Inžinierske stavby

Ide o 30 kilometrov trate Krompachy (mimo) – Kysak v rámci dvojkoľajnej železničnej trate Žilina – Košice. Celkové investičné náklady sú predbežne 1,548 mil. eur. Vláda túto investíciu od ŽSR vyhlásila za strategickú.

A spoločnosť BetónRacio, s. r. o., je s ním pevne zviazaná už od roku 1995. Zaoberá sa predovšetkým výrobou a predajom prísad a prímesí do betónov a mált, ale aj skúšobníckou činnosťou, poradenstvom a vzdelávaním v oblasti technológie betónu. Akou cestou si prešla a ako sa z nej stal jeden z najvýznamnejších hráčov slovenského trhu vo svojej oblasti? Rozprávame sa s Romanom Pánisom, konateľom spoločnosti a jej výkonným riaditeľom.

To sú slová Ing. Dušana Mráza, prezidenta spoločnosti Doprastav, s ktorým sme sa rozprávali o aktuálnom stave stavebníctva na Slovensku a v Českej republike, o prebiehajúcich stavbách, rozdieloch medzi oboma trhmi, ale aj o víziách do budúcnosti.

Práce na budove, ktorú pozná celé Slovensko a nie je s ňou roky spokojné, by sa mali začať na prelome rokov 2027 a 2028. Náklady na jej veľkú obnovu sa odhadujú medzi 20 a 30 miliónmi eur. Pôvodná budova z 19. storočia (1871) a jej prístavba (1989) sú v pamiatkovom režime.

Infraštruktúrne projekty patria medzi najzložitejšie výzvy v stavebníctve. Či už ide o mosty, tunely, alebo elektrárne – vyžadujú sa premyslené a efektívne komplexné riešenia. Spoločnosť Doka, dodávateľ kvalitného sortimentu debnenia a lešenia, podporuje svojich zákazníkov na celom svete vo všetkých fázach projektu – od plánovania a statickej analýzy až po logistiku a bezpečnú a nákladovo efektívnu realizáciu na stavenisku.

Technický stav cestných mostov, ktoré sú významným prvkom existujúcej infraštruktúry, sa neustále zhoršuje. To vytvára tlak na vznik nových systémových riešení pri zabezpečovaní spoľahlivosti prevádzkovania konštrukcií, ktoré sú klasifikované do stavov V – VII. Najrizikovejšie sú predpäté betónové mosty postavené v 50. a 60. rokoch 20. storočia, obzvlášť mosty zložené z tyčových prefabrikátov zo segmentov [3].

Pozemné komunikácie predstavujú základnú infraštruktúru pri zabezpečení mobility obyvateľstva a dopravy tovaru. Z hľadiska hospodárskej výkonnosti a konkurencieschopnosti štátu je ich kvalita a dostupnosť strategická. Preto je nevyhnutné zabezpečiť ich efektívnu správu a údržbu. Systém hospodárenia s vozovkami (SHV) je nástroj, ktorý umožňuje správcovským organizáciám optimalizovať plánovanie, financovanie a realizáciu údržby a opráv vozoviek na základe aktuálnych a spoľahlivých údajov.

Bratislavský samosprávny kraj sa v oblasti správy a obnovy cestnej infraštruktúry dlhodobo opiera o princípy trvalo udržateľného rozvoja. Od vzniku Správy ciest Bratislavského samosprávneho kraja (SCBSK) v júli 2021 sa všetky činnosti v oblasti údržby a rekonštrukcie ciest plánujú a realizujú v súlade s filozofiou 3× E: Efektivita – Ekonomika – Ekológia.

Hĺbková sanácia podložia je proces, ktorý slúži na stabilizáciu a zlepšenie základovej pôdy pod stavebnými konštrukciami. Táto metóda sa často používa, ak sa vyskytnú problémy s nedostatočnou únosnosťou podložia, väčšími deformáciami alebo nevhodnými základovými pomermi, ktoré by mohli ohroziť stabilitu a životnosť konštrukcie. Zlepšovanie podložia umožňuje dosiahnuť požadované základové parametre a bezpečné založenie stavebných konštrukcií. Tento postup môže byť výhodnejší než konvenčné metódy, a to nielen z časového, ale aj z ekonomického a environmentálneho hľadiska.

O výstavbe cyklochodníka na Ulici Pod Párovcami sa v Piešťanoch výraznejšie hovorí už od minulého leta, keď mesto na jeho realizáciu získalo podporu z Plánu obnovy. Proces hľadania zhotoviteľa stavby však sprevádzali komplikácie. Dnes projekt naberá reálnejšie kontúry. Samospráva ho do rúk zhotoviteľa odovzdá už v najbližších dňoch.

Nakladanie s bioodpadom patrí medzi kľúčové výzvy moderných miest. Bratislava sa v tomto smere snaží dobehnúť dlhodobý investičný dlh a pripraviť infraštruktúru, ktorá by mestu umožnila spracúvať odpad efektívnejšie, ekologickejšie a pod vlastnou kontrolou. Výsledkom má byť Technologický park OLO vo Vlčom hrdle.

Tunely Dolní Radechová a Kramolna predstavujú významné stavebné objekty v rámci stavby I/33 Náchod – obchvat, ktorej cieľom je zlepšiť dopravnú situáciu v meste Náchod a jeho okolí. Článok približuje základné informácie o technickom riešení, použitých technológiách a organizácii výstavby tunelov a zdôrazňuje význam objektov pre regionálnu dopravnú infraštruktúru.

Výstavba rozsiahleho dopravného projektu sa začala v roku 2021 a postupne zásadne zmenila podobu železničnej infraštruktúry v meste aj jeho okolí. Modernizáciou prešli koľajiská, nástupištia, technické zariadenia aj viaceré mostné objekty, pričom práce prebiehali za plnej prevádzky železničnej dopravy. Projekt sa dnes nachádza v záverečnej fáze a po jej dokončení prinesie komplexné dopravné riešenie pre železničnú aj mestskú dopravu.

Skúšky vyhotovenia pilót sú bežnou súčasťou každej veľkej stavby. Najbežnejšou skúškou integrity pilót je relatívne lacná a rýchla metóda PIT (Pile Integrity Test), ktorá je založená na analýze elastického vlnenia vybudeného poklepom kladivka po hlave pilóty. Menej bežnou je skúška CHA (Cross Hole Analysis). Oproti skúške PIT však spoľahlivejšie zhodnotí kvalitu vyhotovenia pilóty a do značnej miery obmedzuje subjektivitu spracovateľa nameraných dát.

Na pražskom letisku Václava Havla prebieha v súčasnosti príprava projektu výstavby nových a rekonštrukcie existujúcich letiskových pojazdových plôch a súvisiacich zariadení. Zároveň sa pripravuje rozšírenie existujúcich terminálov. V súvislosti s týmito aktivitami sa pripravuje aj výstavba predstihovej nosnej konštrukcie železničného tunela na budúcom prepojení podzemnej železničnej stanice na letisku Václava Havla s Kladnom.