Keď sa prístav mení na mestský park

Frihamnen, priemyselný prístav Göteborgu, postupne stráca svoj industriálny charakter. Stáva sa z neho fascinujúce miesto, plné objektov a otvorených možností, ktoré začína patriť svojim obyvateľom. Medzi asfaltom, betónom a vodou vzniká zatiaľ veľmi krehký potenciál jedinečného mestského priestoru.

Budúci rok (2021) oslavuje Göteborg 400. výročie založenia mesta a práve pri tej príležitosti by sa mal prístav pomaly premeniť na mestský park Jubileumsparken.

„Pre trvalo udržateľný mestský rast a vytvorenie osobitného prístavného parku vo Frihamnene je potrebné zachovať pamäť lokality,“ hovoria architekti z berlínskeho štúdia Raumlabor, ktoré stojí za projektom.

„Nová podoba sa musí prelínať so starými štruktúrami, fyzicky aj emocionálne. Pracujeme aj s pocitom a vlastnosťami súčasného stavu ,čakania‘ na nové použitia.“

Raumlabor pracoval s tímom miestnych obyvateľov a spoločne vytvorili nástroje na redizajn prístavu: tzv. Mapu potenciálu, ktorá zaznamenáva existujúce, plánované alebo možné využitie priestoru a už existujúcich budov, a Mapu želaní, ktorá odráža záujmy a túžby rôznych skupín obyvateľov.

Plánovanie je proces

Raumlabor pracujú s dôslednou analýzou, ale najviac sa spoliehajú na interakciu s obyvateľmi. S ľuďmi, ktorým bude ich architektúra dennodenne „stáť v ceste“.

„Nie vždy vyriešime zadaný problém. Snažíme sa iniciovať procesy, ktoré umožňujú hráčom – obyvateľom, samospráve, iným architektom – spoznať, pochopiť a využívať mesto a jeho dynamiku aj jeho možnosti.“

Cieľom to bolo aj tentokrát vytvoriť miesto, ktoré by mohlo spojiť všetkých súčasných obyvateľov oblasti, od záhradníkov a „kolieskových korčuliarov“ cez bežkárov, psičkárov, pretekárov až po páry, ktoré sa prichádzajú len pozerať na západ slnka.

Kúpeľná kultúra

„Verejné kúpele boli kedysi intenzívnym miestom spoločenských stretnutí v našich mestách,“ vysvetlili Francesco Apuzzo a Jan Liesegang, dvaja z 10 architektov, ktorí tvoria Raumlabor.

„Boli to miesta nielen na oddych a šport, ale aj na politiku, diskusiu, obchodné rokovania, erotiku, hedonizmus a zločin. V našich mestách sa to stratilo a nahradili to verejné bazény a kúpele navštevované vo voľnom čase.“

Navyše, sme vo Švédsku. Práve preto jedna z prvých stavieb, ktorá vytvorila základy Jubileumsparku a začala transformáciu prístavu na nové srdce mesta, bola sauna.

Sauna

Spolu s tímom 24 dobrovoľníkov, medzi ktorými boli študenti aj profesionáli, vytvorili určite jednu zo zapamätateľných stavieb. Exteriérový plášť zo zvetraného oceľového plechu architekti zvolili, aby dal budove priemyselnú estetiku, vďaka ktorej zapadá do okolia.

Ako zvláštny brodivý živočích stojí priamo nad vodou na betónových pilótach, s pevninou ju spája drevený mostík. Interiér, organicky obložený tenkými smrekovcovými šindľami, kontrastuje s tvrdým exteriérom.

„Smer šindľového vzoru na stenách a strope vytvára ,objímajúci‘ priestor a zameriava sa na výhľad z veľkého okna smerom k siluete žeriavov a centra mesta,“ objasňujú architekti.

K saune patrí aj sprchovací kút na opačnom konci mosta, vytvorený z recyklovaných sklenených fliaš. V rámci projektu, ktorý ateliér nazval „Building together“, teda Budujeme spoločne, vtedy vznikol aj vstupný pavilón vytvorený z recyklovaných okien a centrálny kameňom dláždený priestor.

Jubilejný park

Keď bola sauna dokončená, v znečistených vodách sa ešte nedalo kúpať. Odvtedy k saune pribudol plávajúci bazén, položený na mori ako mólo, vaňa so slanou vodou a mnoho ďalšieho.

Trojhektárový park len za minulé leto privítal viac ako 105 000 návštevníkov, a to je väčšia časť z neho stále vo výstavbe. Budúci rok čakajú Göteborg oslavy a následne môže park z bývalého priemyselného prístavu narásť až na 8 – 10 hektárov. Isté však je, že všetko sa začalo jednou saunou.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 3/2020.