Územné plánovanie dostalo nové impulzy

Nitra, ilustračná
Zdroj: Shutterstock

Územné plánovanie nie je písanie zbytočných úradných dokumentov, ktoré skončia v úložisku počítača. Je to živý proces, ktorý pretvára krajinu, mestá a obce na dlhé obdobie. Nové kompetencie dostali napríklad krajské samosprávy, čo môže podnietiť ďalší rozvoj regiónov.

Hneď v treťom paragrafe nového zákona o územnom plánovaní sa píše, že cieľom je (v skratke) systematické nepretržité vytváranie podmienok pre udržateľný územný rozvoj.

Veľkú úlohu majú krajská a miestna samospráva, pretože spolu s centrálnym Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR (ďalej úrad) sú orgánmi územného plánovania. Podľa zákona verejný záujem je záujem vyjadrený v územnoplánovacej dokumentácii. Prináša najmä prospech verejnosti so zreteľom na udržateľný územný rozvoj.

Územnoplánovacia dokumentácia

Podľa zákona o územnom plánovaní je záväzným podkladom pri rozhodovaní o stavebnom zámere podľa zákona o výstavbe a pri povoľovaní činností podľa osobitných predpisov, ako aj pri projektovej činnosti.

Jej stupňami sú Koncepcia územného rozvoja Slovenska, Koncepcia územného rozvoja regiónu, územný plán mikroregiónu, územný plán obce a územný plán zóny. Ako upozornila vedúca oddelenia územného plánovania a životného prostredia Úradu BBSK Hana Kasová územný plán regiónu už bude Koncepciou a v názve vyjadrí, že nie je podkladom pri umiestňovaní stavieb.

Výhrady Via Iuris ostali

Kritický pohľad na schválenú legislatívu si zachovala organizácia Via Iuris, ktorá ju pripomienkovala. Tvrdí, že samosprávy si zachovali kontrolu nad svojím územím v oblasti územného plánovania, hoci v prvom návrhu mali nad nimi výraznú prevahu developeri. „Nové zákony však spôsobia problémy Bratislave a Košiciam, kde nad územným plánovaním nebude mať kontrolu mesto, ale jednotlivé mestské časti,“ mieni.

Bratislavský downtown
Bratislavský downtown | Zdroj: Shutterstock

Inštitút Metropolitného územného plánu

V prípade hlavného mesta a druhého najväčšieho mesta nastal istý posun, ich územné plány sa budú nazývať metropolitný územný plán. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) nesúhlasil so zavedením inštitútu Metropolitného územného plánu pre mestský funkčný región. V podstate by takýto metropolitný plán bol nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou pre obce v území funkčného mestského regiónu. Kraj to považoval za nesystémové.

Bratislavský primátor Matúš Vallo po prijatí zákonov reagoval, že nová legislatíva nevyužila príležitosť prvýkrát priniesť spodrobňujúce ustanovenie o metropolitnom územnom pláne. Zákony o výstavbe a územnom plánovaní schválené v apríli tohto roka budú platné až v apríli 2024. Bude to približne v polovici volebného obdobia starostov a primátorov, ktorí zvíťazia v komunálnych a krajských voľbách v roku 2022.

2032: Do konca marca uvedeného roka majú obce bez územného plánu povinnosť obstarať ho a schváliť.

Prvú polovicu mandátu sa budú riadiť súčasným „starým“ stavebným zákonom. Zároveň sa budú pripravovať na novú stavebnú legislatívu s nadrezortným informačným systémom pre výstavbu a územné plánovanie.

Predstavy o informačnom systéme sú rôzne. BSK očakáva, že systém nebude len o elektronickej platforme na úradnú komunikáciu, ale aj o digitalizácii územných plánov. Privítal by aj digitalizáciu dát ako vstupov pre územné plánovanie a výstavbu. BSK má dokument Územný plán regiónu – Bratislavský samosprávny kraj spracovaný prostredníctvom geografických informačných systémov.

Eurovea a časť bratislavského downtownu
Eurovea a časť bratislavského downtownu | Zdroj: Miro Pochyba

Splnia obce za osem rokov literu zákona?

Napriek zmene v stavebnej legislatíve v polovici volebného obdobia ukladajú prechodné ustanovenia zákona o územnom plánovaní obciam a mestám významnú úlohu. Má sa dosiahnuť väčšie pokrytie územnými plánmi.

„Obec, ktorá nemá územný plán, je povinná obstarať a schváliť územný plán obce podľa tohto zákona do 31. marca 2032. Ak obec nemá územný plán obce, vydáva do času schválenia územného plánu vyjadrenie pre rozhodnutie o povolení stavby a pre povoľovaný zámer činnosti, ktoré má odporúčací charakter,“ uvádza sa v zákone.

Keďže ide o odborne aj finančne náročný proces, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR poskytne obci a samosprávnemu kraju na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie dotácie zo štátneho rozpočtu. Vedúca oddelenia územného plánovania a životného prostredia Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Hana Kasová vníma pozitívne, že každá obec bude mať povinnosť mať územný plán.

„Na našom území má spracovaný územný plán iba 35 % obcí, malé obce nemajú finančné ani odborné kapacity venovať sa územnému plánovaniu koncepčne,“ opísala situáciu na strednom Slovensku.

V Košiciach reagujú na požiadavky investorov

„Zákon dáva dôraz na územnoplánovaciu prípravu v území, aby sme ako obec boli pripravení regulovať rozvoj. Zďaleka nemáme celé územie mesta pokryté ÚPZ. Zatiaľ sme sa sústreďovali na rozvojové lokality. Už teraz vidíme, že kapacitne nestačíme aktualizovať ÚPZ a udržiavať ho taký detailný, ako je potrebné. Bude nevyhnutné posilniť kolegov, ktorí sa venujú príprave územnoplánovacích dokumentov.

Musíme rýchlo reagovať na požiadavky investorov. Okresný úrad nám zakázal prenášať tieto povinnosti na stavebníkov. Definoval legislatívne pomery tak, že mesto nemôže brániť vo výstavbe pod zámienkou, že nemáme spracovaný ÚPZ danej lokality. Sme povinní rýchlo pripraviť ÚPZ, ak sa v danej lokalite ukáže investičný zámer.“ – Martin Jerguš, vedúci referátu urbanizmu Útvaru hlavného architekta v Košiciach.

V súčasnosti obciam vyhovuje nemať územný plán, a tak majú voľné ruky pri umiestňovaní stavieb, pokiaľ sú v medziach zákona. K súčasnosti Kasová uviedla, že ako dotknutý orgán územného plánovania nemajú vždy zhodný názor s orgánmi štátnej správy pri pripomienkovaní územných plánov obcí, napríklad pri zábere pôdy alebo pri výstavbe mimo zastavaného územia obce, a to najmä v územiach s ochranou vodných zdrojov alebo prírody a krajiny.

Na porovnanie: v prípade územných plánov zón (ÚPZ) ako územnoplánovacej dokumentácie pripravujú v krajskom meste Nitra päticu ÚPZ, čiže 50 % ÚPZ majú spracovaných alebo sú v procese riešenia; k návrhu zón sa mesto dostáva cestou súťaží a hľadá spôsoby, aby boli kvalitne spracované a stali sa motorom rozvoja Nitry.

Na našom území má spracovaný územný plán iba 35 % obcí, malé obce nemajú finančné ani odborné kapacity venovať sa územnému plánovaniu koncepčne. Hana Kasová z Úradu BBSK

VÚC majú viac kompetencií

Novinkou v územnom plánovaní podľa nového zákona je posilnenie kompetencií samosprávnych krajov. Ide najmä o zavedenie územného plánu mikroregiónu, ktorého návrh obstaráva, prerokúva a schvaľuje kraj.

„Okrem toho zavedenie pojmu mikroregión môže priniesť v praxi lepšie možnosti na riešenie otázok konkrétnych záujmových území,“ konštatovala hovorkyňa Košického samosprávneho kraja (KSK) Anna Terezková.

Centrum Banskej Bystrice
Centrum Banskej Bystrice | Zdroj: Shutterstock

Ďalej pribudla kompetencia vydávania záväzných stanovísk z hľadiska súladu so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja regiónu a súladu so záväznou časťou územného plánu mikroregiónu.

Novou kompetenciou je vydávanie záväzných stanovísk na základe žiadosti stavebníka doručenej v procese prerokovania stavebného zámeru, vydávanie stanovísk v prípade, ak obec nemá územný plán, resp. je v rozpore s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou, ale aj v prípade stavieb dopravnej a technickej infraštruktúry, ktorá prechádza územím viacerých obcí.

„Samosprávny kraj bude môcť vydávať záväzné stanoviská aj v prípade nečinnosti orgánu územného plánovania nižšieho stupňa,“ pripomenula Terezková.

Územný plán mikroregiónu obstaráva samosprávny kraj na základe vymedzenia územia na spracovanie územného plánu mikroregiónu v Koncepcii územného rozvoja regiónu alebo ho môže obstarať po dohode na žiadosť viacerých obcí.

Územný plán mikroregiónu je územnoplánovacia dokumentácia ucelenej priestorovej a funkčnej časti územia regiónu alebo viacerých regiónov pri spoločných hraniciach. Vychádza z potrieb územného rozvoja viacerých obcí alebo iného špecifického územia, a to najmä z hľadiska životného prostredia, ochrany a tvorby krajiny, ochrany historického a kultúrneho dedičstva, rozvoja hospodárstva a cestovného ruchu za súčasného splnenia podmienok pre udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny mikroregiónu.

Rozsah a spôsob súčinnosti na obstarávaní a na úhrade nákladov na obstarávanie územného plánu mikroregiónu je súčasťou zmluvy medzi samosprávnym krajom a dotknutými obcami.
Zdroj: Zákon o územnom plánovaní

BSK by privítal intenzívnejšiu spoluprácu s hlavným mestom. Chce, aby Bratislava vnímala, že územný plán regiónu/Koncepcia územného rozvoja regiónu je strategický dokument, v ktorom kraj a mesto môžu spoločne vytvárať podmienky udržateľného rozvoja aj čeliť sťahovaniu obyvateľov z centra mesta na jeho okraj

Na východnom Slovensku sú vo vzťahu krajské mesto a KSK ďalej, v závere roka 2021 začali spoluprácu na koordinácii územného plánovania. Podľa Terezkovej diskutujú najmä o nadradenej infraštruktúre. „Je dôležité, aby sa stratégia rozvoja kraja a mesta dopĺňali,“ povedal hlavný architekt Košíc Petr Kropp a ako príklad uviedol železničný uzol a rozvoj priemyselných oblastí.