Autobusová stanica Mlynské nivy štyri roky od otvorenia: nástupištia miznú, obchody pribúdajú
Keď sa stanica Mlynské nivy spúšťala, hovorilo sa o ambicióznych číslach – 20-tisíc cestujúcich denne, 1 500 spojov a „v ideálne“ vraj až 2 500. Realita však bola o poznanie skromnejšia. Prevádzka postupne odhalila slabé miesta – komplikovaný prístup k nástupištiam, nelogické prepravné prúdy cestujúcich či nešťastne riešené chladenie obrovských priestorov. A tak sa po štyroch rokoch od pompézneho otvorenia pristúpilo k prestavbe.
![]() |
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Nezainteresovaný by si povedal: „Paráda!“ No má to háčik. Jej rekonštrukcia dosiahla, čo sa času týka absolútny rekord. Ubehli len štyri roky od veľkolepého otvorenia. Dôvod? Väčší dôraz na priestrannosť a vysoký komfort cestujúcich. (Áno, až teraz! Prečo nie pred štyrmi rokmi?) No zdá sa, že práve cestujúci sa stávajú tými menej podstatnými.
Z 36 nástupíšť sa budeme môcť „chváliť“ len 19, rovnako miznú plochy na vystúpenie či parkovacie miesta pre autobusy. Takto majiteľ získa asi tretinu plochy terajšej stanice. Na čo ju využije? Na nové nákupné príležitosti a služby pre cestujúcich. Pretože to je presne to, po čom vaše srdce prahne. Tárať sa po shoppingu, keď sa zmorený, unavený a v dnešnej dome aj bez peňazí vraciate domov.
V zahraničí je bežné, že sú stanice súčasťou obchodných centier, no nič neprekrýva ich primárnu funkčnosť – dopravné využitie je nadradené. Bratislavské Nivy fungujú presne naopak. Autobusová stanica je usadená hlboko pod obchodmi, musíte nimi prejsť, ak sa na ňu chcete dostať. A ani to sa vám niekedy nemusí podariť. Trvalo štyri roky, kým to niekto, komu sa muselo za tú dobu veľmi čkať, konečne pochopil.
Najmodernejšia autobusová stanica na Slovensku sa zároveň pripravuje na nové 18-metrové kĺbové autobusy, ktoré si vyžadujú prehĺbené nástupné ostrovčeky. Ale prečo sme s tým nerátali skôr? Prečo si vtedy kompetentní neuvedomili, napríklad už spomínaný komplikovaný prístup k nástupištiam, nelogické prepravné prúdy cestujúcich či nešťastne riešené chladenie obrovských priestorov a iné neduhy?
Je súčasná rekonštrukcia dôkazom toho, že v niektorých prípadoch je verejný záujem iba dymovou clonou, ktorá zakrýva skutočné ambície? A koľko nástupíšť bude na stanici v 2029?




