Ako navrhli študenti nájomné bytovky v Bratislave či Trnave? Pozrite sa na výsledky súťaže
Monika Voleková 
Či rodina býva v byte v bytovom dome, ktorý si kúpila od developera, alebo ho postavila samospráva a je tam nájomníkom, má bývať kvalitne, v zdravom prostredí rešpektujúcom príslušné normy. Výstavba bytových domov v konkrétnej lokalite je výbornou témou pre študentov architektúry a stavebných fakúlt, aby v súťaži ukázali svoje znalosti a tvorivosť.
Nájomné bývanie sa dostáva od rekonštrukcie starších bytov a prispôsobenia budov na bývanie do stavu, že investori stavajú nové rezidenčné objekty. Táto vlna môže priniesť na Slovensko tisíce nových bytov, ktoré však vyrastú v značne iných podmienkach ako masívna bytová výstavba napríklad v 70. rokoch minulého storočia.
Návrh nájomného bytového domu bol naviazaný na konkrétne miesto
Preto Fakulta architektúry a dizajnu STU (FAD STU) a Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) v akademickom roku 2025/2026 vyhlásili na FAD STU študentskú súťaž VENOM (verejný nájomný bytový dom), ktorú finančne a odborne podporil ŠFRB. Štátny fond tradične poskytuje úvery aj na výstavbu nájomných bytov mestám a obciam a má blízko k bývaniu najmä z hľadiska jeho financovania.
Študenti mali navrhnúť nájomný bytový dom v ľubovoľnej lokalite, ktorý poskytne dôstojné, dostupné, dlhodobo udržateľné bývanie pre rôzne skupiny obyvateľstva vrátane sociálne zraniteľných. Bývanie malo byť environmentálne šetrné, aktívne zapájať komunitu do každodenného života obyvateľov a zároveň predstaviť nový model verejného bývania.
Podmienkou bolo, aby pozemok vlastnila samospráva a výstavba bytového domu bola v súlade s územným plánom alebo iným záväzným dokumentom. Študenti mali takto prejaviť názor na rozvoj obce alebo mesta a poukázať na miesta, v ktorých vidia potenciál.
V bytovom dome s tromi až siedmimi podlažiami mali byť minimálne štyri byty, maximálna podlahová plocha bytu 80 m² aj s exteriérom. Priemerná podlahová plocha bytov v dome maximálne 60 m². Skladba bytov nebola bližšie špecifikovaná, odporúčalo sa zastúpenie všetkých veľkostných kategórií.
Študenti riešili aj ekonómiu stavby podľa vyhlášky: menšie mestá a obce (pod 10 000 obyvateľov) mali cca 1 350 – 1 470 €/m², krajské mestá (nad 10 000 obyvateľov) mali cca 1 500 – 1 620 €/m² a pre hlavné mesto Bratislavu išlo o cca 1 650 – 1 750 €/m². Tieto limity sa mohli navyšovať o 150 €/m², ak sa použije fotovoltika, tepelné čerpadlá, solárne kolektory.
Návrhy mali rešpektovať zákon o ŠFRB, platné technické normy, vyhlášku rezortu dopravy o dotáciách, NEB Toolbox, NEB Investments Guidelines a princípy Nového európskeho Bauhausu – krásu, inklúziu a udržateľnosť. Účastníci súťaže sa zúčastnili na prednáške zástupcu ŠFRB, aby získali informácie o financovaní a prístupe fondu k bývaniu.
Študentská súťaž mala 30 účastníkov
Tajomníkom súťaže bol Matej Krempaský, doktorand z Ústavu architektúry obytných budov STU. Spolu s porotou bol príjemne prekvapený veľkým záujmom o ideovú koncepčnú anonymnú súťaž.
Zapojilo sa 30 študentov a študentiek z rôznych ročníkov STU v Bratislave a Technickej univerzity v Košiciach, ktorí ako jednotlivci alebo menšie tímy vytvorili a odovzdali 18 návrhov verejných nájomných bytových domov lokalizovaných v 11 rôznych mestách a obciach. Počas Noci architektúry a dizajnu vo februári 2026 bolo na pôde FAD STU ocenených päť najlepších projektov.
Členmi víťazného tímu sú Daniela Bežovská, Eva Grochalová, Lukáš Chudík a Michal Urban. Vybrali si lokalitu na Ulici Ondreja Štefanka v bratislavskej Petržalke v blízkosti rušnej Bratskej ulice, obchodu a voľného priestranstva s dobrou dostupnosťou MHD. „Sú to dve obdĺžnikové budovy s piatimi nadzemnými podlažiami s komunitným priestorom v oboch blokoch, jeden z nich je interiérový a druhý exteriérový.
Medzi objekty vlievame život, spájame komunitu obyvateľov s ľuďmi, ktorí tadiaľ prechádzajú, aby sa stretávali a spolu využívali verejný priestor. Na teréne je zeleň aj ihrisko,“ povedal v skratke za víťazný tím Michal Urban. Druhé miesto obsadili Peter Benčo a Martin Bodorík, tretia priečka patrí Tomášovi Matišíkovi a Lenke Noskovej, štvrté miesto – Lucia Fecková, Samuel Feješ a Erik Ingeli; špeciálnu odmenu poroty získala Ema Jakubová.
Architekt prináša nadhodnotu
Podľa Mateja Krempaského nie je architektonická úroveň objektov nájomného bývania na Slovensku vysoká, väčšinou ich totiž navrhujú projektanti, chýba tam prístup architekta. Niekoľko typových projektov bytových domov by nebolo najlepším riešením, pretože domy treba vždy do veľkej miery upraviť podľa konkrétnych podmienok na mieste výstavby.
To typové projekty znehodnocuje a oveľa vhodnejšie je riešenie šité na mieru (to by teoreticky mohlo vychádzať zo základných typových projektov). Ideálne by bolo, keby na každý projekt bola architektonická súťaž, čo by určite pozdvihlo kvalitu nájomného bytového domu a jeho okolia.
„V tejto súťaži sme sa snažili simulovať podmienky, študenti mali v návrhoch zohľadniť aj cenovú efektívnosť. Nemuseli celkom splniť limity, ale mali ukázať nadhodnotu, ktorú prináša architekt. Ak by boli limity čo i len o 100-200 eur vyššie v kombinácii s odborným prístupom, určite by to hralo v prospech lepšej architektúry. Samotné navyšovanie finančných limitov ale nestačí,“ uviedol.
Prvé miesto
Daniela Bežovská, Eva Grochalová, Lukáš Chudík, Michal Urban
Lokalita: Bratislava-Petržalka (Ulica Ondreja Štefanka)
Víťazný návrh presviedča najmä svojou univerzálnosťou a replikovateľnosťou: ponúka čistú, racionálnu schému, ktorá sa dá nenásilne preniesť aj do menších miest a obcí. Silnou stránkou je variabilita bytov a jasné dispozičné uvažovanie, podporené dobre zvládnutým vertikálnym jadrom s výťahom.
Veľké okná prinášajú nadštandardné presvetlenie a celok pôsobí kultivovane a čitateľne. Jemnou rezervou ostáva urbanistická primeranosť v konkrétnom prostredí – návrh je veľmi „použiteľný“, no nie vždy sa najlepšie prispôsobí charakteru lokality. To je však skôr nevýhoda univerzálnosti vo všeobecnosti.
Druhé miesto
Peter Benčo, Martin Bodorík
Lokalita: Trnava
Druhý ocenený návrh pracuje s primerane mestskou mierkou a ponúka kultivovanú, neutrálne pôsobiacu architektúru, ktorá dokáže dôstojne doplniť urbanizované prostredie. Komisia ocenila efektívne riešenie jadra a možnosť variovania typológie, čo zvyšuje použiteľnosť v rôznych zadaniach.
Slabšou stránkou je však svetelný komfort spoločných priestorov: tmavšie schodisko a nie ideálne osadenie výťahu znižujú prirodzenú orientáciu a celkovú pohodu v dome; pri takomto civilnom a zdržanlivom výraze by práve svetlo malo byť jedným z hlavných nositeľov kvality.
Tretie miesto
Bc. Tomáš Matišík, Bc. Lenka Nosková
Lokalita: Dolné Vestenice
Tretí návrh zaujal modulárnym princípom a premyslenou skladbou bytov, pričom dispozície pôsobia detailne dotiahnuto a systémovo zvládnuto. Aj keď širšia pavlač a nižšia hladina denného svetla môžu byť vnímané ako limit, zároveň sa tu ukazuje aj potenciál: pavlač vie v správnom komunikačnom a komunitnom nastavení vytvoriť pokojnejší, chránený „medzipriestor“ medzi súkromím a exteriérom.
Kľúčové výhrady sa viažu na neprimeranosť vo vzťahu k lokalite – návrh má skôr mestský charakter, pôsobí predimenzovane a pravdepodobne by priniesol vyššie náklady, čo je v menšej obci ťažšie obhájiteľné. Navyše, verejné a komunitné priestory ostávajú nedostatočne definované a nedopovedané, hoci zárodok komunitného charakteru je prítomný.
Štvrté miesto
Lucia Fecková, Samuel Feješ, Erik Ingeli
Lokalita: Bratislava-Petržalka (Haanova ulica)
Štvrtý návrh vyniká pragmatickým uchopením prevádzky: efektívne rieši statickú dopravu, pracuje s rozumnou typológiou a ponúka funkčné, primerane variabilné dispozície. Zaujímavá je aj urbanistická prispôsobivosť – umiestnenie vertikálneho jadra umožňuje reagovať na rôzne situácie pozemku a podporuje skladanie viacerých typologických režimov.
Problémom je však nadmerný rozsah spoločných priestorov, ktorý môže zbytočne zvyšovať investičné aj prevádzkové náklady a oslabovať kompaktnosť domu. V kontexte verejného nájomného bývania, kde je ekonomika prevádzky kľúčová, je toto riziko podstatné.
Špeciálna odmena poroty
Ema Jakubová
Lokalita: Bratislava-Ružinov
Ocenenie poroty je tu výrazne motivované spoločenskou a etickou ambíciou návrhu. Projekt prináša inovatívny prístup k obnove existujúcej štruktúry a presvedčivo ukazuje, že udržateľnosť nemusí byť iba technický parameter, ale aj kultúrna voľba – pracovať s tým, čo už stojí, a doplniť to citlivým dispozičným riešením a službami.
Mimoriadne hodnotná je práca s témou „Housing First“ v kombinácii s podpornými službami, čo dáva bývaniu širší zmysel než len poskytnutie štvorcových metrov. Návrh pôsobí inšpiratívne a sociálne zodpovedne, ako príklad, že verejné bývanie môže a malo by byť aj nástrojom inklúzie a reálnej podpory, nie iba stavebným produktom.
