuďmi, ktorí so záujmom pozorovali rýchlu výstavbu vily. Spočiatku sa stavali akoby dve samostatné časti a okoloidúci si mysleli, že sa stavajú dva domy. Následne boli prepojené stredovou časťou, pričom spomenutá ústredná hala má vyšší strop, ostatné izby sú nižšie. Rodina sa do domu nasťahovala už na Vianoce v roku 1934.
Inšpirácia od Le Corbusiera a Adolfa Loosa
„Aj v tejto vile možno poukázať na spojenie s Le Corbusierom a Adolfom Loosom. Le Corbusier navrhol v roku 1920 typ domu Citrohan s obytným priestorom dvojitej výšky a s dvomi okennými poľami na každej strane, z toho jedným celostenovým. S Loosom ho zase spájal aj záujem o interiér vyprojektovaného domu,“ pokračujeme v rozhovore.
Rosenberg vo vile využil základné prvky funkcionalizmu tak, ako ich definoval Le Corbusier: rovná strecha a pochôdzna terasa, pásové okná , otvorený pôdorys, hladká fasáda – strohý geometrický tvar, pričom estetická hodnota vychádza z funkčnosti.
Dodnes sa zachovali originálne nákresy od architekta Rosenberga, ako aj kompletný stavebný denník. Neporušené sú aj rodné listy predkov až do roku 1830, dokumenty o kúpe pozemkov, dokumenty z rodiny a mnohé iné zachované a veľmi hodnotné doklady.
Aj snaha o autenticitu má úskalia
Hotové múzeum s perfektnou katalogizáciou aj tých najmenších detailov, uvedomil som si, keď som si listoval v starostlivo uchovávaných dokumentoch. Aj preto je táto vila od roku 1997 zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok. Je to zásluha rodiny Mokrých, ktorá dom nepretržite obýva a stará sa oň už viac ako 90 rokov, a to bez výrazných stavebných zásahov. Táto vila je zároveň jednou z mála pamiatok na Slovensku, ktorá spĺňa tieto atribúty.
Vila sa postupne stala sídlom niekoľkých generácií rodiny Mokrých, kde žila a stretávala sa celá široká rodina vrátane príbuzných z nemeckej rodiny Lüttmerdingovcov. Po celé roky bola prirodzeným centrom rodinných stretnutí a v súčasnosti v dome žije už štvrtá generácia.
Minulý rok založila pani Mokrá občianske združenie Vila doktora Mokrého, o.z., aby sa toto hmotné dedičstvo darilo zachovať aj naďalej a rodina mala príjemnejšie bývanie. Ochrana autentických hodnôt má totiž aj svoje tienisté stránky.
„Na účely bývania je dom v súčasnosti v niektorých aspektoch nie príliš praktický,“ upozorňuje spolumajiteľka vily. „Okná sú vysoké, a preto je ich údržba veľmi náročná. Spomenutý pavinič na fasáde si vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Veľkým problémom bola a stále je aj vysoká vlhkosť. Do domu dlhé roky zatekalo. Odtoky, ktoré viedli cez dom, boli upchaté a voda pretekala dovnútra. Dom si vyžaduje každodennú starostlivosť a opravy.“
Ďalšia šanca
Vychádzame z vily do rozľahlej záhrady, kde som si uvedomil, že dom je z tejto strany oveľa členitejší a doslova otvára svoju náruč, zatiaľ čo z ulice je uzavretý. Samozrejme, okoloidúci poznajú len pohľad zvonka.
A ktovie, koľkí z nich zdvihnú zrak na funkcionalistickú krásu obrastenú paviničom a tušia, aký to tu majú skvost. Domy majú rôzne osudy, ale niektoré z nich si zaslúžia ďalšiu šancu. Táto vila v Topoľčanoch k nim nepochybne patrí.
Prečo je vila doktora Mokrého hodnotná?
„Význam stavby spočíva najmä v tom, že do regionálneho prostredia vniesla vyspelú funkcionalistickú architektúru, ktorá reflektovala najprogresívnejšie trendy súdobej svetovej architektúry,“ približuje historik umenia Peter Kršák. (Zdroj: My Topoľčany, 14. máj 2025).
„Vila doktora Mokrého je významným príkladom Rosenbergovej tvorby a zároveň jedným z najčistejších príkladov funkcionalistickej architektúry. Prvý projekt z marca 1934 už vykazuje Rosenbergovu záľubu v symetrických kompozíciách so stredovým rizalitom, do ktorej vedel asymetricky poskladať rozličné funkcie domu. O mesiac starší prepracovaný návrh bol odlišný, rysy kombinácie symetrie a asymetrie si však zachoval. Zadná fasáda je členitejšia, medzi blokom kuchyne a predĺženým slepým blokom spální sa svojou zasklenou stenou do záhrady otvára vyšší a mierne ustúpený blok ústrednej obytnej haly. Do ulice je stavba dvojpodlažná. Medzi dvomi masívnymi nárožnými blokmi bez okien je ustúpená časť s dvomi vstupmi krytými markízou a nad ňou sú dva pásy okien. Ľavý vstup vedie cez čakáreň do ordinácie (zvnútra bola ordinácia prístupná cez halu), pravý do obytnej časti. Za zádverím s toaletou sa otvára v celej hĺbke dispozície obytná hala zakončená výstupom na terasu.“
(Zdroj: Janka Kramáriková: Vila doktora Mokrého. In: Matúš DULLA (ed.): Slávne vily Slovenska, vyd. Foibos, Bratislava 2010.)
Kto bol architekt Eugen Rosenberg
Eugen Rosenberg (1907 Topoľčany – 1990 Londýn) študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde bol študentom Josefa Gočára, a neskôr pôsobil ako praktikant v ateliéri Le Corbusiera. V roku 1934 si otvoril vlastnú architektonickú kanceláriu v Prahe, kde navrhol viacero pozoruhodných funkcionalistických obytných domov a podieľal sa na formovaní medzivojnovej architektonickej tváre hlavného mesta ČR.
Po politických zmenách bol pre svoj židovský pôvod nútený pred nacistami emigrovať do Anglicka. Tu koncom roka 1944 spolu s F. R. S. Yorkom a Cyrilom S. Mardallom založil renomovanú architektonickú kanceláriu YRM, ktorá sa stala jednou z najvýznamnejších tvorivých skupín v Európe a patrila medzi významné britské ateliéry najmä v druhej polovici 20. storočia.
Z ich realizácií spomeňme aspoň nemocnicu St. Thomas’ Hospital v Londýne, prvú etapu londýnskeho letiska Gatwick, letisko Luton, Elliotovu továreň v Rochestri, letisko v Kuvajte či univerzitu v Liverpoole.
