Výstavba rozsiahleho dopravného projektu sa začala v roku 2021 a postupne zásadne zmenila podobu železničnej infraštruktúry v meste aj jeho okolí. Modernizáciou prešli koľajiská, nástupištia, technické zariadenia aj viaceré mostné objekty, pričom práce prebiehali za plnej prevádzky železničnej dopravy. Projekt sa dnes nachádza v záverečnej fáze a po jej dokončení prinesie komplexné dopravné riešenie pre železničnú aj mestskú dopravu.
Skúšky vyhotovenia pilót sú bežnou súčasťou každej veľkej stavby. Najbežnejšou skúškou integrity pilót je relatívne lacná a rýchla metóda PIT (Pile Integrity Test), ktorá je založená na analýze elastického vlnenia vybudeného poklepom kladivka po hlave pilóty. Menej bežnou je skúška CHA (Cross Hole Analysis). Oproti skúške PIT však spoľahlivejšie zhodnotí kvalitu vyhotovenia pilóty a do značnej miery obmedzuje subjektivitu spracovateľa nameraných dát.
Na pražskom letisku Václava Havla prebieha v súčasnosti príprava projektu výstavby nových a rekonštrukcie existujúcich letiskových pojazdových plôch a súvisiacich zariadení. Zároveň sa pripravuje rozšírenie existujúcich terminálov. V súvislosti s týmito aktivitami sa pripravuje aj výstavba predstihovej nosnej konštrukcie železničného tunela na budúcom prepojení podzemnej železničnej stanice na letisku Václava Havla s Kladnom.
V Považskej Bystrici v pondelok 19. januára osadili novú lávku. Prepojí Manínsku tiesňavu s Považským hradom, ktoré sú od seba len na dohľad, no doteraz ich rozdeľovala rieka Váh. V minulosti spájalo tieto brehy viacero mostov, no ani jeden neodolal prírodným živlom. Päťdesiattonovú konštrukciu novej lávky zdvíhal najväčší žeriav na Slovensku.
Článok predstavuje výsledky doplňujúceho geotechnického prieskumu pre úsek diaľnice D0 520 Březiněves – Satalice. Prieskum sa uskutočnil v rokoch 2022 až 2023 a zabezpečovalo ho združenie spoločností Geotest, a. s., Brno, SUDOP PRAHA, a. s., a DPP Žilina, s. r. o. Príspevok poskytuje náhľad na inžinierskogeologické, geotechnické a hydrogeologické parametre, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie plánovanie, projekciu a výstavbu tohto úseku.
Slovensko vstúpilo do jedného z najintenzívnejších období dopravných investícií v novodobej histórii. Rezort dopravy využíva kombináciu európskych fondov a domáceho rozpočtu tak, aby sa do roku 2026 rozbehli či dokončili projekty, ktoré zásadne ovplyvnia dopravnú dostupnosť krajiny. V centre pozornosti sú modernizácie železníc, dobudovanie diaľničnej siete a rozvoj udržateľných foriem dopravy.
V minulom a tomto roku realizovala spoločnosť Zakládání staveb, a. s., zabezpečenie dvoch stavebných jám v širšom centre Bratislavy. Išlo o jamu pre podzemné garáže bytového komplexu SAIDA na Bajkalskej ulici a stavebnú jamu pre podzemné garáže vo vnútrobloku susedného rekonštruovaného objektu Lofty na Kominárskej ulici. Obe jamy boli zaistené trvalými konštrukčnými podzemnými stenami, kotvenými dočasnými lanovými zemnými kotvami v niekoľkých výškových úrovniach.
Úsek R2 Kriváň – Mýtna predstavuje významnú dopravnú stavbu na Slovensku. V rámci združenia R2 Mýtna na ňom realizovala spoločnosť STRABAG s.r.o. dva stavebné objekty, pozostávajúce spolu z troch dilatačných celkov. Išlo o SO 209-01: DC3 s dĺžkou 700 m, ktorý bol vybudovaný technológiou letmej betonáže, a SO 209-02: DC3 + DC4 s celkovou dĺžkou 800 m, budovaný technológiou postupného vysúvania nosnej konštrukcie.
Finančné prostriedky Európskej únie (EÚ) sú pre Slovenskú republiku kľúčovým zdrojom financovania modernizácie železničnej infraštruktúry. V článku sa pozrieme na prehľad projektov železničnej dopravy financovaných v aktuálnom programovom období z eurofondov. Modernizácia železničných koridorov pokračuje aj v programovom období 2021 – 2027, ktoré je pre Slovenskú republiku už štvrtým programovým obdobím po vstupe do EÚ. Oprávnenosť výdavkov v rámci Programu Slovensko (PSK) je do konca roka 2029. Slovenská republika má na dopravné projekty k dispozícii viac ako 2,5 mld. eur (EÚ zdroj), z toho na modernizáciu železníc pripadá 686 245 986 eur (EÚ zdroj).
S prípravou rýchlostnej cesty R2 v úseku Kriváň – Mýtna sa začalo v roku 2003 spracovaním technickej štúdie pre úsek Zvolen – Lovinobaňa. Najkomplikovanejší úsek trasovaný dolinou Krivánskeho potoka sa analyzoval pre rôzne varianty od povrchových cez tunelové a v rôznom šírkovom usporiadaní. Nakoniec sa vybral povrchový variant vedený z prevažnej časti na mostných objektoch v jednotnej návrhovej kategórii R 24,5/100.
Modernizácia železničného uzla Žilina dosiahla ďalší významný míľnik. Po rokoch stavebných prác je železničná stanica v Žiline plne sprístupnená cestujúcim bez zásadných obmedzení. Rozsiahly projekt za stovky miliónov eur však modernizáciou stanice nekončí a v nasledujúcich rokoch prinesie ďalšie dopravné zmeny.
Zlepšovací návrh na stavbe II. etapy severného obchvatu Prešova spočíva v zmene zakladania a typu nosnej konštrukcie (NK) mostného objektu 212-00 Most na R4 v km 13,50 nad potokom a poľnou cestou. Po súhlase objednávateľa mohol zhotoviteľ mosta začať s výstavbou samotného mostného objektu.
Údržba pozemných komunikácií je nevyhnutná pre bezpečnú a spoľahlivú prevádzku ciest. Zastrešuje zimné zásahy, stavebné opravy aj pravidelné prehliadky, ktoré predchádzajú poruchám a predlžujú životnosť infraštruktúry.
V Seredi vyrástla nová lávka pre peších, ktorá slúži ako náhradné prepojenie počas trvania výstavby nového mostného objektu ponad železnicu. Dočasná lávka musela byť postavená a skolaudovaná ešte pred začiatkom asanačných prác na starom moste, aby bol zachovaný plynulý pohyb obyvateľov medzi oboma časťami mesta.
Článok predstavuje projekt a rekonštrukciu cestného mosta ponad rieku Torysa v obci Ploské. Pôvodná nosná konštrukcia z dodatočne predpätých nosníkov Vloššák sa nahradila atypickými, vopred predpätými prefabrikátmi spriahnutými železobetónovou doskou. S rekonštrukciou mosta súvisela aj úprava cesty na nevyhnutnom úseku pred a za mostom, riešenie okolia mosta a preložky inžinierskych sietí.
