Partner sekcie:
  • Stavmat
  • KM BETA

Perforovaný strop zo sadrovláknitých dosiek

perforovany strop zo sadrovlaknitych dosiek

V októbri 2012 otvorilo svoje brány nové návštevnícke centrum zámku Schönbrunn. Návštevníci sa môžu tešiť z najmodernejšej techniky a rozsiahleho servisu, zároveň sa môžu pokúsiť v stropnej inštalácii nájsť tváre cisárskeho páru Sissi a Františka Jozefa I. Ročne navštívi viedenský barokový zámok viac ako 2,5 milióna turistov.

Za nápadom stropnej inštalácie stojí tím architektov z rakúskeho Grazu – weeSt-graz. Náročnú úlohu profesionálne zrealizovali špecialisti z firmy Pagitsch s použitím sadrovláknitých dosiek.

V Gardetrakte, v priestoroch ľavého vcho­du k čestnému dvoru, vzniklo nové návštev­nícke centrum zámku Schönbrunn. Celkové náklady na realizáciu presiahli 5 miliónov eur. Priestory recepcie prešli radikálnou modernizáciou: priestranné zóny predaja vstupeniek (šesť pokladní namiesto pôvodných štyroch) pre jednotlivcov a ďalšie predajné automaty zaručujú rýchle vybavenie návštevníkov. Ponuka služieb je doplnená komfortnými odpočinkovými zónami, zodpovedajúcou gastronómiou, dobre vybaveným obchodom aj sanitárnym zariadením. Projekt počíta s kapacitou 400 osôb, čo korešponduje so stúpajúcim počtom návštevníkov a, samozrejme, prispeje k príjemnému zážitku z pobytu v Schönbrunne. Prestavba bola možná vďaka konceptu schválenému Spolkovým pamiatkovým úradom. Steny vnútri Gardetraktu sa úplne odstránili a strešná konštrukcia prešla obnovou. Tak vznikol priestor na prestavbu, ktorej výsledkom je veľkorysá prijímacia hala. Fasády sa reštaurovali, takže naďalej zostal zachovaný ich pôvodný vzhľad. Na západnej strane prešli obnovou historické dvere, ktoré poskytujú výhľad na okolie.

Vízia
Koncept prestavby je dielom mladého tímu architektov z rakúskeho Grazu – weeSt-graz. Martina Konrada a Katharinu Hengelo vybrali na základe výberového konania, na ktorom sa celkovo zúčastnilo 50 uchádzačov z krajín EÚ. Martin Konrad o podmienkach súťaže a konceptu: „Primárne sa museli dodržať prísne požiadavky na zachovanie svetového kultúrneho dedičstva. Na zmenu funkcie priestorov bol nevyhnutný rozhodný zásah do ich súčasnej podoby. Veľkorysým otvorením a zasklením oblúkov na západnej strane sa arkády premenili na recepciu. Veľká prijímacia hala sa rozprestiera na celej ploche jednoposchodového Gardetraktu. Kompletne sa odstránili steny a stropy, zachovala sa iba netradične zakrivená základná štruktúra daného priestoru. Unikátom nových priestorov je stropná inštalácia. Jej správne osvetlenie bolo pre architektov výzvou. Nakoniec vznikli dva svetelné scenáre, ktoré využívajú denné a umelé svetlo. Denné svetlo prúdi cez tri sklené stropy, v stropnom medzipriestore sa rozptyľuje, a tým sa do miestnosti premieta bodová štruktúra stropu. Zároveň je medzipriestor rovnomerne podsvietený, vďaka čomu sa body javia svetlejšie a miestnosť je opticky nižšia. Navyše, strop je osvetlený aj zospodu.“

V rámci prípravných prác sa klenba musela posunúť vyššie – zo štyroch až na šesť metrov. Z funkčného hľadiska, a aby sa dosiahol požadovaný rozptyl denného svetla, sa počítalo so silnejšou perforáciou podhľadových dosiek v oblasti sklenených striech. Práve v týchto miestach sa vzor premieta do interiéru.
Nový klenutý strop korešponduje s charakteristikou miestnosti a pomáha vytvoriť veľkorysý priestor (v rámci existujúcej atiky). Jednotlivé skulpturálne veľké prvky (vstup, bar-shop alebo pokladňa) miestnosť rozdeľujú a obsahujú potrebnú technickú infraštruktúru. Optický ústredný prvok opisuje architekt Konrad takto: „Ako abstraktný citát barokového neba pôsobí perforovaný strop. Tváre Sissi a Františka Jozefa, hlavných predstaviteľov cisárskej doby a nositeľov imidžu zámku, sa nachádzajú na strope a čiastočne aj na stenách, skryté v abstraktnom dierovanom vzore. To však rozpoznajú len pozorní návštevníci.“

Napínavá úloha pre sádrovláknité materiály
Aby sa táto architektonická vízia dala uskutočniť, navrhol sa raster s otvormi. S návrhom ďalej pracovali špecialisti na sadrovláknité systémy – firma Pagitsch. Samotná realizácia si vyžiadala úzku spoluprácu všetkých zúčastnených. „Odrazovým mostíkom našej práce bola historická oceľová konštrukcia, do ktorej zámočnícka firma navarila nosné profily,“ uviedol majiteľ firmy Rupert Pagitsch. „Výroba, preprava aj montáž prvkov sa pre nás stali výzvou. Fotografie konštrukcie, spracovanie i pripojenie na stenu hovoria samy za seba. Najskôr sme zmerali celú budovu a vytvorili 3D simuláciu, ktorá sa stala základom všetkých príprav­ných prác. Skutočnou skúškou bola pre náš tím výroba konštrukcie, ktorá sa mala upev­niť na existujúce profily. Na celej ploche sme ju museli doplniť drevenými prvkami tak, aby sa vytvoril presný základ klenieb v stropnej časti a na miestach styku so stenami. Konštrukcia nesmela narušiť celkový koncept. Museli sa zohľadniť stovky okolností. Najväčšou výzvou boli trojdimenzionálne tvarované klenby, ktoré sa rea­lizovali v oblasti zlomov. Ďalšou náročnou úlohou bola realizácia zakrivených dvojvrstvových prvkov. V kombinácii s veľkorozmernými otvormi sme museli navrhnúť unikátne technologické riešenia, ktoré pre nás doteraz boli neznámym územím. Ak sa pozrieme na výrobu prvkov detailnejšie, zistíme, že primárne sa musel vyriešiť jeden zásadný problém. Po zlepení dvoch dosiek dokopy vzniknú totiž dva rôzne polomery. V prípade dosiek s otvormi, ktoré sa neskôr ohýbali, tak hrozilo nebezpečenstvo zväčšenia polomeru otvorov. Každá doska sa preto musela vystrihnúť jednotlivo, dvojito zlepiť, ohnúť a až potom sa mohla frézovať. Vyfrézovať do sadrovláknitej dosky otvory s priemerom až 30 cm nepatrí k našim každodenným úlohám. Sadrovláknité dosky sa však v tomto prípade výborne osvedčili. Sú homogénne a to je veľmi dôležité predovšetkým v prípade zaoblenia. Ďalším problémom bolo umiestniť raster s otvormi na dosky tak, aby sa muselo urobiť čo najmenej rezov. Otvory mali podľa architektov na pozorovateľov pôsobiť elipticky. Táto požiadavka sa musela zohľadniť v našich výpočtoch.“

Náročná logistika na stavbe
Výsledkom výrobného procesu boli veľkorozmerné celky, náročné na prepravu a montáž, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na zvýšených nákladoch.

Viac ako 1 000 dosiek sa pred montážou poukladalo tesne k sebe a vystriekalo. Raster s otvormi urobil z každej dosky unikát, preto sa muselo postupovať podľa montážneho plánu – rastrovej predlohy. Každá doska mala presne určené miesto.

Aby sa zabezpečilo správne poradie, dostala doska svoj kód v podobe čísla. Číslo sa vyfrézovalo na jej zadnú stranu. Na poradie inštalácie dosiek sa musel brať ohľad aj pri ich ukladaní na palety. „Išlo o naozaj veľmi napínavý projekt. Na základe nezvyčajného zadania sme sa v niektorých chvíľach dostali na neznáme územie, takže sme mali príležitosť nazbierať zopár nových skúseností. Ako pri všetkých našich zákazkách, aj pri tomto projekte sme dbali na to, aby sme zadávateľovi dodali dosky v požadovanej kvalite,“ uzavrel Rupert Pagitsch.

TEXT: Petr Šovčík
FOTO: FERMACELL

Petr Šovčík je externým spolupracovníkom firmy Fermacell GmbH, organizačná zložka Praha.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.