Betón bol, je a bude
Časopis Inžinierske stavby A spoločnosť BetónRacio, s. r. o., je s ním pevne zviazaná už od roku 1995. Zaoberá sa predovšetkým výrobou a predajom prísad a prímesí do betónov a mált, ale aj skúšobníckou činnosťou, poradenstvom a vzdelávaním v oblasti technológie betónu. Akou cestou si prešla a ako sa z nej stal jeden z najvýznamnejších hráčov slovenského trhu vo svojej oblasti? Rozprávame sa s Romanom Pánisom, konateľom spoločnosti a jej výkonným riaditeľom.
Spoločnosť BetónRacio oslavuje tento rok 30. výročie pôsobenia na trhu. Ako by ste zhodnotili svoj trojdekádový príbeh – od začiatkov až po súčasnosť?
Prišli sme v čase, keď stavebníctvo vrátane odvetvia výroby betónu prechádzalo do novej doby a bolo potrebné sa prispôsobiť. Začínali sme preto objednávkami na optimalizáciu výroby betónu a návrhom nových receptúr. A na zmenu receptúr potrebujete znalosti a laboratórium, kde ich môžete overiť a odskúšať.
Súčasťou optimalizácie bolo aj používanie prísad, no v tých časoch sa používali len vtedy, keď bolo treba niečo zlepšiť. Nikto nechápal, že prísady sú na to, aby bol betón štandardne lepší a mali by byť jeho normálnou zložkou. Za takýchto okolností sme vstúpili na scénu a začali sme receptúry ekonomizovať, upravovať a vnášať do nich prísady, prípadne aj prímesi.
Klienti zároveň pochopili, že 80 % betónu tvorí kamenivo, a keď ho budú voziť na veľké vzdialenosti, opäť budú mať problém s ekonomikou. Začali sa teda používať lokálne zdroje, ku ktorým patrili aj dolomitické kamenivá. Tie však spôsobovali problémové čerpanie betónu v pumpách, preto sme začali používať prímesi.
Trh s betónom sa jednoducho menil a potreboval podporu. Pod vplyvom nového pohľadu na betón a na pozadí veľkých spoločenských zmien, ktoré neobišli ani stavebníctvo, sa teda začal písať príbeh BetónRacia. To, že bez betónu sa stavať nedá, bolo jasné vždy, no novinkou bolo, že ide o výrobok, ktorý má aj svoju ekonomickú stránku a môže byť zaujímavou podnikateľskou činnosťou.
Na začiatku išlo o jednoduché úpravy – bolo to ľahké, lebo receptúry a technológie sme našli v stave, na ktorom bolo čo zlepšovať. Postupne prichádzali nové veci, požiadavky, firmy… V tom čase bola napríklad veľmi aktuálna otázka priemyselných podláh, všade sa budovali výrobné a obchodné kapacity s betónovými podlahami. Na podlahové konštrukcie sa kládlo stále viac požiadaviek – na rôzne povrchy, ich kvalitu, pohľad či farebnosť. Následne prišla rozptýlená výstuž, potom sa objavila téma samohutniaceho betónu v nadväznosti na nový druh prísad na báze polykarboxylátov.
Dnes sú už mnohé z vymenovaných vecí samozrejmé, no vtedy prichádzala jedna novinka za druhou. Potreby betonárov sa menili a spolu s nimi sa vyvíjala aj naša firma. Prišli sme napríklad s myšlienkou predaja kombinovaných prísad, čo zjednodušilo ich dávkovanie. Okrem toho, od samého začiatku sme sa snažili poskytnúť zákazníkom čo najväčší komfort pri používaní prísad pri výrobe betónu. Samostatnou kategóriou bol príchod nových noriem, ktoré sa museli harmonizovať s európskymi. Aj s tým sme pomáhali a pridali sme k tomu vzdelávanie. Zistili sme totiž, že nám to potom uľahčí robotu a zároveň upevní vzťahy so zákazníkmi.
Ďalší proces sa začal, keď sme chceli dodávať služby laboratória na úrovni, ktorá by bola akceptovateľná pre certifikačný orgán. Prešli sme si teda akreditáciou a procesom získania autorizovanej osoby, ktorý nás zase posunul výrazne ďalej.
Aké boli najväčšie výzvy, ktorým ste čelili počas vývoja firmy, a čo vás ako tím naučili?
Samozrejme, neustále sme prekonávali a dodnes prekonávame každodenné výzvy, a potom tu sú výzvy väčšieho charakteru. Najviac sme pociťovali asi rok 2008. Keď sme chceli ďalej existovať, museli sme zvážiť svoje kroky. Výrazne sa znížili objemy objednávok, stavebníctvo sa zbrzdilo, následkom čoho sa potom prepadli aj ceny.
Pochopili sme, že musíme urobiť úsporné opatrenia v rámci firmy a hľadať nové možnosti. Začali sme dodávať prísady a prímesi do Viedne a jej okolia a dokázali sme, že aj kvalitou, aj službami máme na to, aby sme získali zákazníkov v zahraničí. Následne prišli aj krajiny ako Rusko, Ukrajina či Moldavsko.
Ktoré projekty považujete za najvýznamnejšie míľniky vo svojej histórii a prečo?
Medzi naše kľúčové referencie patria určite aj priemyselné stavby ako PSA, KIA či Volkswagen, na ktorých stavbu sme dodávali prísady a prímesi. Veľkou výzvou však boli všetky projekty inžinierskych stavieb. Začalo sa to asi v Ladcoch na D1 Žilina, kde sa realizovalo veľa rôznych stavieb, ale najkrajšou je most v Považskej Bystrici. Ten sa aj dlho pripravoval, robili sa rôzne simulácie, objemové zmeny, skúmal sa priebeh teplôt v jednotlivých miestach konštrukcie.
Výborne sa nám spolupracovalo s projektantmi, veľa sme sa tam naučili a výrazne nás to posunulo dopredu. A, samozrejme, bola to aj obchodne zaujímavá zákazka s veľkými objemami a primeranými cenami. Túto stavbu by som určite zaradil k našim míľnikom.
Spomenúť musím aj projekt D3 Čadca, smerom do Skalitého a na Zwardoń, kde sa otvárajú ďalšie úseky a už jednáme aj s jednotlivými realizátormi.
Na Liptove sme participovali na D1 Hubová – Ivachnová, kde takisto čakáme na pokračovanie. Opomenúť by som nemal ani okolie Popradu s tunelom Bôrik a Spiš. Dá sa povedať, že sme intenzívne pracovali na príprave betónových zmesí od Ladiec smerom na sever.
Z nedávneho obdobia môžeme hovoriť o I. etape severného obchvatu Prešova, čo bola tiež zaujímavá realizácia aj s tunelmi a mostami. Teraz je aktuálny úsek II. etapy s križovatkou Kapušany. V tomto regióne sme dodávali prísady aj na úsek R4 Košice – Milhosť.
Všetko to boli stavby, bez akých sa firma ako tá naša nemôže posunúť ďalej.
BetónRacio je špecialistom na betónové konštrukcie. Ako sa za tie roky zmenili technológie a požiadavky v tomto segmente stavebníctva?
Požiadavky na zmenu technológie vychádzali od zhotoviteľov a architektov, pričom tendenciou bolo používať vyššie triedy betónu a tiež pohľadové betóny, keďže betón začal byť pre architektov atraktívny. Do toho prišli samohutniace betóny, zároveň nastúpilo používanie rôznych vlákien, prímesí, výstuže.
Jednoducho sme reagovali na prichádzajúce požiadavky. S tým súvisí aj potreba neustáleho vzdelávania, či už prostredníctvom konferencií, výmeny skúseností s odborníkmi, pripomienkovania noriem a ich zmien. Takisto sme sa vzdelávali cez skúšobníctvo, kde s novými technológiami prichádzali aj nové metódy skúšania a celkovo vznikal nový prístup k betónu.
S tým, čo hovoríte, súvisia úzko aj výskum a vývoj. Akú úlohu zohrávajú vo vašom portfóliu? Sledujete najnovšie trendy?
Je to naša práca. Výzvy v tejto oblasti prichádzajú neustále, či už z hľadiska nových materiálov alebo celkovej situácie. Teraz sú vysoko aktuálne ekologické témy, ktoré sa, prirodzene, premietajú aj do výroby betónu. A nie vždy sú pozitívne – napríklad cena cementu je podstatne vyššia ako v minulosti, pretože do hry vstupujú emisie a poplatky súvisiace s jeho výrobou.
V dôsledku toho potom riešime ekonómiu výroby betónu a používanie nových druhov prísad a prímesí. Do toho vstupuje spomínaná téma ekológie, popolček nie je dostupný v požadovanej kvalite a v požadovanom množstve, namiesto neho prichádzajú iné prímesi, treba meniť a skúšať receptúry…
Je to celý komplex problémov, v ktorom musíme byť zorientovaní najskôr teoreticky, následne nastupuje skúšanie v laboratóriu a potom, samozrejme, prax. Prináša nám to však aj možnosť budovať si pevnejšie vzťahy so zákazníkmi.
V oblasti inžinierskych stavieb je kľúčová spolupráca so školami a s ďalšími odborníkmi. Ako podporujete vzdelávanie a odborný rast v tomto sektore?
Od samého začiatku máme aktívne väzby so školami, spolupracujeme so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave a s Technickou univerzitou v Košiciach, kde pôsobia aj niektorí naši bývali pracovníci a robia pre nás externe. Odborné zázemie máme aj na VUT v Brne. Samozrejme, k vzdelávaniu patrí aj výmena skúseností na konferenciách, a ako sme už spomínali, aj účasť na príprave a pripomienkovaní noriem či činnosť autorizovanej osoby.
Takisto treba zapracovávať novú legislatívu do činnosti laboratória. Vzdelávanie je teda neustály proces – pre nás aj našich zákazníkov. Pre nich robíme pravidelné školenia, aby sa zorientovali nielen v nových normách či technológiách, ale aj v našich výrobkoch, ktorých stále pribúda a majú už veľa modifikácií.
Tridsať rokov je silný dôkaz stability. Aké sú vaše strategické priority do ďalšej dekády?
Čo ďalej? Betón bol, je a bude. A vždy bude musieť reflektovať požiadavky doby a realizátorov stavieb – v tom spočíva naša odbornosť a perspektíva. Na Slovensku je ešte veľa priestoru na dobudovanie infraštruktúry, či už cestnej alebo železničnej, aj v súvislosti s obrannou politikou – budú sa opravovať mosty, budovať komunikácie, letiská… Budúcnosť vidím optimisticky, lebo bez betónu to nepôjde. Neviem o tom, že by niekto vymyslel materiál, ktorý by bol v stavebníctve tak masívne použiteľný ako práve betón.
Čo by ste odkázali či popriali mladým inžinierom a firmám začínajúcim v odbore, ktorému sa vy venujete už tri desaťročia?
Firmám by som poprial takých kvalifikovaných a lojálnych kolegov, akých máme my. Súčasný trh je veľmi náročný, nie je ľahké naň preniknúť. Keď sme začínali my, mali sme viac priestoru a lepšie podmienky na pôsobenie.
A čo by som odkázal mladým? Nech využívajú možnosti, ktoré teraz sú a ktoré sme my nemali. Môžu cestovať, ísť na rôzne výmenné pobyty a zbierať tam popri štúdiu skúsenosti. Vzdelaní ľudia majú a budú mať cenu zlata.
Text: red.
Foto: Miroslav Mazán
