Filiálka sa vracia do verejnej debaty. Železnice predstavili nové riešenie roky diskutovaného problému

O budúcnosti železničnej stanice Bratislava Filiálka sa diskutuje už dlhé roky. Dnes sa táto téma otvára nanovo. Najnovšia štúdia opätovne posudzovala viaceré varianty technického riešenia. Ani jeden z nich však napokon nebol vyhodnotený ako vhodný na realizáciu. ŽSR preto predstavili nový variant, ktorý kombinuje vybrané prvky predchádzajúcich riešení a podľa ŽSR má ambíciu byť ekonomicky realizovateľný.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Železničnú stanicu Bratislava Filiálka postavili v roku 1840 ako nácestnú stanicu konskej železnice Bratislava–Trnava–Sereď. V čase svojho vzniku slúžila pre osobnú i nákladnú dopravu. Jej využitie sa nezmenilo ani po modernizácii na parnú dopravu v roku 1873, ani po prechode na dieselmotorovú dopravu.

Zlom nastal až v roku 1985, keď dokončili elektrifikáciu trate Trnava–Bratislava predmestie, no do stanice Bratislava Filiálka ju už nezaviedli. Osobná doprava tu týmto krokom definitívne skončila.

Po skončení osobnej dopravy začala železničná stanica Bratislava Filiálka v mestskej časti Nové Mesto postupne chátrať. Od tej doby sa však o budúcnosti stanice hovorilo už niekoľkokrát. V roku 2019 bola zverejnená Štúdia realizovateľnosti železničného uzla Bratislava, ktorá okrem iného počítala aj s výstavbou novej stanice Filiálka. V roku 2022 sa zas intenzívne hovorilo o výstavbe dočasného parku.

Štúdia realizovateľnosti ako základ

V roku 2023 médiá informovali o zámere prepojiť Filiálku s Nivami, teda priestor zrekonštruovať a vrátiť ho pôvodnému účelu. Výsledok mala priniesť v roku 2025 doplnková štúdia k staršej štúdii realizovateľnosti z roku 2019. Aj napriek viacerým plánom však stanica Bratislava Filiálka ostáva do dnešných dní nevyužívaná.

Dnes sa o jej osude hovorí znova. „Téma Filiálky úzko súvisí s celkovým riešením železničnej dopravy v Bratislave. Z tohto dôvodu ŽSR pripravili štúdiu realizovateľnosti pre úsek Bratislava predmestie – Bratislava Filiálka,“ uviedli ŽSR v tlačovej správe z konca apríla 2026.

Narastajúci tlak na dopravnú kapacitu hlavnej stanice

Štúdia podľa ŽSR podrobne preverila alternatívne technické riešenia nad rámec odporúčaní v štúdii uskutočniteľnosti pre železničný uzol Bratislava z roku 2019 a zároveň zohľadnila aktuálne prevádzkové podmienky, najmä Plán dopravnej obslužnosti Slovenska železničnou dopravou a zámer vedenia vysokorýchlostných vlakov cez železničný uzol Bratislava.

Podľa ŽSR by nová stanica v centre mesta mohla pomôcť vyriešiť problém s kapacitnými možnosťami hlavnej stanice v Bratislave, a to najmä v súvislosti s nákladnou dopravou.

Pre železničnú nákladnú dopravu v smere východ – západ totiž existuje len jediná trasa, a to cez hlavnú stanicu a Lamač, čo je v podstate horský priesmyk. Existencia ŽST Filiálka by umožnila niektoré vlakové linky osobnej dopravy presmerovať práve sem, čo by pomohlo uľaviť preťaženej hlavnej stanici,“ uviedla ŽSR. Okrem toho by Filiálka mohla byť využitá ako záložná stanica pri prestavbe koľajiska hlavnej stanice.

V neposlednom rade by mohla roky chátrajúca železničná stanica poslúžiť ako nová príležitosť prispôsobiť zázemie stanice v súvislosti s rozvojom územia v lokalite Trnavského mýta. „Projekt Filiálky považujem za kľúčový pre riešenie problémov s narastajúcim tlakom na dopravnú kapacitu hlavnej stanice. Aj vďaka tejto štúdii je tu možnosť vyriešiť problematiku uzla Bratislava zmysluplne,“ uviedol generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj.

3 varianty, 3 odlišné riešenia

Ako uvádza ŽSR, na základe výsledkov multikriteriálnej analýzy, v ktorej zohrala kľúčovú úlohu najmä priechodnosť územia, nakoniec odporučili na ďalšie ekonomické posúdenie prostredníctvom CBA analýzy varianty 2, 4 a 5. Variant 2 ráta s podzemným technickým riešením v celej dĺžke trasy. Navrhli ho pre prevádzkový koncept B, s limitovanou kapacitou stanice v oblasti Mlynských nív a s možnosťou budúceho rozšírenia smerom na Petržalku a Rusovce.

Variant 4 ráta s možným pokračovaním trate a navrhuje prepojenie v úseku výh. „Štúdia uvažuje o stanici Filiálka v dvoch úrovniach – nadzemnej, koncovej, a podzemnej dvojkoľajnej stanici medzi ulicami Šancová a Legionárska, umožňujúcej pokračovanie trate v smere Mlynské nivy – Petržalka. Návrh ponecháva rezervu pre budúce rozšírenie nadzemnej časti stanice v prípade potreby zvýšenia kapacity,“ uvádza ŽSR.

Posledný variant 5 uvažuje o polohe stanice v mieste bývalej železničnej polikliniky medzi ulicami Šancová a Legionárska. Variant pracuje s návrhom koľajiska stanice na estakáde s mimoúrovňovým križovaním ulíc Riazanská a Jarošova a s potenciálom komerčného využitia územia formou nadstavby.

Ako však uvádzajú železnice, ani jeden z týchto variantov nedosiahol v CBA analýze pozitívny výsledok. Dôvodom sú limity aktuálnej metodiky Ministerstva dopravy SR, ktorá neumožňuje použiť výnosy z rozvoja predmetného územia.

Ekonomicky návratné riešenie?

Výsledkom týchto zistení bolo vypracovanie variantu 1B. Podľa železníc má ísť o ekonomicky návratné riešenie, ktoré bude rešpektovať limity CBA analýzy. V tomto prípade ide o kombináciu variantu 5 a základného variantu 1. Celkové investičné náklady na jeho realizáciu vyčíslili na približne 129 miliónov eur. Výhodou tohto riešenia je aj fakt, že výstavbu by realizovali výlučne na pozemkoch vo vlastníctve štátu (ŽSR).

Najnovší variant ráta s mimoúrovňovým križovaním ulíc Riazanská a Jarošova prostredníctvom estakády s dĺžkou približne 900 m. Koľajisko bude situované na úrovni terénu v priestore súčasnej nevyužívanej stanice.

„V čele stanice pri Šancovej ulici je navrhnutá prevádzková budova pre cestujúcich a zázemie železničnej prevádzky, ktorá je prepojená nadchodom s územím na opačnej strane ulice. Riešenie zároveň umožňuje postaviť nad koľajiskom budovy a celkovo urbanisticky dotvoriť územie obdobne ako v prípade stanice Wien Franz-Josefs-Bahnhof,“ uvádza ŽSR.

Realizácia projektu bude podľa železníc závisieť najmä od dostupných finančných zdrojov a bude sa odvíjať od ďalších priorít a strategických plánov Ministerstva dopravy Slovenskej republiky. Vzhľadom na plánovanú prestavbu hlavnej stanice v rámci modernizácie vetvy Západ by však projekt mali dokončiť najneskôr do roku 2036. Počas plánovanej prestavby totiž výrazne obmedzia kapacitu hlavnej stanice. Filiálka by tak v tomto období mala plniť kľúčovú úlohu v rámci prímestskej aj nákladnej dopravy.