Katynské múzeum vo Varšave učí architektov, ako rozprávať ťažké príbehy

Katynské múzeum pripomína jednu z najbolestivejších epizód poľskej histórie, ktorá sa odohrala počas druhej svetovej vojny. Je zároveň dôkazom, že aj o ťažkých témach môže miesto svedčiť s úctou a priestorom na reflexiu. Robí tak aj pomocou použitých materiálov či celkovým zasadením do prírodného prostredia.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Múzeum sa nachádza v južnej časti pevnosti z 19. storočia a zahŕňa tri budovy. Je príkladom toho, ako možno existujúcu architektúru využiť na nový účel. Vzdialené lesy, ktoré boli svedkami hrôz katynského masakra, akoby sa preniesli do vojenskej pevnosti v centre mesta.

Reflexia pamäti

Múzeum v areáli Varšavskej citadely odkazuje na masaker neďaleko obce Katyň, pri ktorom sovietska tajná polícia brutálne zavraždila viac ako 20 000 poľských vojenských dôstojníkov a štátnych úradníkov. Miesto však nie je len múzeom brutálnej vraždy, ale najmä pripomenutím ľudí. Celý areál je upravený ako park so symbolickým Katynským lesom v jeho strede.

Projekt múzea preto kládol architektom neľahké otázky. Ako rozprávať príbehy ťažkých a tragických udalostí, no zároveň vytvoriť priestor, ktorý vzdáva úctu obetiam a slúži ako kolektívna pamäť? Poľské štúdio BBGK Architekci sa s tým, zdá sa, popasovalo a vytvorilo miesto, ktoré s rešpektom dokumentuje i pripomína krutú históriu.

Miesto na stíšenie a rozjímanie

Hlavným princípom bolo vytvoriť priestor venovaný tichu a uvažovaniu. Tento koncept je podporený aj cez použitie jednoduchých materiálov ako tehla, omietka a farebný betón. Priestorové usporiadanie múzea je rozmanitým zážitkom z objektov a priestorov, ktoré rozprávajú hladko plynúci architektonický príbeh.

Celý komplex je navrhnutý ako park so symbolickým Katynským lesom v strede hlavného námestia. Sto vysadených stromov odkazuje na pravdu o strašnom vojnovom zločine, ktorý bol viac než 50 rokov ukrytý v lesoch.

Silné odkazy prostredníctvom architektúry

Hlavná expozícia je rozdelená do dvoch úrovní historickej fortifikačnej stavby, takzvanej kaponíry. Prvá úroveň obsahuje informácie o masakri, návštevníci sa dozvedia historické fakty a uvidia nálezy z masových hrobov v Katynskom lese. Druhá úroveň je venovaná osobným tragédiám rodín obetí a slúži ako miesto na rozjímanie.

Východ z múzea vedie do tzv. Tunela smrti – 20 metrov dlhého priechodu z čierneho betónu, navrhnutého Jerzym Kalinom. Tento temný koridor sa otvára do Aleje nezvestných. Nezvestných preto, lebo aleja je plná prázdnych podstavcov, na ktorých sú vyryté len profesie obetí, napríklad policajt, lekár, právnik či architekt.

Cesta vedie k tretej budove, arkádovej zbrojnici, ktorá pozostáva z piatich zasklených arkád, kde sa nachádza 15 tabúľ pripomínajúcich mená 21 768 obetí. Architekti použili farebný betón ako výrazový prostriedok, kde sú vtlačené časti listov a osobné predmety obetí, čím výstava pokračuje aj mimo budov.

Zvlášť silný odkaz je na mieste, kde medzera medzi 12-metrovými múrmi rozdeľujúcimi val citadely vedie dvoma smermi – nadol k arkádam zbrojnice, kde sú spomínané tabule s menami obetí, a nahor, kde sa otvára pohľad na oblohu, smerom k svetlu. Na osi schodov medzi stromami stojí dubový kríž, ktorý uzatvára tento dramatický príbeh.

Múzeum je súčasťou obnovujúceho sa územia Varšavskej citadely z 19. storočia, ktorá sa za posledné roky premenila na múzejný komplex a pamätné miesto, ktoré je jedinečné aj v rámci Európy. Oblasť, ktorá bola historicky uzavretá pred mestom, sa v poslednej dekáde stala reprezentatívnym miestom pripomínajúcim dejiny Poľska. Katynské múzeum bolo otvorené v roku 2015, o osem rokov neskôr Múzeum poľských dejín, rovnako aj jedna z dvoch plánovaných budov Múzea poľskej armády.