Partner sekcie:
  • PRESBETON

Čo je na barokovej fasáde výnimočné?

co je na barokovej fasade vynimocne

Najprv sa zdalo, že ide o bežný meštiansky dom, akých je v Levoči veľa. Pri klasickom otĺkaní omietok sa objavili fragmenty neskorobarokových malieb, akých niet ani v meste, ktoré je súčasťou Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Z meštianskeho domu sa zrazu stal unikát aj v prostredí ďalších historických skvostov.

O všetkom rozhodol zásah realizačnej firmy Gama, s ktorou sme spolupracovali pri obnove tohto objektu,“ hovorí vedúci Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči Ing. Ivan Tkáč. „Keby neohlásila objav malieb, ako aj štukovej výzdoby pri rutinnom obíjaní omietky a pokračovala by v jej odstraňovaní, tak sú nenávratne stratené. Následne sme vykonali reštaurátorský pamiatkový výskum, pričom sondy potvrdili, že ide o pomerne rozsiahlu maliarsku výzdobu na meštianskom dome.“

Výnimočnosť fasády
Výtvarná výzdoba čelnej fasády domu č. 7 na Novej ulici je po reštaurovaní výnimočná, pretože na levočskom námestí sú síce čiastočne zachované fasády meštianskych domov s renesančnou maliarskou výzdobou, ale neskorobaroková maliarska výzdoba fasády sa na domoch na námestí ani v bočných uliciach zatiaľ neobjavila. O maľbách nevedel ani majiteľ objektu, ktorý chcel len obnoviť chátrajúci historický dom v pamiatkovej rezervácii. Ten zrazu nadobudol pridanú hodnotu a verejnú publicitu. Potvrdzuje to aj hlavná cena v súťaži Baumit fasáda roka 2012 v kategórii Sanovaná historická budova. Dom vznikol spojením dvoch starších domov s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 1680, o čom svedčí vstupný portál s datovaním 1680 a monogramom HK – čo sú pravdepodobne iniciály mena vtedajšieho majiteľa. Neskorobaroková maliarska výzdoba datovaná do záveru 18. storočia je na čelnej fasáde rozvinutá v podobe maľovanej korunnej rímsy, štyroch maľovaných stĺpov s dekoratívne a figurálne rozvinutými hlavicami a motívom maľovaných rokajov nad oknami v ľavej časti objektu, kde sú aj pôvodné renesančné štukové nadokenné rímsy s mušľami.

Náročnosť reštaurovania
„Samotný postup reštaurátorských prác bol však náročný,“ zdôrazňuje Ivan Tkáč. „Fasáda bola doslova v havarijnom stave, a aby ju bolo vôbec možné zrekonštruovať, najskôr sme museli upevniť opadajúcu omietku, ako aj ďalšie stavebné články, ktoré boli v dezolátnom stave. Pri odstraňovaní vrstiev sa objavovalo čoraz viac farebných nálezov, zachovaných na veľmi solídnej úrovni. Aj preto sa nám na základe analógií a zrkadlových obrazov podarilo fasádu zdarne zrekonštruovať a splniť cieľ – zachovať čo najväčšiu vernosť.“ Na kontrolné dni sa pravidelne prizývali aj zástupcovia Krajského pamiatkového úradu z Prešova, ktorí dozerali na metódu reštaurovania. Ako upozorňuje Ivan Tkáč, pri reštaurovaní je najdôležitejšie to, do akej miery doplniť chýbajúce veci. „Ak to nie je úplne jasné, tak radšej niektoré veci nedopĺňame, lebo by vznikol paškvilový novotvar, ktorý nemá nič spoločné s realitou. Aj preto sa v reštaurovaní ťažšie vytvára cenotvorba – tá sa totiž stanovuje na základe individuálneho prístupu. V reštaurovaní sú tri štvrtiny ľudská práca, zvyšok je materiál,“ dodáva Ivan Tkáč. Reštaurovanie meštianskeho domu na Novej ulici v Levoči bola okrem súkromných zdrojov financovaná aj prostredníctvom programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom.

MEŠTIANSKY DOM
Miesto:    Nová ulica 7, Levoča
Investor: Ing. Štefan Kedžuch, Spišská Nová Ves
Realizátor obnovy: Pamiatkový úrad SR, Oblastný reštaurátorský ateliér, Levoča
Zodpovedný reštaurátor:    Mgr. art. Rudolf Boroš
Spolupracovali:    Mgr. Slavomír Capek, Mgr. Tomáš Čarný, Stanislav Dulík, Viera Dulíková
Termín realizácie: jar 2011 – jeseň 2012

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
foto: Dano Veselský, MILOŠ FIĽA

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

Komentáre