Legislatívne zmeny ohľadom využívania dažďových a sivých vôd sú nevyhnutné

iStock 547033564
Zdroj: iStock

Bez aktívneho využívania dažďových a sivých vôd sa podľa odborníkov na recykláciu vôd v budúcnosti nezaobídeme. Voda je strategická surovina, preto by mala byť súčasťou dlhodobej vízie každej vlády. Aktuálna situácia poukazuje na to, že je nevyhnutné vykonať legislatívne zmeny ohľadom využívania dažďových a sivých vôd.

„Voda je národným bohatstvom, avšak čísla ukazujúce stav dostupnosti pitnej vody v budúcnosti sú alarmujúce. Vieme, že s vodou je potrebné šetriť, to sa však nezaobíde bez opory v legislatíve,“ uviedla Martina Huňačková z ASIO-SK na podujatí Recyklácia vôd ako nástroj riešenia klimatickej krízy, ktorý organizovala Slovenská rada pre zelené budovy.

Ako dodala, je potrebné zabezpečiť, aby schvaľovanie systémov na využívanie dažďovej a sivej vody bolo bezproblémové. „Najlepším a najlacnejším zdrojom sú úspory. Ak teda ušetríme na bytovom dome vďaka dažďovým a sivým vodám a úsporným výtokom približne 40 percent nákladov na pitnú vodu, bude sa postupnou modernizáciou resp. novou úspornou výstavbou navyšovať rezerva zdrojov vody,“ uviedol Zdeněk Petrů zo spoločnosti Koncept Ekotech.

Týmto sa podľa neho môže zabezpečiť strategická sebestačnosť v oblasti vody pre budúce generácie.

Podpora zo strany štátu

Je dôležité, aby sa v oblasti architektúry a stavebníctva neprinášali len lacné a rýchle riešenia, ale aj zelené riešenia, ktoré podporujú spomaľovanie klimatickej zmeny a sú dlhodobo udržateľné a prospešné.

A tento trend by mal podporovať aj štát. „Avšak aj čo sa týka dotácií a grantov sme na Slovensku o niekoľko krokov pozadu oproti susednej Českej republike. Systémy na recykláciu sivej aj dažďovej vody sú pre bežných obyvateľov z ekonomického hľadiska často nedostupné a pre developerov nezaujímavé,“ skonštatovala Martina Huňačková.

Štátne dotácie sú pritom podľa Zdeňka Petrů kľúčovým motorom zmien vo využívaní dažďových a sivých vôd, rekuperácie energie zo sivých vôd, ale aj vo využívaní zelených striech, vsakovacích roštov na parkoviskách a podobne.

„Štátne dotácie sú nevyhnutné tak pre individuálnu výstavbu, ako aj pre bytové domy. Zvýhodnenie aktívneho využívania dažďovej vody a sivej vody napríklad na splachovanie, upratovanie, pranie alebo zavlažovanie oproti obyčajnému pasívnemu využívaniu by bolo motivujúce,“ dodal Z. Petrů.

Nové pojmy na Slovensku

Základnou výzvou nášho milénia je podľa profesorky Zuzany Vranayovej, riaditeľky Ústavu pozemného staviteľstva na Stavebnej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, znižovanie spotreby vody a energie.

V rámci Európskej technologickej platformy bol aj preto zverejnený Strategický plán výskumu pre európsky vodný sektor do roku 2030 zameraný na problematiku šetrenia vody v budovách a jej opätovné využitie. „Zaviedli sa nové pojmy, ktoré musíme v našich podmienkach pri novej výstavbe a prestavbe začať reálne uplatňovať. Ide o pojmy ako vodo-inteligentná spoločnosť, hybridná zelená a modrá infraštruktúra, multinásobná voda alebo špongiové mesto,“ uviedla profesorka Zuzana Vranayová.

Ako dodala, správne realizované špongiové mesto redukuje frekvenciu a závažnosť povodní, zlepšuje kvalitu vody a umožní použiť menej pitnej vody na osobu. Zároveň zlepšuje kvalitu života, kvalitu vzduchu a znižuje efekt tepelných ostrovov.

Slovenská rada pre zelené budovy