ASB Články na tému

Doprastav

Ide o cestu I. triedy s celkovou dĺžkou 11,470 km, ktorá vznikla prekategorizovaním pôvodnej cesty II/586. Cesta I/13 je súčasťou európskej medzinárodnej trasy E575 a z hľadiska dopravného významu predstavuje dôležitý cestný ťah. Riešený úsek sa nachádza v Trnavskom kraji, v okrese Dunajská Streda, a prechádza cez katastrálne územia obcí Veľký Meder, Ižop a Čiližská Radvaň.

Dostavba D1, na ktorú sa roky čaká, má 10,1 km. Jej súčasťou sú tri mimoúrovňové križovatky, päť protihlukových stien, tri oporné múry a 14 mostov v celkovej dĺžke 1 907 m. D1, stavba 0136 Říkovice – Přerov predstavuje posledný úsek, ktorý chýba na dokončenie D1. Bez neho je Přerov dlhodobo zahltený tranzitnou dopravou. Vyvedením dopravy zo zastavaného územia preto dôjde k zásadnému zlepšeniu životného prostredia v tomto meste.

Vzhľadom na charakter zadania a členitosť terénu bola montáž samotnej výsuvnej skruže zaujímavou technickou výzvou. Predmetný objekt sa skladá zo štyroch dilatačných celkov (DC) a je plynulým pokračovaním objektu SO 209-01. V prípade dilatačných celkov DC1 + DC2 sa tak technológia výsuvnej skruže napája na dve rôzne technológie výstavby.

Časopis Inžinierske stavby -

Spoločnosť Doprastav začala písať svoj príbeh už pred viac ako 70 rokmi. Korene zrodu sa datujú koncom 40. rokov, keď vznikajú československé stavebné závody – Závod pre dopravné stavby a Závod pre stavby vodohospodárske. Ich zlúčením vznikol 23. októbra 1951 národný podnik Ingstav Bratislava a po jeho reorganizácii 1. januára 1953 národný podnik Doprastav Bratislava.

Pôvodný súťažný koncept mosta SO 203 tvoril dominantný závesový systém, zachytávajúci dve nesymetrické polia s rozpätím 135 a 90 m. Nosná konštrukcia mostovky pozostávala z dvoch rôznych konštrukčných typov. Práve nesymetrickosť polí spolu s rozdielnou technológiou hornej stavby boli hlavnou príčinou optimalizácie technického riešenia. Nový koncept je výsledkom spolupráce združenia Doprastav, a. s., Hochtief CZ, a. s., a Silnice Čáslav, s. r. o.

Hlavným cieľom stavby bolo modernizovať existujúcu železničnú dopravnú cestu na úseku Púchov – Žilina tak, aby sa dosiahli parametre definované v platných medzinárodných dohodách. V súčasnosti už ukončená stavba predstavuje zatiaľ historicky, investične aj technicky najnáročnejší projekt modernizácie železničnej trate. Nominácia na Stavbu roka 2022 je tak zaslúžená.

Rýchlostná cesta R2 vedie v údolí Krivánskeho potoka medzi pohoriami Slovenského rudohoria, Poľany a Javoria. Začiatok trasy nadväzuje na predchádzajúci úsek R2 Pstruša – Kriváň v dočasne upravenej mimoúrovňovej križovatke Kriváň. Koniec úseku sa pred obcou Mýtna napojí na úsek R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce. Ide o technicky náročný úsek, ktorého súčasťou bude aj 4,5 km dlhá mostná estakáda v údolí Krivánskeho potoka. Situovaná je vo výške 15 až 45 m nad trasou cesty I/16, v tesnej blízkosti vysokého napätia a existujúcej zástavby.

Dĺžka diaľničného úseku je 12,536 km, súčasťou trasy je aj 25 mostov (z toho 17 je na diaľnici, tri sú nadjazdy, dva mosty sú železničné, jeden most je provizórny a buduje sa nadchod pre zver). V článku približujeme dva z nich vrátane najdlhšieho diaľničného mosta na danom úseku.

Realizátori sa zhodujú, že nedostatok stavebných materiálov v kombinácii s niekoľkonásobným zdražovaním je výzvou, ktorú riešia azda všetky stavebné spoločnosti. Všetky firmy, s ktorými sme sa rozprávali, sú nútené rokovať o náraste cien už zazmluvnených zákaziek. Na mieste je otázka, či by nemal pomôcť štát.

Denisa Kureková -