V rámci stavby sa v intraviláne mesta Kolárovo zrealizuje tlaková kanalizácia na odvádzanie splaškových odpadových vôd v dĺžke 26 375,35 m, výtlačné potrubie z čerpacích staníc v dĺžke 2 128,05 m a tlakové kanalizačné odbočenia v dĺžke 17 701,79 m. Obnovia sa dve čerpacie stanice (ČS1 a ČS2), postaví sa jedna nová (ČS3) a zrekonštruuje sa hlavná čerpacia stanica (HČS). Vybuduje sa tiež mechanicko-biologická čistiareň odpadových vôd (ČOV) pre 13 750 EO vrátane objektov kalového hospodárstva.
Cieľom stavby „Rekonštrukcia a skapacitnenie okružnej križovatky na ceste II/578 v km 0,346 a stykovej križovatky na ceste II/578 v km 0,538“ v meste Banská Bystrica je modernizácia so zvýšením kapacity, výkonnosti a bezpečnosti motorovej a nemotorovej dopravy. Potreba rekonštrukcie a modernizácie predmetných križovatiek vyplynula aj z požiadaviek na zlepšenie dostupnosti záujmového územia pre dotknuté časti mesta a priľahlé obce.
Vystužené zemné konštrukcie majú v súčasnosti nesmierne výhody pri budovaní strmých násypov, oporných múrov či mostných opôr. Článok sa zameriava na systém vystužených zemných konštrukcií so zeleným lícom Green Terramesh, ktorý bol vo veľkej miere použitý pri budovaní zemného telesa na stavbe D48 Bělotín – Rybí, I. etapa.
Na Slovensku pribudne takmer stovka nových mostov, ktoré uľahčia dopravnú situáciu po celom Slovensku. Nejde len o diaľničné mosty, v niektorých prípadoch sú to mostné objekty, ktoré vedú ponad diaľnicu, nahrádzajú staré mosty alebo sú súčasťou nového dopravného riešenia.
Most na R1 pri obci Váhovce je dôležitý cestný most premosťujúci hornú časť priehradnej nádrže vodného diela Kráľová. Na Slovensku patrí k väčším mostom, a to hlavne svojou dĺžkou premostenia, ktorá dosahuje 630 m. Most pozostáva z dvoch samostatných nosných konštrukcií pre každý jazdný pás diaľnice R1 a zo spodnej stavby so spoločnými základmi pilierov nesúcich obe nosné konštrukcie. Predmetom rekonštrukcie bol pravý most v smere jazdy od Trnavy do Nitry.
Výstavba severovýchodného obchvatu mesta Pardubice zahŕňa aj premostenie mŕtveho ramena Labe a samotnej rieky Labe. Vznikne tu zavesený most s dvoma poľami a celkovou dĺžkou 254 metrov.
Smelé plány na miliardové ročné investície do ciest už na Slovensku boli a zostali nenaplnené.
Táto významná eurofondová investícia Bratislavy do rozvoja koľajovej dopravy v najväčšej mestskej časti má po viacerých dátumoch konečne jasný štart fungovania. V stredu o termíne informovalo hlavné mesto.
Metropola východného Slovenska zaplatí práce za takmer 65 mil. eur z eurofondov, o čom mesto podpísalo zmluvu s rezortom dopravy. Podľa košického primátora Jaroslava Polačeka, patrí modernizácia tejto časti trate k najvýznamnejším investíciám do skvalitnenia dopravy v meste. Vo štvrtok bolo oficiálne odovzdané stavenisko zhotoviteľskému konzorciu a symbolicky poklepaný základný kameň stavby. Informoval o tom košický magistrát.
Modernizácia železničných tratí na Slovensku je jedným z najvýraznejších krokov smerom k bezpečnejšej, rýchlejšej a komfortnejšej doprave. Slovensko je súčasťou siete dopravných koridorov prepájajúcich kľúčové metropolitné uzly najmä vďaka železničnej trase Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou, ktorá patrí do európskeho koridoru č. V. Modernizácii čiastkového úseku tohto koridoru sme sa venovali už v IS č. 2/2024 pri téme mostov uzla Žilina. V tomto článku upriamujeme pozornosť na ďalší významný úsek: modernizáciu trate Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry.
Keď je potrebné spojiť modulárne dilatačné závery priamo na stavbe – napríklad pri etapovej montáži alebo preprave vo viacerých častiach – prichádza k slovu nové riešenie. Inovatívny skrutkový spoj vyvinutý švajčiarskou spoločnosťou eliminuje potrebu zvárania na mieste, čím zvyšuje kvalitu, šetrí čas a zjednodušuje realizáciu aj v náročných podmienkach.
Neoddeliteľnou súčasťou projektov vysokorýchlostných tratí v Českej republike je návrh železničných mostov na samotných tratiach, ako aj mostov zabezpečujúcich mimoúrovňové kríženie s novou traťou. Pri príprave sa v maximálnej miere uplatňuje štandardizácia konštrukcií, pri súčasnom rešpektovaní špecifík a kritérií vyplývajúcich z návrhovej rýchlosti 320 km/h, s možnosťou zvýšenia až na 350 km/h. Príspevok sa zameriava najmä na mostné objekty v úsekoch RS2 Brno (Modřice) – Rakvice a RS4 Ústí nad Labem – štátna hranica SRN, vrátane oblasti portálu Krušnohorského tunela.
Článok opisuje vybrané prvky a konštrukcie a vyhodnotenie zaťažovacích skúšok, ktoré sa uskutočnili v rámci overenia ich statického pôsobenia. Ide najmä o hlavný most 201-00 na ceste II/552, trvalú lávku pre peších a cyklistov vedľa mosta 201-00 a dočasný objekt 801-00 na obchádzkovej trase a niektoré súvisiace základové konštrukcie.
Výstavba Vážskej cyklotrasy je jedným z kúčových projektov cyklistickej infraštruktúry. Súčasťou trasy je niekoľko mostov, ktoré sú riešené buď ako novostavby, alebo rekonštrukcie jestvujúcich premostení. Jeden z nových mostov sa nachádza v Žiline, odkiaľ umožňuje cyklistom prejazd do mestskej časti Považský Chlmec.
Pripravovaná stavba novej mimoúrovňovej križovatky v Brne, na pomedzí jeho mestských častí Komín, Kníničky a Bystrc, by mala vyriešiť dlhodobý problém dopravného uzla. Lokalita, v ktorej sa stavba nachádza, je veľmi zložitá. Je situovaná v severozápadnej časti mesta, v mieste hlavnej dopravnej tepny spájajúcej centrum, uvedené mestské časti, rekreačnú oblasť Brněnská přehrada, prírodný park Podkomorské lesy, Komínsky vrch a oboru Holedná.
