Marián Hlavačka: V Slovinsku takmer nevidím odpad, na Slovensku nájdem v lese aj fľaše od vodky
Broňa Tarnócy Od roku 2010 sa pustil do budovania vlastnej developerskej spoločnosti Corwin, ktorá sa prepracovala medzi najvýznamnejšie nielen na Slovensku. Blumental v širšom centre Bratislavy, Einpark offices, prvá uhlíkovo neutrálna kancelárska budova v našom regióne či moderný bytový development Guthaus. V neposlednom rade náročný, ambiciózny projekt Palma, no i výrazná expanzia do Slovinska a Českej republiky.
Je možné už teraz vyhodnotiť, z čoho by sme sa mali poučiť?
Neviem. Poviem len jednu spontánnu vec: nerozmýšľal som nad tým do detailu a nemáme to ani tak nastavené, že by sme každý deň sledovali, čo bude s prístavom. Možno to bude znieť jednoducho, ale bolo by skvelé, keby sa tam dalo kúpať.
Ako napríklad v Rotterdame?
Áno, presne tak. Tak, ako sa kúpe v Kodani alebo v Amsterdame. Možnosť kúpať sa v Dunaji priamo v centre mesta by mala byť podľa mňa ambíciou každého, kto v tom území niečo rozvíja – možno aj viacerých aktérov. Nemyslím si, že je to nereálne. V rámci toho územia je to technicky aj urbanisticky dosiahnuteľné. To je asi jediná vec, ktorú by som k tomu povedal – aby sa tam dalo kúpať.
Spolupracujete s veľkými zahraničnými ateliérmi, ako sme už spomínali – s Janom Gehlom a Davidom Simom. Dostávate od nich množstvo podnetov a impulzov. Čo je pre vás ešte dôležité? Čím sa inšpirujete a následne to pretavujete do svojich projektov?
Je pre mňa veľká pocta, že môžeme s pánom Gehlom aj Simom spolupracovať aj na takej osobnej, takmer intímnej úrovni. S Janom Gehlom napríklad chodíme v Kodani k nemu domov. Má krásny, jednoduchý funkcionalistický dom, premyslený do posledného detailu – skromný, ale mimoriadne precízny priestor.
Je to úžasný človek, stále aktívny, stále pracuje. Má, myslím si, 88 alebo 89 rokov, cestuje po svete a je neustále žiadaný. Naučili sme sa od neho naozaj veľa. Kľúčovým pojmom, ktorý tu už dnes zaznel, je humanistický urbanizmus, teda prístup, kde je človek v centre všetkého.
Začíname človekom a jeho potrebami, ktoré sa prirodzene v čase menia. Keďže oni dlhodobo vedecky skúmali správanie ľudí v mestách na rôznych kontinentoch, nejde o ideu viazanú len na Škandináviu. Sú to princípy, ktoré fungujú v Austrálii, Amerike aj Latinskej Amerike. Je fascinujúce, že táto myšlienka v podstate prepája celý svet.
Vychádzame z nej aj my – či už pri brownfieldoch, vnútroblokoch, alebo pri práci s ľudskou mierkou. Človek vysoký približne 180 centimetrov vníma svoje okolie určitým spôsobom, rovnako aj dieťa či senior. Princíp 8/80, teda mesto pre 8-ročných aj 80-ročných, je veľmi jednoduchá, ale silná skratka.
Keď si to prenesiete do návrhu, realizácie aj prevádzky, začnú vám prirodzene vychádzať riešenia, ktoré by vám pri čisto architektonickom, funkčnom či excelovom pohľade možno vôbec nenapadli. A práve tento posun perspektívy je pre nás zásadný. V podstate určuje to, čo v Corwine robíme.
Vediete s pánom Gehlom aj dlhšie, niekoľkohodinové rozhovory?
Áno. Neviem, či by som ich nazval intímnymi, skôr veľmi prirodzenými. On je veľmi verejne aktívny človek, v Kodani ho ľudia poznajú a často sa stáva, že počas rozhovoru na nás niekto z okna zakričí: „Hi, hi, Jan!“
Jeho múdrosť a schopnosť ísť až k detailu sú výnimočné. Nie je to len o vysvetľovaní veľkého obrazu, ale o úplne konkrétnych veciach – napríklad, prečo by mal byť kvetináč posunutý o meter, prečo je vôbec na danom mieste alebo prečo má určitý krík výšku 1,5 metra a nie 1,2.
Dokonca aj takéto detaily rieši veľmi precízne, napríklad aj s ohľadom na bezpečnosť a pocit komfortu v priestore – aby sa za kríkom nemohol niekto skrývať a aby sa v parku cítili dobre deti aj ženy. Je to obrovské množstvo podnetov, ktoré od neho človek dostáva; práve táto kombinácia detailu a premýšľania v širšom kontexte je na tom najinšpiratívnejšia.
Pre vás to teda nie je len komerčné meno či marketingový benefit typu „spolupracujeme s Janom Gehlom“, vďaka ktorému sa lepšie predávajú byty a prostredie pôsobí udržateľnejšie?
Spolupráca s Janom Gehlom aj Davidom Simom pre nás určite nie je len o využívaní globálnej reputácie. Jeden z princípov humanistického urbanizmu je totiž aj to, že výťažnosť štvorcových metrov, ktorú každý developer veľmi dobre pozná, býva v tomto prístupe prirodzene nižšia.
My však veríme, že práve kvalitne navrhnuté vnútrobloky a celý tento koncept dokážu prilákať ľudí a že to, čo sa na prvý pohľad javí ako „stratené metre“, vieme získať späť v úplne inej hodnote priestoru a zážitku. Vytvárame totiž prostredie, ktoré je odlišné od toho, čo robí konkurencia.
To je možno aj dobrá odpoveď na to, komu je tento rozhovor určený a kto nás počúva. Dilema developerov, architektov či projektantov je totiž v zásade vždy rovnaká – či maximalizovať štvorcové metre, efektivitu a návratnosť. Človek je tak často uzavretý v Exceli, pričom aj regulačné rámce humanistickému urbanizmu príliš neprajú, či už ide o svetlotechniku, alebo parkovacie normy.
V tomto smere máme ešte čo dobiehať. Stále tu existuje určitý historický deficit, aby sa regulácie viac priblížili tomu, čo dnes považujeme za udržateľný a kvalitný spôsob výstavby.
Tu ste mi trochu nahrali aj na nasledujúcu otázku. V minulosti ste hovorili, že sa sústreďujete na dátový a vedecký prístup k novým projektom, no zároveň nie ste výlučne „excelovský“ developer. Ako sa vám darí tieto dva pohľady skĺbiť a v čom sa prístup spoločnosti Corwin odlišuje od ostatných developerov?
Vedecký prístup a dáta sú pre nás v DNA spoločnosti. Neznamená to však len technickú alebo inžiniersku rovinu. Rovnako sa týkajú aj práce so zákazníkmi. Mnohé firmy sa uspokoja s tým, že používajú overené postupy či riešenia – v stavebníctve je bežné, že sa opakujú obľúbené detaily, ktoré zjednodušujú a zrýchľujú výstavbu.
My k tomu pristupujeme inak v tom, že sa stále snažíme hľadať nové riešenia – akýsi „zlatý grál“. To je pre nás podstata vedeckého prístupu a práce s dátami.
Zároveň som nikdy netvrdil, že Excel nepoužívame. Hovorím skôr to, že ním nezačíname. Samozrejme, v Corwine s Excelom pracujeme, ale náš pohľad je širší a viac produktový – zahŕňa udržateľnosť, zákazníka aj dlhodobú hodnotu projektu.
Aj naši financujúci partneri tento prístup oceňujú. Dnes je to už štandard aj z pohľadu financovania, ESG či certifikácií. V mnohých prípadoch nás banky vnímajú ako preferovaného partnera pri výbere projektov na financovanie.
Začalo sa to tým, že sme boli prvý developer na Slovensku, ktorý pripravil ESG report. Dnes vidno, že mnohé ďalšie firmy sa tým inšpirujú – je to v poriadku, pretože v tomto smere je inšpirácia prirodzenou súčasťou vývoja trhu.
Kam by ste chceli spoločnosť Corwin posunúť a ako sa vnímate v rámci toho, čo vás odlišuje od kolegov?
Ako ľudia dospievame. Nechcem zase pôsobiť príliš pateticky, ale zmysel života mi stále viac a viac napadá pri mojej práci, keď každý deň chodím do práce. Každý deň chodím, aj v piatok.
Máte voľné víkendy?
Niektoré áno, ale často podvedome pracujem aj na dovolenke. Dokonca mám pocit, že niekedy práve tam prídu tie najlepšie nápady. Vrátim sa však k otázke o vízii – veľmi ma fascinuje, ako bude vyzerať život v mestách o 50 až 100 rokov. A práve to je ambícia Corwinu: vytvárať projekty a priestory, ktoré budú aj o desaťročia vnímané ako kvalitné a obľúbené.
Možno to budú staré budovy, ku ktorým sa budú prirodzene pripájať nové, alebo miesta, ktoré budú urbanisti a architekti ukazovať ako príklad toho, čo funguje. Z pohľadu zákazníka je ambícia jednoduchá – aby sa z bývania stalo niečo ako dedičstvo. Niečo, čo sa odovzdáva z generácie na generáciu, podobne ako cenné predmety v rodinách. Taká „truhlica“, ktorá pretrvá. A to je cieľ, ktorý sledujeme pri každom projekte. Aby obstál v čase.
