Za nárastom astmy môže byť aj zlé vetranie

pic5
Zdroj: Saint-Gobain

Vo vnútorných priestoroch sa vetrá menej ako v minulosti. V nevetraných priestoroch lepšie prežívajú aj vírusy a iné choroboplodné mikroorganizmy.

Keď švédski lekári hľadali príčiny zvýšeného výskytu chronickej astmy súčasnej strednej generácie obyvateľov Štokholmu, zistili, že väčšina z nich ako deti a adolescenti vyrastali v panelákových bytoch, v ktorých došlo pred tridsiatimi až štyridsiatimi rokmi v rámci kampane zameranej na znižovanie spotreby energie na vykurovanie k hromadným výmenám pôvodných okien za plastové, ktoré sa vyznačujú lepšou tesnosťou.

Spotrebu energie sa podarilo zredukovať, no zmena vnútorného prostredia, konkrétne relatívnej vlhkosti vzduchu, nárast výskytu alergénov a ďalších škodlivých látok spôsobili, že títo ľudia majú v súčasnosti častejšie ťažkosti s dýchaním.

Kvalita vnútorného ovzdušia

Tento fenomén sa prejavuje už i na Slovensku. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií u nás každoročne pribúda okolo 11-tisíc novo diagnostikovaných astmatikov. V súčasnosti má astmu približne každý sedemnásty obyvateľ Slovenska a odhaduje sa, že do roku 2025 ňou bude trpieť až jeden z dvanástich Slovákov.

Pod rast astmatických a alergických ochorení sa podpisuje najmä zhoršujúce sa životné prostredie vrátane ovzdušia v budovách, kde človek trávi väčšinu života.

„Približne pred dvadsiatimi piatimi rokmi sme vo vytypovaných domácnostiach jednej bytovky na zvolenskom sídlisku Západ-Tepličky uskutočnili sériu meraní zameranú na relatívnu vlhkosť a teplotu vzduchu. V tom čase boli tieto byty vybavené ešte pôvodnými panelákovými oknami s hliníkovým tesnením, cez ktoré nekontrolovane dochádzalo k infiltrácii vzduchu.

Vzhľadom na to, že radiátory v zimnom období bežali na plné obrátky, keďže o spotrebu energie sa nikto nezaujímal, v bytoch sa darilo udržiavať prijateľnú teplotu okolo 20 stupňov Celzia. Z dôvodu netesnosti okien však zároveň dochádzalo k rozsiahlej výmene vzduchu, takže jeho relatívna vlhkosť sa pohybovala od 30 do 35 percent,“ konštatuje Jozef Štefko z Technickej univerzity vo Zvolene.

Vysoká vlhkosť vzduchu

Výskumníci z univerzity merania nedávno zopakovali v identických bytoch, v ktorých prebehla výmena okien a zistili, že relatívna vlhkosť vzduchu vzrástla na 65 až 70 percent, čo sú hodnoty nevhodné pre dlhodobý pobyt ľudí.

Ako vysvetľuje Jozef Štefko, zmenu vnútorného prostredia zapríčinilo zateplenie paneláku a najmä výmena starých okien za plastové s dvojitým, dorazovým tesnením. Správanie obyvateľov sa zmenilo – aby mali čo najnižšie faktúry za spotrebu tepla, menej kúria a menej vetrajú.

„Tesnejšie okná na jednej strane znižujú tepelné straty, ale na druhej strane nedochádza k dostatočnej výmene vzduchu, čo sa prejavuje nárastom jeho relatívnej vlhkosti a následne kondenzáciou na vnútorných povrchoch. Vytvára sa tým ideálna mikroklíma pre vznik plesní a húb, ktoré sú pre človeka mimoriadne nebezpečné.“

Zároveň sa z vnútorného prostredia pomalšie odbúravajú škodlivé látky, najmä prchavé organické zlúčeniny používané v nábytkoch.

Aj keď sa pri ich výrobe už uplatňujú ekologickejšie postupy ako v časoch formaldehydu, stále ide o chemikálie. Jenou možnosťou je použitie stavebných materiálov, ktoré si s formaldehydom a ďalšími škodlivými látkami v ovzduší poradia, druhou, ak do stavebných konštrukcií nemožno zasiahnuť, je práve pravidelné vetranie. Ďalším negatívnym dôsledkom slabého vetrania je …

Celý článok si môžete prečítať na www.multicomfort.sk, kde nájdete vzdelávacie kurzy a množstvo unikátnych odborných článkov, príspevkov a blogov. Zaregistrujte sa a buďte architektom svojej odbornosti. 

Zdroj: PR článok Saint-Gobain Construction Products, s.r.o.