Z bývalej škôlky v Ružomberku je denný stacionár pre dospelých. Prví klienti ho využívajú od septembra

Seniori a mladí dospelí s poruchou autistického spektra majú od septembra k dispozícií moderné zariadenie s dvoma nadzemnými podlažiami. Nachádza sa na Ulici Š. Náhalku, ktorá neleží na okraji mesta, ale v jeho centre, v susedstve rieky Váh, čo je pozitívne pre dostupnosť denného stacionára.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Mesto získalo 1,7 mil. eur vrátane vybavenia na zariadenie z plánu obnovy a na svojej stránke informovalo, že stacionár prijíma žiadosti o poskytovanie tejto sociálnej služby, pričom prví klienti ho už využívajú. Stacionár v Ružomberku je jedným zo 151 budov zariadení sociálnych služieb, ktoré vznikli vďaka plánu obnovy.

Myšlienka vytvorenia denného stacionára vznikla aj na základe potrieb obyvateľov mesta. Tie potvrdil Výskum potrieb občanov mesta Ružomberok realizovaný v roku 2023 pri tvorbe Komunitného plánu sociálnych služieb mesta na roky 2024 – 2030. Realizácia projektu od zrodenia myšlienky zriadenia takejto služby až po dnešný stav trvala tri roky.

Mestský úrad  informoval, že pôvodný zhotoviteľ Unistav Teplička  bol zmenený z dôvodu ekonomických problémov, čo malo vplyv na zrušenie zmluvy mestom. V decembri 2025 mesto podpísalo zmluvu so spoločnosťou  Grif plus, ktorá sa vo verejnom obstarávaní umiestnila  na druhom mieste.

Pre prevádzku a komfort klientov je dôležité, že zariadenie je bezbariérové, poskytuje priestor pre cvičenie, stravovanie, pracovné a tvorivé aktivity. Kapacita zariadenia je 30 miest, 20 miest je určených pre seniorov a 10 miest pre mladých dospelých s poruchou autistického spektra po skončení školskej dochádzky. Aktuálna obsadenosť je: 4 seniori a 1 mladý dospelý s poruchou autistického spektra. Mesto má však informáciu, že niekoľkí klienti čakajú na integrovaný posudok, ktorý je nevyhnutnou podmienkou na prijatie.

Pri objekte sú vyčlenené parkovacie miesta s časovým obmedzením, pre potreby klientov a ich sprievodu, zásobovanie a dovoz stravy. Režim parkovacích miest je nastavený tak, že je možné krátkodobé pristavenie vozidla a komfortný a bezpečný nástup či výstup klientov.

Autorkou architektonickej štúdie je Marianna Medvecká z ateliéru A2M, ktorá navrhla stacionár s dôrazom na jasnú organizáciu prevádzky, čitateľnosť priestoru a jeho flexibilitu. Zdôraznila, že jednotlivé priestory nie sú viazané na jednu činnosť – podľa potreby v nich možno pracovať, športovať, oddychovať, stretávať sa, či realizovať rôzne aktivity.

V okolí budovy je vysadený trávnik a živý plot, ktoré tvoria prirodzenú hranicu pozemku. Klienti si môžu posedieť na drevenej terase vonku, na drevenej lavici. „Architektonicky objekt dotvárajú najmä navrhnuté drevené paravány zatieňujúce všetky okná. Paravány sú skladacie, osadené v ostení okenných otvorov. Ich užívanie bude vytvárať zaujímavý rytmus a hru svetla a tieňa. V kontraste s drevenými paravánmi je navrhnutá biela fasáda,“ priblížila Medvecká.

„Pri návrhu priestorov pre klientov s poruchami autistického spektra som vychádzala predovšetkým z princípov univerzálnosti, jednoduchosti, čistoty, bezpečnosti a senzorickej primeranosti prostredia. Farebnosť je zámerne jemná, prírodná a čistá. Každé podlažie má svoju hlavnú vodiacu farbu, ktorá pomáha vytvárať identitu jednotlivých podlaží a zároveň podporuje orientáciu v budove,“ vysvetlila architektka Medvecká.

Systém dopĺňajú piktogramy, ktoré poskytujú jednoznačnú vizuálnu informáciu a uľahčujú orientáciu klientom, pre ktorých môže byť textová navigácia menej zrozumiteľná. Aktuálne pracuje na špecifickom priestore snoezelen, ktorý konzultovala s odborníkom. Je koncipovaný ako pokojný, neutrálny biely priestor, v ktorom bude farebnosť a atmosféra vytváraná predovšetkým prostredníctvom svetla.

Stacionár nemá vrátnicu, ale elektronického vrátnika a významnú úlohu pri každodennom režime zohráva samotný personál. Ranný príjem klientov je nastavený individuálne podľa ich schopností a miery samostatnosti. Klient môže prísť samostatne, prípadne ho personál prevezme priamo pri vstupe.

Bezpečnosť tak nie je postavená iba na technickom zabezpečení objektu, ale predovšetkým na kombinácii vhodného priestorového riešenia, kontrolovaného vstupu a individuálneho prístupu personálu.

Pre Mariannu Medveckú to bol prvý návrh sociálneho zariadenia pre verejnú správu a prvý projekt financovaný z eurofondov. „Zásadnou skúsenosťou preto bolo najmä projektovanie pre takpovediac „imaginárneho klienta“ v podobe mesta, kde architekt nekomunikuje s konkrétnym investorom, ale musí zohľadniť širší verejný záujem, legislatívne požiadavky, prevádzkové potreby a pravidlá financovania. Práve táto viacvrstvovosť bola pre mňa na projekte najväčšou výzvou,“ uzavrela architektka.