Technický stav cestných mostov, ktoré sú významným prvkom existujúcej infraštruktúry, sa neustále zhoršuje. To vytvára tlak na vznik nových systémových riešení pri zabezpečovaní spoľahlivosti prevádzkovania konštrukcií, ktoré sú klasifikované do stavov V – VII. Najrizikovejšie sú predpäté betónové mosty postavené v 50. a 60. rokoch 20. storočia, obzvlášť mosty zložené z tyčových prefabrikátov zo segmentov [3].
Pozemné komunikácie predstavujú základnú infraštruktúru pri zabezpečení mobility obyvateľstva a dopravy tovaru. Z hľadiska hospodárskej výkonnosti a konkurencieschopnosti štátu je ich kvalita a dostupnosť strategická. Preto je nevyhnutné zabezpečiť ich efektívnu správu a údržbu. Systém hospodárenia s vozovkami (SHV) je nástroj, ktorý umožňuje správcovským organizáciám optimalizovať plánovanie, financovanie a realizáciu údržby a opráv vozoviek na základe aktuálnych a spoľahlivých údajov.
Bratislavský samosprávny kraj sa v oblasti správy a obnovy cestnej infraštruktúry dlhodobo opiera o princípy trvalo udržateľného rozvoja. Od vzniku Správy ciest Bratislavského samosprávneho kraja (SCBSK) v júli 2021 sa všetky činnosti v oblasti údržby a rekonštrukcie ciest plánujú a realizujú v súlade s filozofiou 3× E: Efektivita – Ekonomika – Ekológia.
Hĺbková sanácia podložia je proces, ktorý slúži na stabilizáciu a zlepšenie základovej pôdy pod stavebnými konštrukciami. Táto metóda sa často používa, ak sa vyskytnú problémy s nedostatočnou únosnosťou podložia, väčšími deformáciami alebo nevhodnými základovými pomermi, ktoré by mohli ohroziť stabilitu a životnosť konštrukcie. Zlepšovanie podložia umožňuje dosiahnuť požadované základové parametre a bezpečné založenie stavebných konštrukcií. Tento postup môže byť výhodnejší než konvenčné metódy, a to nielen z časového, ale aj z ekonomického a environmentálneho hľadiska.
O výstavbe cyklochodníka na Ulici Pod Párovcami sa v Piešťanoch výraznejšie hovorí už od minulého leta, keď mesto na jeho realizáciu získalo podporu z Plánu obnovy. Proces hľadania zhotoviteľa stavby však sprevádzali komplikácie. Dnes projekt naberá reálnejšie kontúry. Samospráva ho do rúk zhotoviteľa odovzdá už v najbližších dňoch.
Nakladanie s bioodpadom patrí medzi kľúčové výzvy moderných miest. Bratislava sa v tomto smere snaží dobehnúť dlhodobý investičný dlh a pripraviť infraštruktúru, ktorá by mestu umožnila spracúvať odpad efektívnejšie, ekologickejšie a pod vlastnou kontrolou. Výsledkom má byť Technologický park OLO vo Vlčom hrdle.
Tunely Dolní Radechová a Kramolna predstavujú významné stavebné objekty v rámci stavby I/33 Náchod – obchvat, ktorej cieľom je zlepšiť dopravnú situáciu v meste Náchod a jeho okolí. Článok približuje základné informácie o technickom riešení, použitých technológiách a organizácii výstavby tunelov a zdôrazňuje význam objektov pre regionálnu dopravnú infraštruktúru.
Výstavba rozsiahleho dopravného projektu sa začala v roku 2021 a postupne zásadne zmenila podobu železničnej infraštruktúry v meste aj jeho okolí. Modernizáciou prešli koľajiská, nástupištia, technické zariadenia aj viaceré mostné objekty, pričom práce prebiehali za plnej prevádzky železničnej dopravy. Projekt sa dnes nachádza v záverečnej fáze a po jej dokončení prinesie komplexné dopravné riešenie pre železničnú aj mestskú dopravu.
Skúšky vyhotovenia pilót sú bežnou súčasťou každej veľkej stavby. Najbežnejšou skúškou integrity pilót je relatívne lacná a rýchla metóda PIT (Pile Integrity Test), ktorá je založená na analýze elastického vlnenia vybudeného poklepom kladivka po hlave pilóty. Menej bežnou je skúška CHA (Cross Hole Analysis). Oproti skúške PIT však spoľahlivejšie zhodnotí kvalitu vyhotovenia pilóty a do značnej miery obmedzuje subjektivitu spracovateľa nameraných dát.
Na pražskom letisku Václava Havla prebieha v súčasnosti príprava projektu výstavby nových a rekonštrukcie existujúcich letiskových pojazdových plôch a súvisiacich zariadení. Zároveň sa pripravuje rozšírenie existujúcich terminálov. V súvislosti s týmito aktivitami sa pripravuje aj výstavba predstihovej nosnej konštrukcie železničného tunela na budúcom prepojení podzemnej železničnej stanice na letisku Václava Havla s Kladnom.
V Považskej Bystrici v pondelok 19. januára osadili novú lávku. Prepojí Manínsku tiesňavu s Považským hradom, ktoré sú od seba len na dohľad, no doteraz ich rozdeľovala rieka Váh. V minulosti spájalo tieto brehy viacero mostov, no ani jeden neodolal prírodným živlom. Päťdesiattonovú konštrukciu novej lávky zdvíhal najväčší žeriav na Slovensku.
Článok predstavuje výsledky doplňujúceho geotechnického prieskumu pre úsek diaľnice D0 520 Březiněves – Satalice. Prieskum sa uskutočnil v rokoch 2022 až 2023 a zabezpečovalo ho združenie spoločností Geotest, a. s., Brno, SUDOP PRAHA, a. s., a DPP Žilina, s. r. o. Príspevok poskytuje náhľad na inžinierskogeologické, geotechnické a hydrogeologické parametre, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie plánovanie, projekciu a výstavbu tohto úseku.
Slovensko vstúpilo do jedného z najintenzívnejších období dopravných investícií v novodobej histórii. Rezort dopravy využíva kombináciu európskych fondov a domáceho rozpočtu tak, aby sa do roku 2026 rozbehli či dokončili projekty, ktoré zásadne ovplyvnia dopravnú dostupnosť krajiny. V centre pozornosti sú modernizácie železníc, dobudovanie diaľničnej siete a rozvoj udržateľných foriem dopravy.
V minulom a tomto roku realizovala spoločnosť Zakládání staveb, a. s., zabezpečenie dvoch stavebných jám v širšom centre Bratislavy. Išlo o jamu pre podzemné garáže bytového komplexu SAIDA na Bajkalskej ulici a stavebnú jamu pre podzemné garáže vo vnútrobloku susedného rekonštruovaného objektu Lofty na Kominárskej ulici. Obe jamy boli zaistené trvalými konštrukčnými podzemnými stenami, kotvenými dočasnými lanovými zemnými kotvami v niekoľkých výškových úrovniach.
Úsek R2 Kriváň – Mýtna predstavuje významnú dopravnú stavbu na Slovensku. V rámci združenia R2 Mýtna na ňom realizovala spoločnosť STRABAG s.r.o. dva stavebné objekty, pozostávajúce spolu z troch dilatačných celkov. Išlo o SO 209-01: DC3 s dĺžkou 700 m, ktorý bol vybudovaný technológiou letmej betonáže, a SO 209-02: DC3 + DC4 s celkovou dĺžkou 800 m, budovaný technológiou postupného vysúvania nosnej konštrukcie.
