Michal Staško: Ľudia potrebujú nový nábytok rovnako ako nové topánky

RDSC 7856 01 RED

Dizajnér musí vedieť vysvetliť príbeh, filozofiu, pointu alebo koncepciu svojho diela, inak je jeho práca polovičná a nemôže ju dobre predať. Michal Staško, návrhár a moderátor televíznej relácie Ako bývať, ako žiť, hľadá zmysel navrhovania interiérov a prezentuje tiež dizajn iných autorov. 

Ako si teda na Slovensku bývame a žijeme? 

Myslím, že priemer išiel za posledné roky hore a samotné relácie potvrdzujú, že sa mení aj vkus mladých ľudí. Okrem súkromných však prezentujeme aj komerčné priestory (obchody, barber shopy či kaviarne) a ja ako moderátor sa podieľam na dramaturgii pre režiséra a producenta danej relácie. Chodím tam ak okantor, ktorý upozorňuje, čo je atraktívne pre diváka, čo je dobré riešenie atď. Spočiatku som sa rozbiehal, ale vďaka filmárskemu štábu sa už cítim ako moderátor.

Už vás ľudia púšťajú do svojich interiérov?

Áno, doba sa zmenila. Predstavujeme mladých ľudí, ktorí si poctivo zarobili peniaze a vo svojich príbytkoch nepreferujú luxus toho „mojsejevského“ typu. Vždy to boli skvelé, nadčasové architektonicko-dizajnérske  riešenia, ktoré sa príjemne, skoro úplne samy prezentovali. Napokon, majitelia sa so svojimi realizáciami
aj radi pochvália, lebo ich prípravou strávili roky.

Podarilo sa vám teda doteraz anonymné interiéry personalizovať?

Pokúšame sa o to aj našou reláciou. Teraz už filmári chcú, aby pred kamerou boli majitelia aj autori interiérov, čo by pred takými 10 – 15 rokmi bolo takmer nepredstaviteľné. Dnes uvádzame príjemných, úspešných a zároveň obyčajných ľudí, ktorí vedia pomenovať, prečo si vybrali byt, prečo sa im v ňom dobre býva a prečo
si vybrali práve takýchto architektov.

Dobrý dizajn sa snažíte ponúkať cez konkrétne príbehy ľudí. Zaujímavý bol napríklad ten o mladých ľuďoch z Fínska.

Áno, v Trnave sme nakrúcali byt mladej rodiny s dvomi deťmi, ktorá sa ,,akože“ na Slovensko vrátila z Fínska. Spočiatku ani nechceli, ale na okraj nám povedali, že si tento byt museli zariadiť, lebo starí rodičia chcú vidieť vyrastať svoje vnúčatá. Napriek tomu, že vo Fínsku majú veľmi dobré podmienky, kúpili si byt v novom bytovom dome v centre Trnavy. Presne vedeli, čo chcú: kus Fínska v Trnave. Našli si mladých architektov, ktorým povedali, že chcú kvalitné svetelné podmienky a pestrý fínsky interiér.

A v ňom dizajnové prvky od Alvara Aalta…

Z toho som úplne odpadol. Mali tam od neho dokonca originály! A to nebolo všetko – v byte mali aj prvky od Marimekko a ja som v relácii musel vysvetľovať, že toto nie je známy švédsky reťazec, ale fínske Marimekko. Teda dizajn, ktorým sa švédsky reťazec inšpiruje. Samozrejme, byt mal kvalitne zvládnutú dispozíciu, pričom majitelia jasne definovali, že v ňom nebudú často a do Trnavy prídu na pár dní raz za pol roka. Byt je nadčasový, s citlivou aplikáciou materiálov. Hoci to nebolo lacné, nesršalo to luxusom, ale bolo vidieť aj na filmároch, že sa tam cítia veľmi dobre.

Rukopis dizajnéra zvyšuje cenu

Mladí ľudia už teda viac komunikujú s odborníkmi?

Keď si mladí dnes idú kúpiť prvú garsónku na úver, majú už kontakty na dodávateľov a od odborníkov chcú konkrétne riešenia. Pýtam sa ich: To vážne? Však nemáte peniaze na vyplatenie hypotéky! Ale oni  odpovedajú, že to majú premyslené, a keď to raz budú predávať, byt s rukopisom dizajnéra alebo architekta bude mať vyššiu cenu.

Noví majitelia dnes chcú vizualizácie, inteligentné riešenia, akusticky odhlučnené spálne, super vyriešenú práčovňu, sušiareň a veľmi ich zaujíma spôsob kúrenia. Sú oveľa vzdelanejší a rozhľadenejší. Dôkazom bola  aj časť, keď si majiteľ bytu sám pripravoval analýzy optimálneho kúrenia. To môže byť dosť nemilosrdná  práva pre výrobcov.

Áno, dnes si ľudia rýchlo naštudujú danú problematiku a potom robia porovnania z nezávislého hodnotenia. V spomenutej časti sme predstavili architekta, ktorý si v dome v Devíne nainštaloval všetky typy kúrenia. Pripravuje odborné prednášky pre firmy aj študentov, a tak chcel vlastné výsledky. Reálne porovnáva, v čom je výhoda daného kúrenia. Každý dodávateľ vám totiž povie, že práve to jeho kúrenie je najlepšie. Keď však on urobí analýzy a povie reálny stav, pravda môže byť pre viacerých prekvapujúca.

Aké odozvy máte na reláciu?

Prevažne veľmi dobré a sledovanosť je veľmi slušná. Okrem iného musím povedať, že producentovi tejto relácie som dokonca nepriamo zachránil aj vzťah.

Ako?

Asi pred tromi rokmi mi zavolal nejaký klient, že si chce kúpiť dom v Kvetoslavove, aby som mu išiel poradiť, čo s interiérom. Keď som tam prišiel, pred domom práve developer odovzdával kľúče tomuto novému majiteľovi, ktorý už dal nejaký preddavok. Zavolal som producenta bokom a opýtal sa ho, či si chce naozaj kúpiť tento dom. Že mu síce môžem pripraviť interiér, ale samotný dom je veľmi zlý. Odpovedal mi, že to teda ešte s manželkou zvážia.

O dva týždne mi zavolal, že dom nekúpili, hoci prišli o nejaké peniaze. Na jar sa mi ozval, že som im veľmi pomohol vo vzťahu, lebo zistili, že sú mestskí ľudia. Medzitým sa im narodilo dieťa a sami povedali, že by sa zbláznili z toho pendlovania. Aj na základe tejto skúsenosti ma oslovil, či by som nechcel robiť moderátora v relácii Ako bývať, ako žiť.

Dizajnový koncept Barber shopu Farská Nitra
Dizajnový koncept Barber shopu Farská Nitra | Zdroj: Foto Erik Ďuriš

Nábytok je módna záležitosť

Je pravda, že dominantnou diváckou základňou sú ženy?

Áno, a to mi potvrdzuje, kto je spotrebiteľ v oblasti privátnych interiérov. Ony dávajú hlavný impulz a atakujú mužov, aby išli robiť niečo s interiérom.

Budete v nakrúcaní pokračovať? 

Na jeseň máme prestávku, ale verím, že budúci rok nadviažeme na tohtoročné úspešné diely, už sa na to veľmi teším. Najmä na nové návštevy, ktoré už máme naplánované.

Nechceli ste aj vy prostredníctvom tejto relácie navrhovať daný interiér?

Všetci si mysleli, že ja sa tam budem prezentovať ako kreatívec. Odpovedal som, že mám zákaziek dosť a relácia nemá toto poslanie. To by bolo príliš prvoplánové. Mojou ambíciou je ukázať, že sú tu aj iní šikovní kolegovia a ďalšie kreatívne štúdiá či výrobné podniky. Ja to len vyberám a komentujem. Ale hlavný podiel na skladbe relácie má režisér a producent.

Do akej miery vás inšpirujú takéto dotyky s reálnym terénom?

Do značnej. Vďaka tejto relácii vidím, ako si ľudia zariaďujú interiéry, a mám lepšiu spätnú reakciu na to, čo sa im páči – aké svietidlá a aký nábytok by chceli mať. Viac spoznávam klientelu a vidím, že sa s ňou dá pracovať inak ako kedysi. V minulosti ste vyrobili stoličku, ponúkli ju v nejakom obchode a zopár ľudí o nej vedelo.

Teraz, keď navrhnem a vyrobím stoličku, o chvíľu cez internet všetci vedia, že Staško nadizajnoval novú stoličku. Na základe mojich nových skúseností budem už dizajnovať stoličku podľa dopytu alebo konkrétnych interiérov.

Dizajn interiéru kaviarne a music clubu REMIX
Dizajn interiéru kaviarne a music clubu REMIX | Zdroj: Erik Ďuriš

Stolička, to je veľká téma dizajnu. Na aký spôsob sa ešte dá vymyslieť dobrá stolička?

Podobné otázky som si kládol vždy na výstave v Miláne. Načo je dobré, aby sa tu každý rok prezentovali nové stoličky? Po komunikácii s predajcami a výrobcami som študentom vysvetľoval, že dizajn je vlastne šoubiznis. Nábytok je preto módna záležitosť. Keď idú ľudia do väčších bytov, väčšinou si nábytok so sebou neberú. Tak ako ľudia potrebujú nové topánky alebo nohavice, tak si kupujú aj nový nábytok.

Ale potom sú interiéry, ktoré fungujú aj 20 – 30 rokov, ba aj viac. Ako je to možné?

Ak myslíte na komerčné interiéry, tak aj preto, že v nich nežijete každý deň. Navštívite ich len občas, ale aj tie už začínajú prechádzať častým redizajnom. Ostatne, aj moji niekdajší klienti už žijú v druhom či treťom rodinnom dome, kde už majú iné veci a inú dispozíciu ako v tom prvom. Jednoducho, naša krajina je úspešnejšia, bohatšia a vyspelejšia ako kedysi.

Možnože by vám v tomto viacerí oponovali… Môžeme túto polemiku viesť, ale ja som vždy pozitívne naladený, a keďže pôsobíme v kreatívnom priemysle, ten by mal robiť ľudí šťastnejšími. Existenciálne otázky nie sú na mieste, lebo tak ako som spomínal, robíme šoubiznis. Pri tomto všetkom majú ľudia zabudnúť na zlé veci a starosti, ktoré vyplývajú zo života.

Dobrý dizajn dnes predáva

Premýšľali ste, kedy k vám prichádza tá šťastná zhoda okolností, keď vznikne neopakovateľné dielo, ako napríklad Tuli vak?

Niekedy to je medzi nebom a zemou, ale s vysvetlením si opäť pomôžem Milánom. Patricia Urquiola alebo Philippe Starck odprezentujú 20 nových návrhov a z toho sa ujme tak štvrtina. A toto mi tiež chvíľu trvalo, kým som to pochopil – je to podobné ako so všetkým. To, že daný návrh odprezentujete, neznamená, že sa aj chytí. Aj slovenskí výrobcovia pochopili, že musia prezentovať tri stoličky, lebo len jedna z toho bude žiť ďalej.

Nedá sa však z toho vystúpiť, lebo je to „fashion“. Znova a znova treba nadizajnovať novú stoličku, lebo aj  obchodníci a architekti chodia do firiem a pýtajú sa, či majú niečo nové. Ak tohto roku majú len pôvodne čiernu stoličku prefarbenú na bielo, tak ich to nezaujíma. Chcú vidieť novú stoličku, hoci aj drahšiu.

Dopyt tak vlastne vytvára odborná verejnosť? 

Áno, nejde od samotných zákazníkov, ale od architektov, ktorí navrhujú interiéry. Páči sa mu nejaká stolička, ale pritom nechce robiť tie isté byty. Tento šoubiznis je však príťažlivý v tom, že je v ňom všetko pekne nastavené – v postupnosti dizajnér, výrobca, promotér, marketing, média, časopisy, architekti a nakoniec klienti.

Prečo potom nie sú na titulných stránkach dizajnéri alebo architekti?

Aj ja sa ich to pýtam: prečo nie sú na titulkoch spisovatelia, maliari, sochári, architekti či dizajnéri? Čo tu nemáme iné osobnosti? Z časopisov odpovedajú, že herci, speváci a iné „celebrity“ lepšie predávajú časopis. Ale ja im odpovedám, že to tak nie je – to vy tvoríte ľudí z predných strán.

Médiá vytvárajú súčasné celebrity. Tiež sa mi zdá, že naokolo vládne inflácia slova dizajn. Dnes sa už pod tento pojem ukrýva takmer všetko… Keď pre deti pripravujem workshopy, prezentujem sa im ako produktový dizajnér a približujem im moju prácu. Deti však už poznajú nechtového dizajnéra, tortového dizajnéra, vlasového dizajnéra – teraz je už dizajnérom každý, kto robí nejakú kreatívnu činnosť.

Nedávno som dokonca prišiel do jednej firmy vyrábajúcej čipy navrhovať kancelársky interiér. V miestnosti sedelo 20 IT-čkarov a povedali, že sú to dizajnéri čipov. Čo na nich dizajnujú? pýtam sa ich. Vnútorné prostredie, odpovedali. Hm, pomyslel som si. Ale dizajn aj mohutne predáva. Pred 15 – 20 rokmi sa ani poriadne nevedelo, kto je dizajnér. Najprv to bolo sexi slovo, potom silný marketingový nástroj. Každá druhá reklama v televízii ho spomína. Či ide o auto, televízor, alebo šampón, všade sa používa nový dizajn. To slovo začína predávať. Áno, slovo dizajn sa devalvuje, lebo každý je dizajnér a každý dizajnuje. Som zvedavý, čo príde po tomto.

Interiér kaviarne LÚČKY Nitra
Interiér kaviarne LÚČKY Nitra | Zdroj: Erik Ďuriš

Zostaňme v súčasnosti. Aká je vaša predstava dobrého dizajnu?

Pre mňa ako návrhára napríklad stoličky je dobrý dizajn taký, že firma aj po desiatich rokoch vyrába moju stoličku a tá sa stále predáva. Keď som nedávno videl stoličky Alvara Aalta, ktoré sa stále vyrábajú a predávajú, tak som si povedal: toto je presne ono. A taký Le Corbusier je úplná „topka“, lebo jeho kreslá a stoly sa stále vyrábajú – každý rok napríklad v inej limitovanej farbe.

Je zaujímavé sledovať ľudí, ako tieto ikony objavujú?

Celkom áno. U nás napríklad objavujú nábytkového dizajnéra Jindřicha Halabalu. Najmä jeho legendárna stolička H 79 s rámami z ohýbaných oceľových rúrok a jeho kreslo H 269 z medzivojnového obdobia sa tešia veľkej obľube. Mladí ľudia sú skvelí v tom, že cez médiá objavujú niekdajšie osobnosti. Žijeme v dobrej dobe, z čoho mám veľkú radosť, a zisťujem, že je tu veľa dobrých architektov a dizajnérov.

Už to nie je len o peniazoch, ale o rozhľadenosti investorov. Ako príklad môžem spomenúť Súkromnú základnú školu Guliver v Banskej Štiavnici, pri ktorej investor povedala architektovi, aby urobil školu, ktorá by vyhrala všetky ceny. A mne padla sánka. Bol to jeden z najväčších zážitkov filmovačky z uplynulého leta. Keď som sa bavil s  architektom aj riaditeľkou, prečo je v Banskej Štiavnici takáto škola, odpovedali, že chceli, aby bola práve tam, kde žijú.

Cez svoju tvorbu, ale aj reláciu vzdelávate ľudí. Máte pocit, že ľudia sú vedomostne ďalej?

Vzdelávanie aj osveta cez reláciu je dobrá, máme dobrý „feedback“. Ľudia to sledujú a zaujímajú sa aj o malé detaily. A to je veľmi dôležité. Tak ako sa ja snažím stále vzdelávať, aj ľudí treba vzdelávať, a cez televíznu obrazovku je to celkom nenásilná forma.

Ako sa vy momentálne vzdelávate? 

Teraz som bol napríklad v porote, ktorá hodnotila realizácie v súťaži Insaid Awards 2021 slovenské interiéry. Ale aj to je forma vzdelávania. Keď hodnotíte práce, tak sa sami vzdelávate, lebo musíte hodnotiť a vedieť definovať, prečo má vyhrať tento a nie tamten interiér. Dizajn je oblasť, ktorá vás núti sústrediť a sledovať trendy, ako aj reflektovať situáciu na Slovensku i vo svete. Pri mojej tvorbe mi však menší útlm spôsobený pandémiou prišiel aj vhod. Po intenzívnom roku som mal možnosť mierne vypnúť. Ale možno je to aj ticho pred búrkou. V každom prípade mám do konca roka projektov tak akurát.

Michal Staško získal viacero prestížnych ocenení, pričom medzi jeho najznámejšie realizácie patria Tuli vak, kachle NOX alebo návrhy interiérov pre reštaurácie, kaviarne či obchodné prevádzky.
Ľudovít Petránsky