Suchá podlaha namiesto poteru

01Podlahy 19 podlahy
Zdroj: JAF HOLZ

Najčastejšie sa na vyrovnanie podlahy používa cementový alebo anhydritový poter. V niektorých prípadoch, predovšetkým pri požiadavke na nízke priťaženie existujúcich stavebných konštrukcií a odbúranie mokrých procesov, predstavuje vhodnú alternatívu suchý podlahový systém.

Suché podlahové systémy majú uplatnenie v prvom rade v drevostavbách, ale aj pri rekonštrukciách podkroví alebo v nadstavbách, pri ktorých by bolo rizikové a vzhľadom na mokré procesy aj pomerne náročné robiť klasický poter, či už cementový, alebo anhydritový.

Tieto systémy tvoria sadrovláknité dosky, ktoré sa kladú na izoláciu alebo vyrovnávací podsyp. Izolácia, príp. podsyp sa realizujú na záklope pri trámovom strope, resp. na rovnom podklade. Podsyp tvorí minerálny pórobetónový granulát, malé čiastočky ostrohranných kamienkov. Čo je veľmi dôležité, pretože vďaka tomuto tvaru sa do seba pevne zakliesnia a držia formu. Vyrovnaný podsyp je tak bez problémov pochôdzny. Pri jeho aplikácii je potrebné počítať s 5 % rezervou, ktorá zodpovedá 5 % zhutneniu vrstvy.

Hlavná výhoda suchých podlahových systémov spočíva v odbúraní mokrých procesov a pomerne významná je aj nižšia hmotnosť približne 800 až 1 200 kg/m3 podľa hrúbky podsypu v porovnaní s bežnými potermi. Pričom hmotnosť poteru sa blíži k 2 t/m3.

Nižšia hmotnosť podlahového systému predstavuje významné odľahčenie stavby ako takej. Ďalšou výhodou je rýchlosť realizácie, pretože na vyzretie suchej podlahy nie je potrebné čakať. Hneď ako sa položí, možno na ňu ukladať krokovú izoláciu, príp. plávajúcu podlahu. Čo, samozrejme, pri poteroch nie je možné, pretože aj v letnom období schne každých 10 mm poteru približne týždeň.

Pri hrúbke poteru 60 mm je tak potrebné nechať poter vyzrieť šesť týždňov. Netreba sa obávať ani vyššieho zaťaženia tohto systému, a to aj napriek tomu, že má menšiu hustotu a hmotnosť. Únosnosť suchého podlahového systému je 3 kN/m, tzn. 300 kg/m. Jednou z ďalších výhod je rovnosť podkladu, pričom, v porovnaním s poterom nie je potrebné dodatočne riešiť vyrovnávanie podkladu. Pri potere nejaké nerovnosti vzhľadom na technológiu realizácie prirodzene vznikajú vždy.

Požiarna odolnosť suchého podlahového systému je úplne rovnaká ako pri klasickom potere, pretože sadrovlákno nehorí. Trieda reakcie na oheň suchej podlahy je A2. Rovnako nehorľavý je aj vyrovnávací podsyp.

Akustické vlastnosti tiež nie sú zanedbateľné. Zvukovoizolačné vlastnosti stropu možno vylepšiť vďaka sadrovláknitým podlahovým doskám s nakašírovanou izoláciou na báze minerálnej vlny, polystyrénu alebo drevovlákna v kombinácii s vyrovnávacím podsypom, ktorý má určitú štruktúru, a nie je to teda jednoliata betónová platňa. Cez takýto podlahový systém sa zvukové vlny šíria výrazne ťažšie.

Rovnako možno vylepšiť aj tepelnoizolačné vlastnosti stropnej konštrukcie. V porovnaní s klasickými potermi, kde je potrebné pre vyššiu hmotnosť poteru použiť tvrdený polystyrén s pevnosťou 70 kPA.,pri suchom podlahovom systéme možno použiť bežnú tvrdú tepelnú izoláciu.

02Podlahy 3 D Keweloh Estrich Einzel
Sadrovláknitý podlahový prvok systému suchej podlahy je zložený z dvoch zlepených sadrovláknitých dosiek s hrúbkou 10 alebo 12,5 mm, formátu 1 500 × 500 mm. | Zdroj: JAF HOLZ
03Podlahy 7603 76043 76038 Estrich Element Mineralwolle
Sadrovláknitý podlahový prvok s nakašírovanou vrstvou tepelnej izolácie na báze minerálnej vlny. | Zdroj: JAF HOLZ
04Podlahy 76045 76046 Estrich Element mit Holzfaser
Sadrovláknitý podlahový prvok s nakašírovanou vrstvou tepelnej izolácie na báze drevovlákna. | Zdroj: JAF HOLZ

Použitie v priestoroch vystavených vlhkosti a vode

Na tento účel sú vhodné cementovláknité podlahové dosky v kombinácii s klasickým hydroizolačným systémom pod dlažbu alebo obklad. Na trhu sú dostupné podlahové prvky, ktoré slúžia ako odtok sprchového kúta s líniovým alebo klasickým žľabom s guľôčkou. Na tieto prvky ošetrené hydroizolačným systémom možno potom priamo lepiť obklad alebo dlažbu.

Hrúbka suchého podlahového systému

Ak je záklop na trámovom strope rovný, potom môže byť hrúbka podlahy 25 mm, čo je vlastne hrúbka podlahového prvku. Ak podklad nie je rovný, väčšinou si jeho vyrovnanie vyžaduje použitie približne 20 až 30 mm vyrovnávacieho podsypu, potom bude celková hrúbka 45 až 55 mm.

To znamená, že max. hrúbka suchého podlahového systému je do 60 mm, čo je v porovnaní s poterom, ktorého samotná hrúbka je 40 až 80 mm, porovnateľné, resp. o čosi lepšie. Zároveň treba počítať s už spomínaným vyšším zaťažením a mokrými procesmi. To môže pri rekonštrukciách s obytným priestorom pod stropom predstavovať riziko v podobe nechceného zatečenia vody.

Väčšia hrúbka bude potrebná pri realizácii suchej podlahy na prízemí. Väčšinou na dostatočné odizolovanie podlahy od zeme stačí realizovať podlahový systém s hrúbkou 100 mm, ale môže to byť až 200 mm. Hrúbka závisí od hrúbky izolácie, poteru a podlahovej krytiny.

Menšiu hrúbku podlahového systému umožňuje použitie napr. drevovláknitej izolácie, keď väčšinou postačuje 60 až 80 mm. Skladba podlahy však závisí od viacerých faktorov, ako sú očakávané tepelnoizolačné vlastnosti, odizolovanie základovej dosky a stien. Bežná hrúbka je však väčšinou 100 mm, pri ktorej je teplota na povrchu podlahovej krytiny počas zimy na úrovni 18 °C. Pri klasických starých skladbách bez tepelnoizolačnej vrstvy môže byť táto teplota podlahovej krytiny v blízkosti stien 12 až 14 °C, čo je pomerne náročné aj z hľadiska vykurovania.

09Podlahy Estrich Schuettungen MG04
Väčšie nerovnosti podkladu možno vyrovnať vyrovnávacím podsypom. | Zdroj: JAF HOLZ
10Podlahy Estrich Schuettungen MG08
Podlahové prvky sa kladú na vrstvu podsypu. Začína sa od kúta miestnosti. Jednotlivé dosky sa kladú na predsadenú polodrážku, na ktorú sa nanáša vrstva lepidla. | Zdroj: JAF HOLZ

Podlahové vykurovanie

Sadrovláknité a cementovláknité dosky majú nízky tepelný odpor, tzn. že veľmi dobre akumulujú teplo. Takže tepelná energia generovaná podlahovým vykurovaním cez ne veľmi dobre preniká v porovnaní napr. s drevom. Dokonca v porovnaní s cementovým poterom sa systém suchej podlahy dokáže prehriať rýchlejšie.

Pri podlahovom vykurovaní je veľmi dôležité zvoliť vhodnú podlahovú krytinu, ktorá by mala mať nízky tepelný odpor. Z tohto hľadiska predstavuje vhodný materiál keramická dlažba. Pomalší nábeh podlahového vykurovania je citeľný napr. pri laminátových podlahách.

Dilatačné celky

Pri realizovaní suchých podlahových systémov je potrebné dodržiavať z hľadiska dilatačných celkov rovnaké pravidlá ako pri poteroch, keďže podlahové dosky suchého podlahového systému majú podobnú rozťažnosť ako potery. Zároveň pracuje aj samotná stavba, nejde teda len o podlahu samotnú.

Medzi doskami treba vynechať každých 8 m dilatačnú medzeru. Dilatačnú medzeru je potom potrebné preniesť aj do podlahovej krytiny.

Jednovrstvová alebo dvojvrstvová skladba

Dosky pre suchý podlahový systém fermacell, ktoré sú určené do obytných priestorov, sú navrhnuté ako dvojvrstvové s hrúbkou 20 až 25 mm. Menší objem materiálu by predstavoval aj menšiu únosnosť, čo nie je v tomto prípade žiaduce.

Pre obytné priestory je predpísané bodové zaťaženie 3 kN a, ak chceme túto únosnosť dosiahnuť, potom sa musí predpísaná skladba dodržať. Jednovrstvový systém by sa mohol použiť len v podkroví, ktoré sa bude využívať iba ako odkladací priestor.

Riešenie pre staré trámové stropy

Klasické drevené trámové stropy sú charakteristické rizikom vytvorenia škár medzi doskami, cez ktoré by mohol podsyp prepadnúť. Na tento typ stropnej konštrukcie je vhodné použiť voštinový systém v kombinácii s textíliou, ktorá sa uloží na pôvodný strop.

Do jednotlivých dutín voštinovej dosky uloženej na textílii sa potom aplikuje voštinový zásyp. Výsledná hrúbka voštinového podlahového systému je 60 mm (voštinová doska s hrúbkou 30 mm + podlahový prvok 20 mm + drevovláknitá izolácia10 mm) s hmotnosťou 70 kg/m2. Už samotný voštinový zásyp má zvukový útlm 34 dB a v kombinácii s ďalšou sadrovláknitou doskou je to 45 až 58 dB.

11Podlahy Estrich Wabe Profi MG03
Na pôvodný drevený trámový strop, ktorý vykazuje veľké medzery, sa uloží textília a voštinové dosky. | Zdroj: JAF HOLZ
12Podlahy Estrich Wabe Profi MG04
Dutiny voštinovej dosky sa vyplnia voštinovým zásypom. Na takto pripravený podklad sa kladú sadrovláknité podlahové dosky. | Zdroj: JAF HOLZ

Použitie v priemyselných prevádzkach

Do priemyselných prevádzok sú určené dosky, ktoré majú vysokú bodovú únosnosť (bod = 50 cm2) až do 4 kN = 400 kg/m. Táto únosnosť je dostatočná aj na zhotovenie parkovacích plôch. Návrh je však potrebné konzultovať s projektantom alebo odborníkom v danej problematike, ktorý vie presne navrhnúť potrebnú skladbu nielen z hľadiska zaťaženia, ale aj požiarnej odolnosti a pôsobenia spodnej vody a vlhkosti.

Cementovláknité dosky sú vhodné na použitie v oblasti 4, teda do oblastí s vysokou záťažou, ako sú pivničné alebo garážové priestory. Sú odolné proti vlhkosti. Vlhkosťou sa dokonca pevnosť materiálu, z ktorého sú vyrobené, zvyšuje. Ani pri zaplavení daného priestoru tak nepríde k ich deštrukcii. Sadrovláknité dosky nie sú na tento účel vhodné, keďže by mohlo prísť k ich napučaniu a v dôsledku približne polovičnej únosnosti aj k ich pretlačeniu.

Dimenzovanie trámového stropu

Už pri návrhu je potrebné myslieť na to, že sa použije systém suchej podlahy, pretože veľmi dôležité je správne navrhnúť rozstup trámov. Ak sa plánuje použitie sadrovláknitých dosiek, mala by byť osová vzdialenosť trámov, či už dreveného, oceľového, alebo betónového trámového stropu, 500 až 900 mm.

Požiadavky na povrchovú úpravu dosiek pod podlahovú krytinu

Sadrovláknité alebo cementovláknité dosky si vo všeobecnosti nevyžadujú žiadnu špeciálnu úpravu pred kladením finálnej podlahovej krytiny. Odporúča sa premerať rovnosť podkladu. Ak by sa zistili väčšie nerovnosti, možno na podlahové prvky aplikovať nivelačný poter. Vo väčšine prípadov môžu byť nerovnosti v ploche vďaka vyrovnávaciemu podsypu len niekoľko milimetrov, čo nie je problém. Podlahovinu tak vo väčšine prípadov možno ukladať priamo na podlahové prvky štandardnými podlahovými lepidlami.

TEXT + FOTO: JAF HOLZ Slovakia, s. r. o.