50. výročie uvedenia vodnej stavby Liptovská Mara do prevádzky
Dňa 30. mája 2025 sa v Liptovskom Mikuláši uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti uplynutia 50 rokov od uvedenia vodnej stavby (VS) Liptovská Mara do prevádzky. Podujatie zorganizoval Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Bratislava (SVP), záštitu nad podujatím prevzalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.
Pozvanie prijali podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, generálny riaditeľ SVP Jozef Moravčík, profesorka Emília Bednárová z katedry geotechniky STU Bratislava, poslanec NR SR a primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč, generálny riaditeľ spoločnosti VÁHOSTAV, a.s. Bratislava Jiří Skuhra, zástupcovia Vodohospodárskej výstavby š.p. Bratislava, Slovenských elektrární, a.s., starostovia okolitých obcí a zamestnanci zmienených spoločností. Prednášajúci v rámci svojich príhovorov a prezentácii pripomenuli celospoločenský význam vodnej stavby z pohľadu vodohospodárskeho (nadlepšovanie prietokov, ochrana pred povodňami, prevádzka a údržba), energetického (spoľahlivá a ekologická výroba elektrickej energie, prevádzka a údržba) a enviromentálneho, aj v kontexte klimatickej zmeny. V neposlednom rade bola tiež formou prezentácie priblížená samotná príprava a realizácia stavby na základe historických fotografií a textov z knižného fondu národného podniku VÁHOSTAV Žilina. V závere podujatia boli ocenení dlhoroční zamestnanci prevádzky SVP.
Generálnym dodavateľom stavebnej časti VS Liptovská Mara bol vtedajší národný podnik VÁHOSTAV Žilina. Prípravné práce na základe vládneho uznesenia prebiehali od roku 1965. V predstihu bolo nevyhnutné vykonať prekládku štátnych a miestnych ciest a elektrifikovanej dvojkoľajnej železnice, úpravu existujúcich tokov, vykonať prekládky inžinierskych sietí a v časových etapách presídliť približne 4 000 obyvateľov 13 obcí z priestoru budúceho zatopeného územia s rozlohou 2 160 ha. Vykonal sa archeologický prieskum. Z budúceho zatopeného územia boli premiestené najvzácnejšie pamiatky, ako drevený artikulárny kostol v Paludzi, gotický kostol v Liptovskej Mare a gotický kaštieľ v Parížovciach. Koncom roka 1971 bola odovzdaná do užívania prvá prekládka cesty I/18 v úseku L. Michal – L. Mikuláš v dĺžke približne 13 km, ktorú neskôr VÁHOSTAV dobudoval na štvorpruhový úsek diaľnice D1 Ivachnová – L. Mikuláš. V tom čase išlo o v poradí tretí diaľničný úsek zrealizovaný na Slovensku. V apríli 1973 sa odovzdala do užívania prekládka železničnej trate Liptovská Teplá – Liptovský Mikuláš v dĺžke 17,12 km, sčasti vedenej aj po korune hrádze hydrouzla Bešeňová. Tiež koncom toho istého mesiaca bol cez hydrouzol Liptovská Mara prevedený do nového koryta Váh, čo vytvorilo podmienky na dobudovanie zemnej hrádze VS LM. Samotná nádrž sa začala napúšťať koncom marca 1975. Slávnostné spustenie celej stavby do prevádzky bolo 19. septembra 1975.
Zemná hrádza VS Liptovská Mara je na pravom brehu Váhu zaviazaná do svahu medzi dvoma zosuvnými oblasťami, ľavé zaviazanie je situované nad obcou Vlachy. Konštrukčne ju tvorí nehomogénna zemná hrádza s hlinitým tesnením na návodnej strane, ktoré je proti vyplavovaniu obojstranne chránené dvojvrstvovým filtrom. Nižšie sa opiera o injekčnú chodbu, zapustenú do horných vrstiev paleogénu. Tesniaci účinok je pod dnom predĺžený injekčnou clonou. Výška hrádze nad dnom riečišťa je 45 m, šírka v päte max. 250 m a na korune hrádze 7 m, dĺžka v korune hrádze 1 220 m. Vytvorená nádrž zadržiava 361,9 miliónov m3 vody. Vodná elektráreň s výkonom 198 MW je umiestnená na vzdušnej strane priehrady a je s odbernými objektami (vežami) spojená oceľovými obetónovanými tlakovými potrubiami s priemerom 6,7 m. Má 4 turbíny, a to 2 Kaplanove a 2 reverzibilné, umiestnené striedavo v 4 blokoch strojovne. Sústavu vodných diel dopĺňa vodná stavba Bešeňová s funkciou vyrovnávacej nádrže, pozostávajúca zo zemnej hrádze s dĺžkou 1 340 m a vodnej elektrárne s výkonom 4,8 MW. Po hrádzi so šírkou 16,3 m a s výškou 14 m je vedená železničná trať a účelová komunikácia. V rámci stavby sa zrealizovala aj druhá preložka cesty I/18 v úseku Ivachnová – L. Mikuláš cez Andice v dĺžke 19,12 km, preložka cesty č. 4206 z L. Mikuláša do Bešeňovej cez L. Trnovec v dĺžke 17,55 km a už vyššie spomenutá preložka železničnej trate. Z plochy 1 550 ha bolo odťažených 480 000 m3 humusu, ktorý sa použil na vylepšenie pôdneho fondu formou rekultivácie existujúcich pozemkov v 14 liptovských lokalitách. Pre potreby iných stavieb v rámci rozvoja Liptova (napr. výstavba PVE Čierny Váh) sa zo zátopovej oblasti spolu sa vyťažilo 5,2 milióna m3 štrkopieskov resp. iných materiálov. Okrem toho sa na stavbe zrealizovalo približne 10 miliónov m3 výkopov, 7,8 miliónov násypov a zásypov a zabudovalo sa 412 000 m3 betónovej zmesi.
Okrem špičkového energetického výkonu sa výstavbou sústavy vodných stavieb Liptovská Mara a Bešeňová zaistila ochrana pred povodňami na celom povodí od Liptovskej Mary nižšie, zlepšili sa možnosti využitia vody na závlahy na dolnom toku Váhu, zvýšila sa čistota rieky a priniesla sa možnosť využitia vzniknutej vodnej plochy na rekreačné účely. Zrealizované vodné stavby sa stali nielen pevnou súčasťou jedinečnej vodohospodárskej sústavy – Vážskej kaskády, ale aj hodnotným krajinotvorným prvkom Liptova a ukážkou stavbárskeho majstrovstva a technického umu celej generácie slovenských vodohospodárov.
Zdroj: VÁHOSTAV, a. s.
