Slovenská stopa v Budapešti. Bratislavská kancelária spolunavrhla novú mestskú štvrť Rákosrendező
Martina Gregová Budapešť v súčasnosti čelí bytovej kríze, ktorá sa prejavuje nedostatkom dostupného bývania a rastúcimi cenami nehnuteľností. Situáciu zhoršujú klimatické výzvy a potreba udržateľnejšieho rozvoja mesta. Jednou z kľúčových lokalít, kde sa majú tieto problémy riešiť, je brownfield Rákosrendező na rozhraní XIII. a XIV. obvodu. Práve tu má vzniknúť nová mestská štvrť s kombináciou bývania, verejných priestorov a zelene.
Rákosrendező patrí v súčasnosti medzi najsľubnejšie oblasti rozvoja budapeštianskych brownfieldov. Nachádza sa na rozhraní XIII. a XIV. budapeštianskeho obvodu. Oblasť je známa najmä vďaka železničnej stanici, ktorá bola otvorená v roku 1894 a počas nasledujúcich rokov sa stala jednou z najdôležitejších vnútroštátnych nákladných staníc.
Od tej doby sa objavilo viacero plánov na rekultiváciu územia Rákosrendező a výstavbu rôznych investičných zámerov, ako aj viacero plánov na rozvoj dopravy. V marci 2025 odkúpila mestská samospráva prostredníctvom vlastnej spoločnosti Budapest Közművek od štátu 86-hektárovú oblasť Rákosrendező, vhodnú na rozvoj. Odkúpením tejto oblasti získala samospráva jedinečnú príležitosť formovať novú mestskú štvrť vo vlastnej réžii.
Desiatky súťažných tímov
Krátko na to bola spoločnosťou Budapest Capital Asset Management Centre Plc. vyhlásená medzinárodná súťaž návrhov s názvom Rákosrendező Masterplan Urban and Public Space Design Competition. Jej cieľom bolo vybrať projektanta, ktorý vypracuje generálny plán komplexného urbanistického rozvoja brownfieldovej oblasti Rákosrendező a na jeho základe komplexný plán siete verejných priestorov novej štvrte.
„Cieľom je vytvoriť rozmanitú štvrť, ktorá organicky zapadne do charakteru Budapešti a zároveň vyformuluje nové vízie a nové nápady. Hľadáme rovnováhu medzi prírodou a zastavaným prostredím, potrebami bývania, práce, kultúry a voľného času. Očakávame riešenia zamerané na ľudskú mierku, inkluzívne, zelené a inovatívne,” priblížil vyhlasovateľ.
Do medzinárodnej súťaže sa zapojilo celkovo 43 autorských kolektívov. Z nich bolo do fázy návrhu vybraných 16 tímov. Odborná porota za najlepší spomedzi odovzdaných návrhov označila ten, na ktorom spolupracoval aj ateliér Marko and Placemakers, pôsobiaci v Bratislave. Okrem neho sa na návrhu podieľali ateliéry Coldefy et Associés Architectes Urbanistes, CITYFÖRSTER, Sporaarchitects Kft. a Treibhaus Landschaftsarchitektur Hamburg.
Viac ako 240 hektárov a 6 štvrtí
Zadanie súťaže sa netýkalo len nedávno odkúpeného územia. Zahŕňalo pozemky o celkovej rozlohe celkovo 244 hektárov. Vo výsledku by v tejto časti mesta malo vyrásť približne 10 000 bytov, pričom dôležitú funkčnú náplň tvorí aj nájomné bývanie. „Budapešť v súčasnosti čelí bytovej aj klimatickej kríze a riešenia možno nájsť len systematickým a kolektívnym myslením,” približuje vyhlasovateľ na stránke súťaže.
Medzi dôležité aspekty zadania patril aj dôraz na princíp 15-minútového mesta či vytvorenie verejného parku s rozlohou minimálne 25 hektárov. Súťažné tímy mali vo svojich návrhoch klásť dôraz na verejnú dopravu, aktívnu mobilitu aj klimatickú odolnosť.
Odborná porota označila víťazný návrh, na ktorom sa podieľal aj ateliér sídliaci v Bratislave, za najkoherentnejší. Ocenila pritom najmä rozdelenie územia na šesť samostatných, no dobre prepojených štvrtí. Každá z navrhovaných štvrtí má svoj vlastný charakter, funkčné ťažisko aj architektonickú identitu.
Zeleň a voda ako základ návrhu
Silnou stránkou víťazného projektu bol podľa odbornej poroty aj systém verejných priestorov naviazaný na okružnú promenádu. Ďalším plusom návrhu bolo riešenie zelene. To pozostáva zo sústavy troch väčších parkov, zeleného koridoru a uplatnenia princípu známeho ako sponge city.
„Predstavujeme si mestský rámec, ktorý je otvorený, prispôsobivý a inkluzívny. Štruktúru schopnú prispôsobiť sa rozdielom, zmenám a prekrývaniu. Namiesto fixných naratívov navrhujeme otvorené systémy – priestorové príbehy, ktoré dokážu komunikovať zložité mestské scenáre a zároveň ostávajú flexibilné,” uvádzajú autori víťazného návrhu v anotácii.
Základom vízie pre novú mestskú štvrť sa stala modro-zelená infraštruktúra. Tá okrem rozľahlých parkov zahŕňa aj spomínaný zelený koridor či obnovu a spomalenie vodného toku Rákos. Jeho brehy budú tvarované do prístupných terás, chodníkov a oddychových oblastí. Súčasťou návrhu je aj centrálne jazero, ktoré bude slúžiť na zber dažďovej vody aj ako jeden z dôležitých verejných priestorov.
Ľudská mierka a dôraz na udržateľnú dopravu
Najväčšiu hustotu zástavby sústredia do okolia novej železničnej stanice. Z funkčného hľadiska tu sústredia kancelárske objekty, hotely, maloobchod a služby. Samotná stanica svojím charakterom premostí železničnú bariéru a spojí tak východnú a západnú časť štvrte.
Pri rezidenčnej zástavbe autori víťazného návrhu kládli dôraz na rozmanitosť, inkluzívnosť a úzku integráciu s krajinou a verejným priestorom. Dominantnú typológiu budú tvoriť stredne vysoké obvodové bloky s nádvoriami. „Rezidenčné štvrte sú štruktúrované podľa blízkosti: prístup k parkom, školám, službám, verejnej doprave a zariadeniam každodennej potreby je zabezpečený v pešej vzdialenosti,” uvádzajú autori návrhu na súťažnom paneli.
Ulice medzi obytnými štruktúrami podľa ich vlastných slov fungujú skôr ako spoločenské priestory než ako dopravné koridory. V celom riešenom území uprednostňujú chôdzu, cyklistiku a verejnú dopravu. „Ešte pred postavením prvých budov musí byť vybudovaná električková linka č. 3 medzi 13. a 14. obvodom, po ktorej bude nasledovať predĺženie linky metra M1 a komplexný rozvoj železnice,” uvádza mesto Budapešť.
„Sme presvedčení, že investícia plánovaná na Rákosrendező môže byť príkladom pre celú Budapešť, pokiaľ ide o riešenia vyššie uvedené výzvy (bytová a klimatická kríza, poznámka redakcie) spôsobom hodným 21. storočia a o implementáciu najmodernejších prístupov k rozvoju miest,” tvrdí vyhlasovateľ súťaže. „Tento projekt je nielen architektonickou alebo urbanistickou výzvou – ale formuje aj budúcnosť Budapešti,” dodáva v závere.
