Recenzia knihy: Oči kože od Juhani Pallasmaa

Zdroj: Koláž: Wikipedia, Rebeka Zacková

Určite ste už počuli o tom, že koža je najväčším orgánom ľudského tela. Zamysleli ste sa však aj nad tým, že je zmyslovým orgánom, ktorý prepája, dokonca, z ktorého vystupujú všetky ostatné?

„Koža je najstarší a najcitlivejší z našich orgánov. Je naším prvým prostriedkom komunikácie a naším najúčinnejším ochrancom. Dokonca priehľadná očná rohovka je potiahnutá vrstvou modifikovanej kože. Hmat je otcom našich oči, uší, nosu a úst. Je to zmysel, ktorý sa líši od ostatných, skutočnosť, ktorá je uznaná v prastarom ocenení hmatu
ako ‘matky zmyslov’.” (slová Ashleyho Montagu v knihe Oči kože)

Útla knižka Oči kože sa zaoberá tematikou zmyslového vnímania nášho prostredia. Prvýkrát bola publikovaná v roku 1996 ako súčasť edície Polemics vo vydavateľstve Academy Editions v Londýne. Editori vyzvali Juhani Pallasmu, aby sa vyjadril na tému, ktorú on sám považuje za naliehavú. Výsledkom sa stal tento krátky text, ktorý sa neskôr stal klasickým v teórii architektúry.

Text sa skladá z dvoch samostatných esejí. V prvej časti sa autor venuje najmä kritike okulocentrizmu a vyjadruje svoje obavy nad dominanciou zraku v porovnaní s ostatnými zmyslami pri výučbe, tvorbe, vnímaní ale aj kritike architektúry. V druhej časti sa zamýšľa nad zažívaním architektúry prostredníctvom celého ľudského tela, kde súznejú všetky zmysly.

Dominancia zraku

Téma okulocentrizmu je teraz ešte relevantnejšou, ako bola v dobe, keď bola knižka napísaná. Súčasná technológia a naše návyky okolo nej zapájajú najmä naše zrakové vnímanie. Sociálne siete umocňujú naše sústredenie sa na to, ako veci vyzerajú na malom digitálnom displeji, ktory moze tazko komunikovat celú skúsenosť architektonickeho diela.

Klienti, ktorí hľadajú profesionálov na svoju realizáciu, kritici, ktorí architektúru hodnotia sa zoznamujú s tvorbou architektov prostredníctvom tlače alebo na ich webových stránkach, čo núti architektonické štúdia klásť dôraz na svoju vizuálnu reprezentáciu.

Dominancia zmyslu zraku však nie je náhodou, psychologicky aj fyziologicky je naším najdôležitejším zmyslom. Opticky nerv má napríklad osemnásť násobne viac nervových zakončení ako sluchový. Pallasmaa nenavrhuje zrak potláčať, poukazuje na tendenciu idealizácie a následnej separácie vizuálneho vnímania.

Pripomína nám naše ostatné zmysly, fakt, že či chceme alebo nie naše prostredie vnímame holisticky, a preto minimálne na podvedomej úrovni vnímame mnoho priestorov ako neuspokojivých (aj napriek ohromujúcim vizualizáciam alebo Instagram foto).

Stručne no do hĺbky

Aj napriek tomu, že m knižka iba niečo cez 80 strán, nie je to čítanie, ktoré by sa dalo vstrebať pri jednom sedení. Nechápte ma zle, text sa dá prečítať za jeden večer, no nepredpokladám, že sa dajú všetky idei integrovať za tak krátky čas. Pallasma prelína svoje myšlienky s mnohými ďalšími, veľa cituje a taktiež sa odvoláva na iné idei a fenomény.

Aj napriek tomu, že to môže byť niekedy rozptyľujúce, je to autorov zámer. „Používam mnoho citácií, a to pre vytvorenie vrstiev myšlienok z rôznych historických období. Citujem mysliteľov, spisovateľov, vedcov, umelcov, z rešpektu voči tomu, čo dokázali a, aby som sám mohol zaujať miesto v kontinuu tradície.”

V tejto knižke nájdete myšlienky mnohých, od filozofov ako je Merleau-Ponty, cez spisovateľov ako Rainer Maria Rilke až po architektov ako Le Corbusier či Steven Holl.

Meandre autorovej mysle

Autorovo vyjadrovanie a plynutie textu v tejto knižke nie je typickým pre akademické písanie a myslím si, že to si vyžaduje varovanie. Autor sa vyjadruje o svojich zámeroch nasledovne: „Mám rád, keď moje myšlienky tečú meandrami namiesto toho, aby boli príliš logické. Prajem si, aby moje písanie malo neočakávateľnosť a ne-linearitu, ktorá by mohla priniesť potenciálne prekvapujúce náhľady do pozornosti.”

Obrázky spolu s niektorými viac abstraktnými poetickými citáciami skôr evokujú, čo sa snaží autor povedať, namiesto toho, aby to len priamočiaro povedal. Kvôli tomuto má text aj estetickú hodnotu, nielen akademickú.

Prečítať či neprečítať?

Tato knižka je vhodná pre každého, kto sa zaujíma o teóriu architektúry alebo sa snaží lepšie pochopiť vzťah človeka ku svojmu prostrediu. Odporúčam čítať ju niekoľkokrát a vychutnávať jej vrstvenie a fakt, že pri každom prečítaní zarezonuje niektorá časť viac ako iné.

V tejto knižke nehľadajte riešenie daného problému. V prvej časti autor poukazuje na problém okulocentrizmu, v druhej časti ukazuje dôležitosť všetkých zmyslov a ich súhry a v tretej… A to je práve ten problém. Tretia časť napísaná nebola, a preto je na každom architektovi, aby idey integroval do svojej práce po svojom.

Autor
Juhani Uolevi Pallasmaa (*1936) je fínsky architekt, bývalý profesor a dekan Technickej univerzity v Helsinkách (teraz Aalto univerzita), bývalý výstavný asistent Múzea fínskej architektúry, fenomenológ a spisovateľ.

Prečítajte si tiež

Mysliaca ruka, Juhani Pallasmaa
Promýšlet architekturu, Peter Zumthor
Goodreads hodnotenie 4,36
Moje hodnotenie 4.5

Rebeka Zacková