Ďalší z mýtov nových stavebných zákonoch. Môžu byť susedia ignorovaní?

Nový stavebný zákon, ilustračná
Zdroj: iStock

Návrhy zákonov o územnom plánovaní a o výstavbe sa čoskoro dostanú do parlamentu, avšak z viacerých strán sa objavujú znepokojené reakcie.

Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) sa preto rozhodol nesprávne interpretácie uvádzať na pravú mieru a prispieť do verejnej diskusie odbornými stanoviskami k najčastejšie zmieňovaným problémom s predmetnými zneniami  zákonov.

Môže developerom platený projektant odignorovať pripomienky susedov?

Projektant bude mať podľa nového zákona viac právomocí ako doteraz. Pripomienky účastníkov konania musí so susedmi projektant prerokovať a „je povinný vypracovať správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru, v ktorej uvedie vysporiadanie sa s pripomienkami uplatnenými k návrhu stavebného zámeru“, píše sa v návrhu zákona o výstavbe.

Následne stavebný úrad začne konanie o stavebnom zámere. V tomto konaní sú opäť upovedomení účastníci konania. „V prípade, ak po prerokovaní pripomienok ostali rozpory, zákon ustanovuje stavebnému úradu jasný postup na ich vyriešenie. Bude to teda stavebný úrad, tak, ako dnes, ktorý rozhodne,“ vysvetľuje Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ IUR.

Nie je teda pravda, že projektant môže svojvoľne vyhodnotiť pripomienky a sám o nich rozhodnúť. Nový postup si môžeme predstaviť zjednodušene tak, že projektant projekt predrokuje ešte pred jeho podaním na stavebný úrad.

Je pravda, že po novom sa o konaní nemusia dozvedieť susedia, lebo upozornenie dostanú len e-mailom a nie poštou?

„Táto obava je neopodstatnená, aj keď zákon počíta s digitalizáciou konaní. Návrhy zákonov pri doručovaní odkazujú na zákon o e-Governmente. Ten presne upravuje aj situácie, kedy občan nemá elektronickú schránku,“ hovorí výkonný riaditeľ IUR.

Pre toho, kto nemá aktivovanú elektronickú schránku bude zabezpečené doručenie v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku spôsobom, podľa osobitného predpisu upravujúceho konanie v danej veci. „Nikto sa teda nemusí báť, že by sa o konaní nedozvedel,“ ubezpečuje.

Stavebné zákony, ilustračná
Stavebné zákony, ilustračná | Zdroj: iStock

Zužuje sa okruh účastníkov konania a môžu sa k stavbe sa vyjadriť susedia?

V navrhovanom zákone o výstavbe sú definície obsahovo takmer identické so súčasným stavom. Účastníkom konaní je v zmysle návrhu zákona (okrem iných):

  • vlastník susedného pozemku, a ten, kto má k susednému pozemku právo vyplývajúce z vecného bremena,
  • vlastník susednej stavby a ten, kto má k susednej stavbe právo vyplývajúce z vecného bremena.

Dôležitá je definícia susedného pozemku:

Susedný pozemok je pozemok so spoločnou hranicou s pozemkom, na ktorom sa navrhuje uskutočňovať stavebné práce.

Susedným pozemkom je aj pozemok, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa navrhuje uskutočňovať stavebné práce a pripravovaná stavba alebo zmena stavby alebo jej predpokladaná prevádzka môže mať dlhotrvajúci priamy negatívny vplyv na užívanie pozemku alebo stavby na ňom, najmä obťažovaním nadmerným hlukom, vibráciami, prachom alebo zápachom, nadmerným tienením, alebo zasahovaním požiarne nebezpečným priestorom.

Ak ide líniovú stavbu, ktorá je inžinierskou stavbu, je susedným pozemkom iba pozemok so spoločnou hranicou s pozemkom, na ktorom sa navrhujú uskutočňovať stavebné práce.“

Obyvateľ obce nemusí byť priamym susedom, ale postačuje, ak môžu byť jeho stavba, alebo pozemok, povoľovanou stavbou ovplyvnené v zmysle zákona. Aj keď v novom zákone je text mierne odlišný, význam je rovnaký ako v dnes platnom stavebnom zákone.

Určité obmedzenie účastníkov je pri inžinierskych a líniových stavbách. Ak ale ide o stavby, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, v konaní o stavebnom zámere rozhoduje a rozhodnutie o stavebnom zámere vydáva príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie.

„Pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie určuje účastníkov konania zákon o posudzovaní vplyvov a teda aj v takýchto prípadoch nebudú relevantní účastníci konania opomenutí,“ uzatvára Juraj Suchánek.

Inštitút urbánneho rozvoja, red