Ján Krnáč: Voda predáva. Všetky projekty postavené na nábreží Dunaja sú veľmi úspešné
Monika Voleková Je náročné vymyslieť kvalitný urbanizmus na rieke tak, aby čo najviac bytov malo výhľad na Dunaj, tak aby ste rieku priniesli dovnútra a netvorila bariéru,“ povedal o projekte Q na nábreží Dunaja výkonný riaditeľ spoločnosti Cresco Real Estate, ktorá patrí k najúspešnejším na Slovensku. Na projekte Q spolupracovala s londýnskym štúdiom Bogle Architects.
Spolupracujete aj s finančnou skupinou Wood & Company. Máte spolu projekty Lakeside Park 03 a Slnečnice Nad mestom. A v Prahe je to zmena priemyselného brownfieldu Vackov na modernú štvrť. V akej fáze prípravy sú tieto projekty a v čom je pre vás prínosom spolupráca s finančnou skupinou ?
Wood & Company je investičná spoločnosť, v Bratislave spolupracujú s viacerými developermi. Oslovili sme ich s tým, že by sme mali záujem developovať a vstúpiť do projektu Lakeside Park, pretože sme tam cítili potenciál. Už dnes tam existujú dve administratívne budovy.
Z hľadiska územného plánu by sa to do tejto lokality hodila rezidenčná výstavba, má to všetky atribúty na to, aby tam kvalitná rezidencia mohla vzniknúť. Na tomto prvom projekte sme sa dohodli, to znamená, my sme vstúpili do ich projektu, lebo oni ten projekt vlastnili. Prišli sme s nejakou invenciou a nápadom, čo by sme tam chceli postaviť.
Aktuálne máme na projekt právoplatné územné rozhodnutie a sme v stavebnom konaní, takže verím, že ho čoskoro naštartujeme a naozaj spustíme. Pri príležitosti tejto prvej spolupráce sme začali rozmýšľať nad tým, či vieme spoluprácu rozvíjať aj ďalej. Prišla možnosť, že sme ich pozvali do nášho projektu. Je to jedna etapa v zóne Nad mestom v Slnečniciach, ktorú developujeme, respektíve, finančne vstúpili do jednej časti, o zhruba 400 bytoch. Nie je to tak, že by vstúpili do celých Slnečníc.
Vzhľadom na to, že máme pobočku v Prahe, sme hľadali príležitosti na expanziu najmä tam. Vyskytla sa príležitosť odkúpiť projekt, ktorý ste spomínali, je to brownfieldová zóna, obrovská rozvíjajúca sa zóna na Žižkove. Do projektu, ktorý dnes už nesie názov Yards Žižkov, sme pozvali Wood & Company a je to prvotina, čo sa týka ich českej strany, po vzore spolupráce s developermi v Bratislave.
Je to obrovský projekt, bude tam vyše 1 400 bytov. V tomto projekte sme rozdelili sily finančne, a zároveň celý projekt developujeme my v Crescu. Naši českí kolegovia projekt zastrešujú a aktuálne je v stave, že sme začali predávať prvú fázu a začali sme s úvodnými stavebnými prácami..
Bývanie, verejný priestor, rozšírenie nábrežnej promenády o vnútorné dvory a Lanfranconiho námestie budú súčasťou projektu Q na staromestskom nábreží Dunaja. Je už vaša časť nábrežia pripravená na stavbu?
Q je projekt na nábreží Dunaja v Bratislave na území bývalého Parku kultúry a oddychu. Projekt sme mali spolu s JTRE. JTRE si developovalo svoju polovicu, my svoju. Máme na obidva zámery, naše Q aj J&T River Park 2, právoplatné stavebné povolenie. Projekt sa povoľoval niekoľko rokov, takže pripravujeme aj drobné úpravy a zmeny projektu, budeme pravdepodobne žiadať zmenu stavby. Pripravujeme túto časť, aby sme samotnú výstavbu začali ešte v tomto roku.
Pravdepodobne stihneme urobiť prípravu územia, aby sme v roku 2027 mohli začať kopať jamu a stavať hlavný objekt. Tento projekt predávame od februára, prví záujemcovia už podpísali rezervačné zmluvy. Veríme, že ich bude pribúdať. Čo sa týka londýnskeho štúdia Bogle Architects, zvolili sme cestu zahraničného architekta, s ktorým sme prešli veľa projektov na Temži v Londýne.
Vnímali sme, že potrebujeme tento projekt zveriť do rúk odborníka. Je náročné vymyslieť kvalitný urbanizmus na rieke tak, aby čo najviac bytov malo výhľad na Dunaj, tak, aby ste rieku priniesli dovnútra a netvorila bariéru. No a tým, že je to projekt v centre mesta, v Starom Meste, radíme ho medzi najluxusnejšie, aké Bratislava ponúkne; tomu zodpovedá aj dizajn, aj architektúra, aj budúce použitie materiálov, no hlavne to, čo sme videli v zahraničí, aj v Londýne – služby, ktoré dom ponúkne obyvateľom.
Spomeniem len pár: súčasťou projektu bude fitness, wellness, bazén a spa, ktoré budú slúžiť vyslovene len obyvateľom týchto rezidencií, rovnako ako aj coworkingový priestor. To znamená, že pri práci z domu nebudú musieť robiť zo spálne a v posteli pozerať do počítača, ale môžu zbehnúť v papučiach do „coworku“, tam si zapnú počítač a v podstate všetko budú mať na dosah.
Ako sa pozerajú na Bratislavu zahraniční architekti, keď sem prídu?
Ťažko povedať, nikdy som s nimi nediskutoval o tom, čo hovoria na Bratislavu. S pánom Boglom spolupracujeme dlhšie, robil pre nás aj projekt na Staromestskej ulici – administratívnu budovu UNIQ Staromestská, v ktorej sa aktuálne nachádza aj náš nový showroom Residential Gallery by Cresco Real Estate.
Myslím si, že sme mu identifikovali bonbóniky, čo sa týka Bratislavy, lebo išlo aj o luxusnú rezidenciu na Majakovského v Starom Meste. Na Staromestskej bol zasa nevyužitý pozemok bývalého parkoviska, kde sme postavili veľmi peknú a úspešnú administratívnu budovu.
Projekt na rieke Dunaj, čo viac si môže architekt želať, ako kresliť niečo takéto? Aj na základe toho, ako sa vyjadril v propagačnom videu k nášmu projektu Q, o tom, ako pristupoval k urbanizmu, si myslím, že Bratislava a rieka Dunaj mali preňho určite zaujímavý charakter, keďže sa rozhodol, že do projektu vstúpi.
V Slnečniciach sme spolupracovali aj so slovinským architektom Perovičom. Spolupráca bola rovnako veľmi dobrá. V tomto konkrétnom projekte ho negatívne prekvapili povoľovacie procesy. S údivom sledoval, ako dlho nám trvalo získať záväzné stanovisko mesta v zóne, ktorá je v územnom pláne definovaná ako rozvojová, kde sa nemáte veľmi ako pomýliť, pretože je jasne zadefinované, čo tam môžete a nemôžete postaviť.
Napriek tomu sme museli zámer niekoľkokrát „otáčať“, redizajnovať, meniť a trvalo to niekoľko rokov. Dnes už to máme za sebou, a medzitým vstúpil do platnosti aj nový Stavebný zákon, takže veríme v lepšie zajtrajšky a dúfame, že sa veci zlepšia, aby sme mohli konkurovať okolitým krajinám.
Pripravujete svoj projekt na Staromestskom nábreží. Mestskí poslanci schválili zmeny územného plánu pre Mlynské nivy a chystajú sa zmeny aj pre Zimný prístav. Potrebuje sa Bratislava ďalej rozširovať na nábreží?
Jednoduchá poučka je, že voda predáva. Vidíme, že všetky projekty, ktoré boli postavené na nábreží Dunaja, sú veľmi úspešné a obľúbené, takže verím, že aj tento projekt bude v budúcnosti obľúbený. Je to brownfield, ktorý potrebuje zásah a development.
Takže vítam, že sa mesto toho chopilo, a verím, že príde kvalitne spracovaná zmena územného plánu, že budú do tohto procesu privolaní aj rôzni architekti zo zahraničia tak, aby sa vytvorilo kvalitné územie s dobrým verejným priestorom a napojením na mesto. Som fanúšikom tohto projektu a verím, že bude úspešný, ale je to naozaj hudba relatívne vzdialenej budúcnosti. Je to ešte v plienkach, ale pre Bratislavu je takýto typ zahusťovania žiaduci.
Irituje vás stav budovy ŽST Bratislava. Rezort dopravy a železnice ohlásili, že budovu stanice opravia a mesto obnoví námestie pred stanicou. Ako si predstavujete úpravu tohto verejného priestoru?
Je to naozaj hanba Bratislavy, že keď ľudia prídu do hlavného mesta vlakom, vystúpia v priestoroch, ktoré nezodpovedajú aktuálnej dobe. Keď vidíte, koľko sa v Poľsku, v Českej republike investuje do nových staníc a vlakových spojov, ako vyzerá vlaková stanica vo Viedni, tak aj to, čo sa teraz chystá, je len náplasť.
Zďaleka to neznamená, že stanica bude zodpovedať aktuálnym parametrom, že tam budú obchody, služby, biznis centrum, ktoré má najväčší zmysel, keď vznikne pri stanici a hlavnom komunikačnom uzle tak, ako to bolo kedysi plánované. Predstaničné námestie má obrovský potenciál pre development. Niekto by sa mal toho chopiť a nielen plátať „diery“.
Mesto Bratislava pripravuje nový územný plán. Zapojíte sa ako developerská spoločnosť do prípravy tohto dokumentu?
Mesto v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy urobilo pracovnú skupinu, ktorej sme súčasťou. Sú to tri alebo štyri stretnutia, do ktorých sú zapojení aj developeri, aj akademická obec, architekti alebo iní stakeholderi, ktorí majú čo povedať k územnému plánu. Uvidíme, ako sa plán bude vyvíjať, určite to budeme sledovať. Ak to bude nevyhnutné, tak aj pripomienkovať a podávať námety.
Ako hodnotíte územný plán mesta Košice, ktorý bol prijatý v roku 2025? Máte záujem o ďalšiu rezidenčnú výstavbu v Košiciach?
Určite áno. Okrem toho, že sme tam urobili akvizíciu toho jedného projektu, ktorý som už spomenul. Po úspešnom projekte Mlynské bašty sme dokúpili susedné územie, kde budeme mať ďalšie etapy tohto projektu. Určite sa pozeráme na ďalšie príležitosti. Košice vnímam z hľadiska rozvoja, budúcnosti a developmentu veľmi pozitívne.
Určite nás veľmi zaujímajú a vítam, že majú nový územný plán, ktorý je omnoho jednoznačnejší, transparentnejší, viete sa v ňom veľmi jednoducho orientovať. Všetko je online; keď sa teraz pozeráme po príležitostiach v Košiciach, je omnoho ľahšie dostať sa k informáciám, čo sa na tom-ktorom území dá postaviť. Je to pre Košice veľká vec a verím, že sa s novými projektmi „roztrhne vrece“.
JÁN KRNÁČ (42)
Je absolventom odboru strategický manažment na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave. V spoločnosti Cresco Real Estate začal pôsobiť už počas štúdia na vysokej škole. V rokoch 2004 – 2005 zastával funkciu manažéra predaja a marketingu, v roku 2006 prešiel na pozíciu obchodného riaditeľa a o štyri roky neskôr sa stal výkonným riaditeľom spoločnosti, kde pôsobí dodnes.
Rozhovor je skráteným a redakčne upraveným prepisom podcastu, ktorý bol nahratý v apríli 2026.
