Keď je architekt aj klientom. Rodinný dom v Hrabkove zaujme archetypálnym tvarom aj interiérom

Keď architekt navrhuje vlastné bývanie, výsledok býva mimoriadne osobný a detailne premyslený. Rodinný dom v Hrabkove od Lukáša Ildžu vychádza z jednoduchého archetypálneho tvaru a prirodzene zapadá do okolitej krajiny. Dôraz kladie na silné výhľady, ktoré sa stávajú súčasťou interiéru aj celkovej kompozície domu.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Keď je architekt zároveň aj svojím vlastným klientom, vzniká špecifická situácia, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje výslednú podobu rodinného domu aj proces tvorby návrhu.

Na jednej strane ide o ideálny stav – architekt má úplnú slobodu pri rozhodovaní, nemusí riešiť kompromisy s investorom a môže naplno pretaviť svoje skúsenosti, estetické cítenie aj osobné potreby do návrhu. Takýto dom býva často premyslený do detailov a reflektuje autentický spôsob bývania jeho autora.

Na druhej strane však táto rola prináša aj určité nevýhody. Chýbajúci odstup môže viesť k prekomplikovaným riešeniam alebo k neustálemu prehodnocovaniu návrhu bez jasných hraníc. Architekt sa zároveň stáva „kritickým klientom“, čo môže proces predĺžiť a zvýšiť nároky na rozhodovanie.

Dom, ktorý vznikol z miesta a pre miesto

Svoje o tom vie aj architekt Lukáš Ildža z architektonického štúdia Lukáš Ildža architekti, ktorý si navrhoval svoj vlastný rodinný dom. „ Návrh vlastného bývania bola nepochybne krásna úloha, ale aj obávaná výzva vytvoriť stavbu, ktorá obstojí v skúške času. Dielo, ktoré s ambíciou primerane spochybniť zaužívané a súčasne nadmieru naplniť potrebné, nebude časom dôvodom viet začínajúcich “keby sme stavali dnes, tak,” hovorí o realizácii Rodinného domu Hrabkov.

Príbeh domu sa začal po nečakanom objave pozemku v obci Hrabkov v okrese Prešov s plochou 1 650 m². Hlavným faktorom návrhu sa stali neopozerateľné výhľady do priľahlej krajiny.

„Romantika vidieka – snopy sena, kozy a kravy pasúce sa na horizontoch za oknami, pokoj a príroda na dosah,” opisuje Ildža. „Dom podľa jeho vlastných slov vznikol podľa miesta a pre miesto. Okolitú krajinu prijíma ako svoje maliarske plátno, výhľady si osvojuje ako súčasť vnútorného priestoru a neustále meniaci sa “dekor,” dodáva.

Architektúra inšpirovaná vidiekom

Rodinný dom vo svojej podstate rešpektuje plynulý priebeh zelenej krajiny a dobrovoľne sa podvoľuje terénu. Prirodzene sa začleňuje do krajiny a nevyčleňuje sa z nej. Pre jeho architektúru je charakteristická archetypálna hmota – obdĺžnikový pôdorys a sedlová strecha. Strohý architektonický výraz je podľa slov architekta výsledkom hľadania rovnováhy medzi zásahom človeka a prirodzenou krajinou, medzi moderným a tradične vidieckym.

Hlavné podlažie objektu sa vyníma na čiastočne zapustenej platforme. Zastavaná plocha objektu dosahuje 119 m². Podlažná plocha o niečo viac, 146 m². Stavba je koncipovaná ako obojsmerný stenový systém. Obvodovým nosným materiálom sú vápenno-pieskové tvárnice.

Obvodová stena suterénu/sokel je sendvičová, s vonkajšou vrstvou z ubíjanej hliny (CSRE). Rodinný dom je zastrešený dreveným krovom nadimenzovaným tak, aby mu stačili malé vrcholové klieštiny a podkrovný priestor zostal maximálne otvorený.

Tri podlažia, tri atmosféry

V suteréne rodinného domu sa nachádza vstupná hala a technická miestnosť. „Suterén je zámerne tmavý, poskytuje pocit bezpečia, skrytosti v zemi. Následný prechod do dennej časti je o to silnejším zážitkom z výhľadov, umocnený práve kontrastom s predošlým. Z temného zovretia nahor, za svetlom, do šírej krajiny,” opisuje atmosféru rodinného domu jeho autor a majiteľ zároveň.

Po schodoch sa obyvatelia domu dostávajú na druhé podlažie, ktorému kraľuje denná miestnosť s priľahlým hygienickým zázemím. Okrem toho sa tu nachádza aj detská izba a hlavná spálňa. Najvyššie podlažie je venované pracovni s výhľadom na dennú miestnosť a druhej úrovni detskej izby vyhradenej na spanie.

„Hľadanie úhľadnej konfigurácie priestoru prebiehalo súčasne s precíznym návrhom interiéru, ktorý je integrálnou súčasťou domu. Všetko má svoje miesto, flexibilita nebola prioritou,” približuje architekt. Dom poskytuje niekoľko rôznych charakterov priestoru. Pohráva sa s rozdielnymi svetlými výškami, úrovňami, cieľavedomými orientáciami k výhľadom. Podľa slov architekta bolo cieľom maximálne využitie obostavaného objemu a eliminácia nedefinovaných, bezúčelových plôch.

Kuchyňa s výhľadom do krajiny aj atypická pracovňa

Denná miestnosť v sebe spája kuchynskú časť, jedálenskú zónu aj obývaciu izbu. Kuchyňa s minimalistickým barovým ostrovom ponúka dostatok úložného priestoru, pracovnej plochy aj krásne výhľady do priľahlého pozemku. Obývacej izbe zas dominuje televízna stena s krbom a priestranná knižnica „Denná zóna je maximálne otvorená nahor a vizuálne rozšírená do exteriéru, keďže celé dve strany priestoru lemuje presklenie. Pohľadom je prepojená aj s pracovňou v podkroví.

Hygienické zázemie je v rámci dispozície situované v jej centre. Súčasťou jadra je dvojica kúpeľní. Jedna z nich disponuje vaňou, druhá sprchovým kútom. V oboch sa nachádza aj toaleta, čo zvyšuje celkový komfort bývania. V hlavnej spálni zaujme okno doplnené o priestor na sedenie. V detskej izbe zas schodisko vedúce do hornej úrovne. V celom rozsahu je doplnené o úložný priestor. Zaujímavosťou najvyššieho podlažia domu je pracovňa s priehľadom do dennej miestnosti.

„Dom nemohol byť všetkým, aspoň stret s finančnou realitou nám to pripomínal, no môže byť dobrý v tom, čím je. držanlivosť vo veľkosti domu prospela kvalite prevedenia, materiálovej bohatosti a pravdivosti. Dobrodružstvom samým o sebe bola vlastnoručne odmakaná realizácia poctivého sokla z ubíjanej hliny,” uvádza architekt v závere opisu projektu