rozhladna bachledova dolina
Galéria(10)

Rozhľadňa Bachledova dolina

Celodrevená vyhliadková veža sa realizovala v roku 2011. Nachádza sa v oblasti Spišskej Magury, v obci Ždiar v nadmorskej výške 1 109 m. n. m. V priaznivom počasí poskytuje výhľad na Belianske a Vysoké Tatry či Pieniny. Rozhľadňa je celoročne voľne prístupná, takže slúži nielen letným turistom, ale v zimných mesiacoch aj lyžiarom.

12bobekova big image
10bobekova big image
09bobekova big image
06bobekova big image
05bobekova big image
04bobekova big image
03bobekova big image
02bobekova big image
Vyhliadka
Vyhliadková veža je umiestnená v pohranič­nej oblasti Slovenska a Poľska. Na rozhľad­ňu sa dá dostať pešo po zelenej a modrej turistickej značke alebo aj lanovkami z lyžiarskych stredísk Bachledova dolina a Jezersko. Poskytuje výhľad na slovenskú, ale aj poľskú stranu. V prípade priaznivého počasia možno vidieť štíty Vysokých a Belianskych Tatier, hrebene Spišskej Magury a korunu Pienin. Na každom zo štyroch podlaží sa nachádza vyhliadková plocha, čo zabezpečuje dostatok miesta aj väčšiemu množstvu návštevníkov. Z každého poschodia sa výhľad na krajinu mení. Na najvyššom poschodí je umiestnený ďalekohľad a podrobná mapa viditeľných slovenských štítov. Zaujímavosťou sú výroky slávnych (Sofokles, Hugo, Twain…) vyryté do šikmých drevených prvkov v spodnej časti konštrukcie.

Vyhliadková veža Bachledova dolina
Oblasť: Spišská Magura
Nadmorská výška: 1 109 m. n. m
Výška: 15 m
Vznik: 2011
Účel: rozhľadňa
Materiál: drevo
Obec: Ždiar (okres Poprad)
Stav: voľne prístupná

–>–>
Konštrukcia veže
Rozhľadňa sa realizovala v roku 2011. Je z masívneho ihličnatého dreva, má štyri podlažia a dosahuje výšku 15 m. Má ihlanový tvar, pričom nosné prvky sa smerom nahor približujú k sebe. Tým sa zabezpečuje stabilita celej stavby. Na vyhliadku vedie 62 drevených schodov, po ktorých sa dá vyjsť aj v lyžiarskej obuvi. Schodisko je priamočiare a nachádza sa takmer v strede konštrukcie. Konštrukcia je zastrešená. Bezpečnosť návštevníkov zaisťuje drevené zábradlie, ktoré sa nachádza na všetkých štyroch podlažiach a po celej dĺžke schodiska. Na rozhľadni je umiestnený aj bleskozvod, ktorý vyúsťuje do zeme na dvoch miestach. Drevené prvky spájajú kovové spojovacie prostriedky.

Ochrana drevenej konštrukcie
Materiálom na výstavbu bolo ihličnaté drevo. To si vzhľadom na svoju nižšiu trvanlivosť vyžaduje zvýšenú konštrukčnú aj chemickú ochranu. Preto sa konštrukcia zastrešila. Prítomnosť kvalitnej strechy zabezpečuje zvýšenú ochranu pred dažďovou vodou a snehom a tým zvyšuje životnosť rozhľadne aj o niekoľko desiatok rokov. Okrem toho sú nosné prvky konštrukcie pomocou oceľových pätiek ukotvené v betónových základoch. To tiež chráni drevo pred vlhkosťou. Práve zvýšená vlhkosť dreva býva prvotnou príčinou prítomnosti a aktivity drevokazných húb i hmyzu. Vzduchová medzera pri ukotvení stĺpov zabezpečuje odvetranie nosných drevených prvkov a zabraňuje dlhodobému vlhnutiu. Ani celodrevené schody nie sú v kontakte s pôdou. Ich spodná časť je umiestnená na betónovom základe. Napriek tomu, že sú správne využité kvalitné prvky konštrukčnej ochrany, bola nevyhnutná aj chemická ochrana dreva, a to vzhľadom na nižšiu trvanlivosť ihličnatých drevín. V tomto prípade sa použil transparentný náter, ktorý zabezpečuje odolnosť dreva proti poveternostným vplyvom. Túto ochranu treba v pravidelných intervaloch obnovovať. Inak sa začnú prejavovať degradačné účinky poveternostnej korózie a neskôr aj iných drevoznehodnocujúcich činiteľov (drevokazné huby a hmyz).

„Najistejšie miesto, kde nájdete pomocnú ruku, je na konci vášho ramena,“ hovorí výrok Marka Twaina vyrytý v spodnej časti rozhľadne. Možno bol inšpiráciou aj pre staviteľov tejto vyhliadkovej veže, ktorí vytvorili naozaj kvalitnú drevenú konštrukciu. Tá celoročne poskytuje návštevníkom panoramatický výhľad na okolitú
krajinu.

V prípade, že sa stav náteru aj povrchu dreva bude pravidelne kontrolovať, môže rozhľadňa slúžiť okoloidúcim aj niekoľko desiatok rokov.

TEXT: Ing. Elena Bobeková, PhD.
FOTO: autorka

Ing. Elena Bobeková, PhD., pôsobí na Katedre mechanickej technológie dreva Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.