Na Orave stojí rodinný dom v storočnom humne

Neopomenuteľným a každému známym faktom je, že autenticita a hodnota času sú architektonické komodity, ktoré sa synteticky nedajú získať a ani nahradiť.

Nominácie na ocenenie CE ZA AR 2021 v kategórii rodinné domy aj fenomény architektúry prisúdili porotcovia netradičnému rodinnému domu, v ktorom práve tieto devízy majú hlavné slovo.

Polovica úspechu však bola dôsledná, vytrvalá a precízna realizácia samotným investorom – dohľad nad procesom výstavby a riešenie stavebných detailov majiteľkou, ktorá je aj spoluautorkou projektu.

Rodinný dom zo storočného humna stojí v srdci Oravy neďaleko Dolného Kubína v dedine Veličná. Prostredie dýchajúce tradíciami nie až takej vzdialenej minulosti dokladajú mnohé viac či menej zachovalé usadlosti, uspôsobené na poľnohospodársku výrobu a farmárčenie.

Pôvodní majitelia postupne zostarli a staré domy podedili deti ich detí. Aj pôvodný objekt humna spolu s ďalšími hospodárskymi budovami čakal podobný osud. Investor však videl potenciál, a preto spojil sily s architektkou Eliškou Turanskou, ktorej tvorba rešpektuje kontexty a obľubuje drevo

Autenticita na prvom mieste

Rozľahlý rovinatý pozemok uprostred obce nevytváral takmer žiadne limity. Cieľom bolo vytvoriť bývanie pre rodinu, ale požiadavka znela zachovať pozostalosť v čo najväčšej možnej miere tak, aby sa neubralo zo štandardov moderného bývania.

Autenticitu stavby podčiarkuje aj výber materiálov – prioritou bol súlad s pôvodným objektom, preto boli pri rekonštrukcii použité výlučne prírodné stavebné materiály, ako hlinené omietky, priečky z lisovanej slamy či konope v podobe izolácie. Naoko neviditeľné rozhodnutia však majú pocitový efekt.

Pracovný postup bol definovaný stavom pôvodného objektu humna. To síce bolo vo veľmi zachovalom stave, no na konverziu na obytnú funkciu by muselo prejsť signifikantnými zmenami. A keďže prioritou bolo zachovanie autentického zjavu, architekta zvolila netradičný postup – vloženie novostavby do humna. Statický novotvar má vnútri vlastné základy.

Do posledného zrnka

Všetky materiály, ktoré sa na pôvodnom objekte nachádzali, boli zachované a obnovené, nič nevyšlo nazmar. Hospodárska stavba vo vedľajšom krídle síce musela byť sanovaná, no aj materiál z nej si našiel svoje využitie na stavbe.

„Priestorové, hmotové aj funkčné riešenie je celkom ovplyvnené pôvodnou stavbou humna. Nielen jeho vonkajším obalom, ale aj konštrukčnými prvkami, ktoré cez stavbu prechádzajú. Ani jeden pôvodný prvok sme neodstránili a neurobili sme ani žiadnu výmenu. To napríklad determinovalo svetlú výšku v centrálnom priestore, ako aj netypické radenie priestorov,“ vysvetľuje postup obnovy a revitalizácie architekta Eliška Turanská.

Staré a nové

Architektka sa musela popasovať aj so sekundárnym využitím drevených stien či presvetlením interiéru: „Drevený obklad humna ostal v niektorých častiach v pôvodnej pozícii, niekde bol prenesený smerom dovnútra a stal sa fasádou samotnej stavby.

Tam, kde je toto ustúpenie väčšie, vznikla krytá terasa. Pôvodnú storočnú krytinu tu dopĺňajú postupne získavané kusy pôvodných sklených škridiel. Denné svetlo sa do interiéru podarilo dostať cez vysoké presklenia a priesvitnosť fasády, ktorá vznikla perforáciou dreveného obkladu alebo natočením obkladových dosiek.“

Napriek tomu, že objekt ocenenie CE ZA AR nezískal, nastavuje latku pre rodinné domy a predovšetkým pre ich rekonštrukcie neobvykle vysoko. Nie vždy je totiž správnou odpoveďou na komplikované podmienky „zbúrať a znova postaviť“.