Cestou na hrad si ho všimnú tisíce ľudí. Nový mural pripomína zlatnícku históriu Trenčína
Martina Gregová Trenčín má nový mural, ktorý na frekventovanej ceste k Trenčianskemu hradu pripomína jednu z menej známych kapitol histórie mesta. Dielo v historickom centre prepája súčasný street art so zlatníckou a klenotníckou tradíciou, ktorá má v Trenčíne korene už v stredoveku. Za jeho realizáciou stojí súkromný investor.
Murály môžu vo verejnom priestore plniť viac než len estetickú funkciu. Dokážu oživiť inak zanedbané alebo nevýrazné plochy, vytvoriť nový orientačný bod a zároveň priniesť umenie priamo do ulíc, kde sa s ním stretávajú obyvatelia aj návštevníci mesta. Ak navyše pracujú s miestnym príbehom, môžu verejný priestor obohatiť aj o novú vrstvu identity a pripomenúť udalosti či remeslá, ktoré by inak zostali mimo pozornosti okoloidúcich.
História Trenčína je už od stredoveku úzko spojená so zlatníctvom a s klenotníctvom. Zlatníci pôsobili v Trenčíne najmä vďaka vysokej koncentrácii šľachty, cirkvi a bohatých mešťanov. V 17. storočí v meste pôsobil „poctivý zlatnícky cech trenčiansky“ a istý čas bola v Trenčíne ukrytá aj uhorská kráľovská koruna.
V 20. storočí už na Mierovom námestí i pod mestskou vežou fungovali viaceré zlatnícke obchody a dielne. Rok 1970 sa spája s otvorením prvej pobočky Puncového úradu mimo Bratislavy. Dnes Puncový úrad SR označuje Trenčín za tradičné a najsilnejšie centrum klenotníckej výroby na Slovensku. Remeslo tu dnes zastupuje vyše 20 firiem a dielní zameraných na výrobu šperkov.
Na ceste k hradu
Nie je preto žiadnym prekvapením, že prvý mural umiestnený v Mestskej pamiatkovej rezervácii Trenčín odkazuje práve na túto históriu. Vznikol na Matúšovej ulici, ktorou k Trenčianskemu hradu každoročne smerujú desaťtisíce návštevníkov. Mural nesie názov Dvor Mikuš a za jeho návrhom stojí Mária Matiašová. Na realizácii sa podieľal streetartový umelec a zakladateľ a organizátor festivalu Fest Art Trenčín Filip Ovádek. Investorom a iniciátorom projektu je spoločnosť Mikuš Diamonds.
Mikuš Diamonds je slovenská rodinná klenotnícka spoločnosť s viac ako 25-ročnou tradíciou. V Trenčíne sídli v Klenotníckom dome na Mierovom námestí 40, ktorý je zároveň národnou kultúrnou pamiatkou. Realizácia prvého trenčianskeho muralu v Trenčíne prebehla výlučne vďaka súkromným zdrojom, bez použitia verejných prostriedkov.
Prečítajte si tiež
Miesto pre kultúru aj parkovanie
Mural tvorí súčasť Dvora Mikuš, ktorý je v súčasnosti považovaný za jedno z najživších kultúrnych miest v centre Trenčína. V minulosti sa v tejto lokalite konalo viacero kultúrnych podujatí vrátane filmového festivalu Film Square, koncertu Komorného orchestra mesta Trenčín či obľúbeného festivalu Víno pod hradom. V bežné dni slúži dvor ako parkovisko pre zamestnancov a klientov Klenotníckeho domu Mikuš Diamonds.
Nedávno dokončený mural tomuto priestoru dodá trvalú vizuálnu identitu. Trenčiansky hrad, najnavštevovanejšia pamiatka regiónu, privítal v roku 2024 takmer 159-tisíc návštevníkov a veľká časť z nich prichádza k hradu práve Matúšovou ulicou. „Chceme, aby si cestou na hrad každý – Trenčan aj turista – odniesol kúsok príbehu o klenotníckom Trenčíne,“ uviedol gemológ a výkonný riaditeľ Mikuš Diamonds Martin Mikuš.
Pod prísnym dohľadom KPÚ
Vzhľadom na umiestnenie muralu v Mestskej pamiatkovej rezervácii Trenčín prebehol celý proces jeho tvorby pod prísnou kontrolou Krajského pamiatkového úradu. Realizácii muralu predchádzali rozsiahle prípravy a dlhodobá komunikácia s KPÚ Trenčín.
Návrh vopred schválil aj mestský kurátor Trenčína Mag. phil. Omar Mirza a konzultovali ho so zástupcom Trenčianskeho múzea JUDr. Mgr. Tomášom Michalíkom, PhD. Samotnej maľbe predchádzala náročná stavebná príprava steny susedného objektu, ktorá zostala obnažená po búracích prácach.
„Trenčín bol po stáročia mestom zlatníkov a klenotníkov, no dnes to v uliciach takmer nič nepripomína. Chceli sme, aby ľudia, ktorí kráčajú na hrad, na chvíľu zdvihli hlavu a dozvedeli sa, akú bohatú históriu majú pod nohami. Zvolili sme náročnejšiu cestu – dielo priamo v pamiatkovej rezervácii, so súhlasom pamiatkarov a bez verejných peňazí. Verím, že sme tým otvorili dvere ďalším kvalitným umeleckým zásahom v historickom centre,“ povedal o projekte Martin Mikuš.
Symboly, ktoré odkazujú na historické míľniky
Celá maľba je koncipovaná ako vizuálny príbeh Trenčína, rozprávaný prostredníctvom symbolov jeho klenotníckej histórie a archeologického dedičstva. Prvým symbolom je uhorská kráľovská koruna, ktorá bola v Trenčíne ukrytá v roku 1622. Zaujímavosťou je, že pri 400. výročí tejto udalosti vytvorila dielňa Mikuš Diamonds jej vernú repliku.
Najvýraznejším prvkom celého muralu je herma svätca zo 14. storočia, ktorú tradícia spája s podobou Matúša Čáka Trenčianskeho, aj keď dnes je už známe, že jeho podobizeň nenesie. Na zlatnícke remeslo odkazuje aj zlatá keltská minca z Trenčianskeho hradu, rímska spona z 2. storočia, výbrusy drahých kameňov, čerešňové kvety či pamiatkový tieň – obrys pôvodnej stavby, ktorá na tomto mieste kedysi stála.
V prípade Dvora Mikuš sa podarilo prepojiť súčasný street art s historickým prostredím a príbehom Trenčína ako mesta zlatníkov a klenotníkov. Mural zároveň zviditeľnil priestor na frekventovanej trase k Trenčianskemu hradu a premenil pôvodne obnaženú stenu na výrazný prvok verejného priestoru. Do historického centra tak priniesol súčasné umenie, ktoré nevytvára kontrast k jeho minulosti, ale naopak, prostredníctvom symbolov ju pripomína novým spôsobom.
