Podpora vidieka sa začína v školách. SOŠ Milana Hodžu v Banskej Bystrici získa moderný kampus a rodinnú farmu
Martina Gregová 
Úpadok poľnohospodárstva na Slovensku sa v posledných desaťročiach prejavil nielen v produkcii, ale aj v záujme mladých ľudí o štúdium v tomto odbore. Tradičné profesie spojené s vidiekom postupne strácali atraktivitu a školy zápasili s nedostatkom študentov. Odpoveďou na tento trend je aj projekt Strednej odbornej školy Milana Hodžu v Banskej Bystrici, ktorá plánuje vybudovať moderný kampus udržateľného potravinárstva a modelovú rodinnú farmu.
Stredná odborná škola Pod Bánošom má za sebou viac ako 70 rokov existencie. Od svojho založenia prešla mnohými zmenami, ktoré kopírovali aktuálnu situáciu na Slovensku. Vo svojich začiatkoch sa zameriavala výlučne na poľnohospodárskych odborníkov pre prax.
Prvý veľký obrat inštitúcia zaznamenala po revolúcii v roku 1989. Postupný úpadok poľnohospodárstva na Slovensku viedol k tomu, že sa poľnohospodárske a potravinárske odbory stali neatraktívnymi.
Ako uvádza samotná vzdelávacia inštitúcia, bolo potrebné nájsť nový smer. Od roku 2005 sa škola začala profilovať ako vzdelávacia inštitúcia zameraná na rozvoj vidieka, spravovanie krajiny, agroturistiku a služby s tým spojené. V roku 2011 bolo v SOŠ vytvorené jediné Centrum vzdelávania a odbornej prípravy vo včelárstve na Slovensku a o niekoľko rokov neskôr aj Centrum vzdelávania a odbornej prípravy v cukrárstve a pekárstve.
Nový míľnik pre Strednú odbornú školu Pod Bánošom
Dnes stojí Stredná odborná škola Pod Bánošom pred novým dôležitým míľnikom. Vstup do novej éry potvrdzuje aj zmena názvu na Strednú odbornú školu Milana Hodžu. Tento názov inštitúcia nesie od začiatku apríla 2026. Podľa Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) symbolizuje zmena názvu novú kapitolu školy – prepojenie tradície, moderného vzdelávania a inovácií v agropotravinárstve.
„Milan Hodža nebol len prvým slovenským predsedom vlády. Bol predovšetkým vizionárom agrárnej politiky. Veril, že moderné Slovensko môže vyrásť len na základoch vzdelaného, hrdého a sebavedomého roľníka či remeselníka. A že vidiek nemá byť synonymom driny, ale miestom inovácií a prosperity. Práve preto je spojenie tejto školy s jeho menom také prirodzené,“ uviedol predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.
Viac ako len zmena názvu
Spolu so zmenou názvu kraj pripravuje aj dva kľúčové projekty, ktoré významným spôsobom prispejú k zvýšeniu kvality odborného vzdelávania v danej inštitúcii. Prvým z nich je vybudovanie modelovej Rodinnej farmy v horskom prostredí s realizáciou produkcie priamo na stôl – priamo v areáli školy.
V rámci projektu Rodinná farma vznikne hneď niekoľko nových objektov ako cvičný penzión pre agroturistiku, ovčín, hydinárne, dielne na spracovanie včelích produktov či voliéry na chov exotického vtáctva. Budú zmodernizované aj pekárske, cukrárske a mäsiarske dielne, rekonštruovaná školská jedáleň, školská kuchyňa a chemické laboratórium.
Rodinná farma inšpirovaná vidiekom
Celkovú výšku investície dnes BBSK odhaduje na 4,2 milióna eur. „Naším cieľom je, aby sa žiaci neučili len teóriu, ale získavali reálne skúsenosti priamo v prostredí, ktoré ich pripraví na prax a podnikanie, od práce so zvieratami a rastlinami cez výrobu potravín až po podporu a rozvoj agroturistiky,“ uviedla riaditeľka školy Beáta Orješková.
Spolu s ohlásením noviniek kraj predstavil aj prvé vizualizácie daných objektov. Stavby a ich architektúra vychádzajú z tradičnej slovenskej zástavby. Vyznačujú sa sedlovými strechami a použitím prírodných materiálov. Podľa kraja projekt reaguje na potrebu rozšíriť priestorové, ale aj technické kapacity školy, vychádza z požiadaviek trhu práce a buduje vzťah mladých ľudí k vidieku a lokálnej produkcii.
K projektu sa vyjadril aj minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ: „Keď počúvam o tomto projekte, hneď mi to evokuje detstvo na dedine – chvíle strávené so starými rodičmi, keď som videl, čo všetko treba urobiť, aby sa kvalitné produkty dostali z dvora rovno na stôl. O to dôležitejšie je dnes viesť k tomu mladých ľudí hoci aj prostredníctvom škôl. Som preto veľmi rád, že takýto zmysluplný projekt vzniká na Strednej odbornej škole Milana Hodžu tu v Banskej Bystrici.”
Kampus, ktorý prepojí výučbu a prax
V rámci avizovaných projektov kraj oznámil aj výstavbu Vzdelávacieho a inovačného kampusu udržateľného potravinárstva. Jeho primárnou funkciou bude prepojenie škôl, firiem a vývoja. Vďaka kampusu budú študenti pracovať na reálnych výzvach spolu s firmami. Podniky v ňom nájdu priestor na testovanie, vývoj a inovácie.
„Súčasťou kampusu budú analytické a biologické laboratóriá, senzorické testovanie, pilotné výrobné linky či experimentálna kuchyňa. Projekt za viac ako deväť miliónov eur je aktuálne vo fáze prípravy projektovej dokumentácie a kraj sa s ním bude uchádzať o eurofondy,” uviedla samospráva.
Zástupca riaditeľky Pavel Fiľo vníma ako veľkú pridanú hodnotu projektu úzke prepojenie školy s praxou. „Naši žiaci budú mať prístup k moderným technológiám aj odborníkom z firiem, čo výrazne zvýši ich uplatniteľnosť,“ uviedol. Do samotného projektu sa už v tejto fáze zapája sedem potravinárskych firiem z kraja.
Architektúra podporujúca spoluprácu
Aj v tomto prípade samospráva zverejnila prvé vizualizácie projektu. Na rozdiel od projektu Rodinnej farmy pôjde v tomto prípade o modernú architektonickú formu. Kampus sa bude vyznačovať plochými pochôdznymi strechami, bohato dimenzovaným presklením fasád a interiérovými priestormi podporujúcimi spoluprácu.
„Vytvárame systém, ktorý dáva zmysel. Pre študentov, ktorí tak nebudú odchádzať zo školy len s teóriou, ale s reálnymi skúsenosťami. Pre firmy, ktoré môžu inovovať. Celý Banskobystrický kraj bude vďaka tomu rásť. Zároveň verím, že z nášho kraja vybudujeme región, ktorý sa jedného dňa stane lídrom v oblasti udržateľného potravinárstva,” uzavrel predseda BBSK Ondrej Lunter.
