asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Radíme živnostníkom: Zrušenie firmy

29.11.2017

Každá vláda sa snaží čo najviac zjednodušiť zakladanie firiem. Aby každý mohol čo najrýchlejšie a najlacnejšie začať podnikať. Ak sa však niekto rozhodne svoju firmu zrušiť, musí počítať so zdĺhavým a náročným procesom.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je právnická osoba, založená podľa pravidiel Obchodného zákonníka. Na jednej strane sa deklaruje jej jednoduché a rýchle založenie zápisom do obchodného registra.

Na druhej strane, ak prichádza čas jej zániku z rôznych dôvodov, na majiteľa čaká množstvo povinností, náročných na čas a znalosť práva aj účtovných úkonov. Súčasťou je nevyhnutá znalosť zákona o dani z príjmov, ktorý určuje povinné postupné kroky rušenia spoločnosti,“ tvrdí daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov Iveta Jobová.

Majiteľ eseročky má na výber z dvoch možností. Buď svoju firmu zruší s likvidáciou, alebo bez likvidácie. Zrušenie spoločnosti s likvidáciou znamená, že pôvodná firma sa zruší bez toho, že by niekto pokračoval v jej činnosti. Zrušenie firmy bez likvidácie zase predstavuje napríklad zlúčenie s inou firmou. Pôvodná spoločnosť tak zanikne a všetky práva a povinnosti prejdú na inú firmu, s ktorou sa zlúčila.

Zrušenie firmy s likvidáciou

„V prípade, že dochádza k zrušeniu s likvidáciou, mali by byť uhradené všetky významné záväzky. Ak spoločnosť má väčšie dlhy a zároveň vlastné imanie je záporné, musí prejsť do iného režimu. Je spoločnosťou v tzv. úpadku a majiteľ má povinnosť dať návrh na vyhlásenie konkurzu. Likvidačný proces v takom prípade nemôže začať,“ hovorí Jobová. Preto je ešte pred začatím likvidácie potrebné preveriť skutočný stav spoločnosti. „Aký je účtovný stav spoločnosti – výška majetku, pohľadávok či výška dlhov, záväzkov z rôznych titulov a vlastné imanie, ukáže mimoriadna účtovná závierka. Musí sa vykonať deň pred vstupom do likvidácie. Po zistení, že sú naplnené všetky podmienky likvidácie, majiteľ (spoločník alebo ak je spoločníkov viac, tak väčšina spoločníkov) schváli mimoriadnu účtovnú závierku. Odsúhlasí tiež návrh na zrušenie spoločnosti a jej vstup do likvidácie písomným rozhodnutím. V rozhodnutí musí byť uvedená aj osoba, ktorá bude likvidátorom. Môže to byť akákoľvek osoba, spôsobilá na právne úkony, samotný majiteľ či konateľ,“ vysvetľuje Jobová.

Začiatok likvidácie je zároveň potrebné oznámiť na obchodný súd. Od tohto okamihu má firma povinnosť používať dodatok k svojmu obchodnému menu „v likvidácii“. „Oznámenie o vstupe do likvidácie sa musí zaslať aj na zverejnenie do obchodného vestníka. Zverejnenie trvá tri mesiace, aby vznikol dostatočný známy priestor pre všetky osoby, ktoré by mali čo povedať do likvidácie, aj vyjadriť podložený protest,“ vraví Jobová.

Likvidátor zároveň musí do troch mesiacov odo dňa vzniku likvidácie podať daňové priznanie za kalendárne obdobie, ktoré nastalo pred likvidáciou. Počas likvidácie následne likvidátor predáva majetok spoločnosti, vymáha neuhradené faktúry alebo uspokojuje dlžníkov. Svojou prácou by mal smerovať k tomu, aby sa čo najrýchlejšie ukončila činnosť spoločnosti. „Keď už nie je čo likvidovať, oznámi to majiteľovi. Po schválení likvidačného procesu a návrhu na rozdelenie likvidačného prebytku, ak vznikol, sa na základe rozhodnutia jediného spoločníka musí zostaviť druhá mimoriadna účtovná závierka.

Spolu s daňovým priznaním sa podáva na daňový úrad. Tento už môže vydať súhlasné stanovisko na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Súhlas na výmaz je potrebný aj od mesta a colného úradu ako správcov dane. Dôležitú pomocnú ruku v procese likvidácie vie zabezpečiť profesionálny daňový poradca,“ radí Jobová.

Zákon nestanovuje žiaden limit, ako dlho môže byť spoločnosť v likvidácii. Väčšinou sa firmy rušia aj niekoľko rokov. „Za určitých podmienok, napríklad keď spoločnosť preukáže, že nemá žiaden majetok, likvidáciu vie urýchliť súd. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná sám výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra,“ hovorí daňová poradkyňa Iveta Jobová.

V posledných rokoch vstupovali do likvidácie predovšetkým spoločnosti, ktoré nevykonávali žiadnu činnosť. Týmto spôsobom sa chceli vyhnúť plateniu daňových licencií. Od januára budúceho roka však budú daňové licencie zrušené, to znamená, že firmy ich naposledy zaplatia pri podaní daňového priznania za rok 2017. Od roku 2018 budú platiť daň už len tie spoločnosti, ktoré dosiahnu zisk. Daňová licencia totiž predstavuje akúsi minimálnu výšku dane, ktorú musí každá spoločnosť zaplatiť, aj keď je v strate. Spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré nie sú platcami dane z pridanej hodnoty, museli ročne platiť licenciu vo výške 480 eur, ak je firma platcom DPH, výška licencie dosahuje 960 eur.

Zrušenie firmy bez likvidácie

Druhou možnosťou, ako sa zbaviť spoločnosti s ručením obmedzeným, je jej zrušenie bez likvidácie. „Ak by sa rozhodla spoločnosť dobrovoľne zrušiť bez likvidácie, môže sa s inou spoločnosťou zlúčiť, splynúť alebo rozdeliť,“ hovorí Jobová. V prípade zlúčenia sa majetok, pohľadávky a záväzky prenesú zo zanikajúcej spoločnosti do nástupníckej spoločnosti. Zanikajúca spoločnosť musí následne uzatvoriť účtovné knihy, vykonať mimoriadnu účtovnú závierku a do troch mesiacov podať daňové priznanie. Konečné zostatky podľa výstupov z účtovníctva buď v cenách účtovných, alebo reálnych (ako to umožňuje zákon o dani z príjmov a rozhodnutie spoločníka) prechádzajú do účtovníctva nástupníckej spoločnosti. Jednoducho sa spolu zrátajú. „Zanikajúca spoločnosť sa prevodom svojho imania ako celku so všetkými právami a povinnosťami, pohľadávkami a záväzkami zlúči s novou spoločnosťou. Tá sa stáva jej nástupníckou spoločnosťou. V dôsledku zlúčenia sa nová spoločnosť stane univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti,“ vysvetľuje Jobová.

Pri zlúčení dvoch firiem je možné zmeniť aj majiteľa či konateľa. V tomto prípade sa nevyžaduje ani súhlas daňového úradu, ako je to potrebné pri klasickom predaji obchodného podielu v spoločnosti. „Zmena spoločníkov alebo konateľov pri zlúčení sa často zneužíva. Osobami ešte stále môžu byť osoby, ktoré sú považované za rizikové napríklad z dôvodu daňových nedoplatkov,“ povedala Jobová. Majiteľmi alebo konateľmi firmy sa tak môžu stať aj ľudia, ktorých by daňový úrad bežne neodobril.

Zlúčenie firiem sa využíva napríklad vtedy, ak má jeden majiteľ viacero firiem a rozhodne sa podnikať len v jednej z nich. „Písomným rozhodnutím schváli tento postup a pripraví všetky potrebné podklady na vykonanie záverečných účtovných operácií, a podá v lehote daňové priznanie. Následne odošle zmeny na vykonanie potrebných zápisov na obchodný súd. Výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis zmien vyvolaných zlúčením v nástupníckej spoločnosti sa vykonajú k tomu istému dňu. Návrh na zápis zlúčenia do obchodného registra podajú zanikajúca spoločnosť a nástupnícka spoločnosť spoločne,“ hovorí Jobová.

Ak má pôvodná firma zamestnancov, neznamená to, že im zaniknú ich zmluvy a zostanú bez práce. Zákon na takúto možnosť pamätá a všetky pracovnoprávne vzťahy preto prechádzajú na nástupnícku spoločnosť. Zamestnanci tak nemusia podpisovať zmluvy s nástupníckou spoločnosťou, ale po zlúčení sa automaticky stávajú jej zamestnancami.

„V prípade, ak je zanikajúca spoločnosť platiteľom DPH, právny nástupca sa stáva automaticky platiteľom tiež. Ak nie, je potrebné, aby sa právny nástupca stal platiteľom, zanikajúca spoločnosť požiada o určenie posledného zdaňovacieho obdobia. Musí to byť najneskôr posledný deň pred dňom zlúčenia,“ povedala Jobová.

Ďalšou možnosťou, ako zrušiť firmu, je splynutie. To nastáva vtedy, ak dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností. V tomto prípade viacero firiem splynie do jednej novo založenej spoločnosti. Na túto novú firmu prechádza aj imanie týchto pôvodných firiem. Postup pri zrušení a príprava na zánik týchto firiem sú podobné ako pri zlúčení. „Aj táto forma splynutia sa často zneužíva pri zadlžených a rizikových spoločnostiach. Vzniknutá spoločnosť je právnym nástupcom zanikajúcich spoločností,“ tvrdí Jobová.

Firmu je možné aj rozdeliť, pričom zákon rozlišuje klasické rozdelenie firmy, pri ktorom sa založia nové nástupnícke spoločnosti, a rozdelenie zlúčením, pri ktorom sa síce pôvodná spoločnosť rozdelí a zároveň sa tieto jednotlivé časti zlúčia s inými už existujúcimi firmami. „Platí tu však pravidlo ručenia, t. j. nové spoločnosti ručia za všetky záväzky zanikajúcej spoločnosti. Proces je dosť komplikovaný na všetky súvisiace úkony, a preto sa využíva táto forma bez likvidácie málo,“ hovorí Jobová.

Likvidácia spoločnosti krok za krokom

1. V prvom rade je potrebné vyhotoviť mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie, aby podnikateľ zistil stav svojich financií. Okrem potrebného prehľadu sa vyhne situácii, keď by až po vstupe do likvidácie zistil, že spoločnosť musí ísť do konkurzu.

2. Ak podnikateľ na základe podkladov z účtovníctva príde na to, že môže prejsť k likvidácii svojej eseročky, musí zvolať valné zhromaždenie (na schválenie je potrebná 2/3 väčšina), respektíve prijať rozhodnutie jediného spoločníka v prípade jednoosobovej spoločnosti o vstupe do likvidácie. V rozhodnutí sa vymenováva likvidátor, určí sa jeho spôsob konania a schváli sa používanie obchodného mena s dodatkom „v likvidácii“.

3. Následne je potrebné podanie na obchodný register vo forme vyplneného formulára s názvom „Návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra“. Toto podanie vykoná už vymenovaný likvidátor. Vo formulári vyplní okrem iných požadovaných údajov najmä dátum vstupu spoločnosti do likvidácie, ktorý vyplýva z rozhodnutia o vstupe do likvidácie, údaje o likvidátorovi a jeho spôsobe konania (ak nebolo dohodnuté inak, môže sa na tomto mieste citovať § 72 Obchodného zákonníka). Podanie musí obsahovať úradne overený podpis likvidátora a nasledujúce prílohy:

  • listinu, ktorou sa preukazuje zrušenie spoločnosti s ručením obmedzeným bez právneho nástupcu a jej vstup do likvidácie;
  • listinu, ktorou sa preukazuje vznik funkcie likvidátora.

Prílohou môže byť aj jediná listina – rozhodnutie jediného spoločníka alebo valného zhromaždenia o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie, ak obsahuje všetky potrebné skutočnosti týkajúce sa likvidátora.

Zápis zmien v obchodnom registri by sa mal prejaviť do dvoch dní, ak sú splnené všetky zákonné podmienky a tiež ak je podanie prijaté ako bezchybné.

4. Informáciu o vstupe spoločnosti do likvidácie je potrebné neskôr oznámiť prostredníctvom Obchodného vestníka, kde je nutné dodržať minimálne 3-mesačné obdobie zverejnenia.

5. Skutočnosť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie, je potrebné oznámiť na daňový úrad, do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Na daňový úrad sa posiela formulár určený okrem iného na oznámenie zmien. Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti je 30 dní. Na úrad je dobré zaslať aj aktuálny výpis z obchodného registra a kartičku DIČ. Daňový úrad vám vystaví novú s dodatkom „v likvidácii“. Následne si splňte povinnosť oznámiť zmeny aj v Sociálnej a zdravotnej poisťovni, kde v prípade, že máte zamestnancov, platí 8-dňová lehota.

6. Najskôr po troch mesiacoch od zverejnenia informácie o vstupe do likvidácie spoločnosti v Obchodnom vestníku je možné znovu zvolať valné zhromaždenie, ktorého výsledkom by malo byť rozhodnutie spoločníkov o ukončení likvidácie. V prípade jednoosobovej s. r.  o., kde jediný spoločník je zároveň likvidátorom, ide, samozrejme, o formalitu.

Likvidátor na valnom zhromaždení predkladá spoločníkom:

  • konečnú správu o priebehu likvidácie;
  • likvidačnú súvahu, ktorou informuje o účtovnom stave majetku a účtovných pohyboch počas likvidácie;
  • likvidačnú účtovnú závierku;
  • návrh na rozdelenie likvidačného zostatku (financie, ktoré zostali po likvidácii) medzi spoločníkov. 
  • Likvidátor predkladá správcovi dane:
  • zápisnicu z valného zhromaždenia,
  • konečnú správu,
  • schválený návrh na rozdelenie likvidačného zostatku,
  • likvidačnú účtovnú závierku spolu s daňovým priznaním.

Na základe predloženia týchto dokumentov je možné požiadať správcu dane o vydanie súhlasu s výmazom spoločnosti z obchodného registra. V niektorých prípadoch sa vyžaduje, aby tento súhlas vydal aj colný úrad a obec (napr., ak spoločnosť bola majiteľom nehnuteľnosti).

7. Na koniec podáva likvidátor návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Robí tak prostredníctvom na to určeného formulára. Podpis likvidátora na návrhu musí byť úradne overený a musí obsahovať nasledujúce dokumenty:

  • rozhodnutie o vstupe do likvidácie (pri viacerých spoločníkoch v podobe zápisnice z valného zhromaždenia);
  • prezenčnú listinu;
  • potvrdenie o zverejnení výzvy likvidátora v Obchodnom vestníku;
  • rozhodnutie o ukončení likvidácie (pri viacerých spoločníkoch v podobe zápisnice z valného zhromaždenia);
  • súhlas s výmazom od jednotlivých správcov dane;
  • konečnú správu likvidátora;
  • likvidačnú účtovnú súvahu;
  • schválený návrh likvidátora na rozdelenie likvidačného zostatku.

Návrh na výmaz je možné podať aj elektronicky. Postup spolu s odkazom na samotnú službu sa nachádza na príslušnej podstránke Návrhy na zápis, zmenu a výmaz údajov v obchodnom registri na Ústrednom portáli verejnej správy.

Koľko zaplatíte?

Poplatky za podanie na obchodný register sú v prípade listinnej formy podania 66 eur a v prípade elektronickej formy podania 33 eur. Tento poplatok sa platí pri opravnom podaní nanovo. Správny poplatok za vydanie súhlasu s výmazom spoločnosti z obchodného registra je vo výške 9,50 eura v každej inštitúcii (daňový, obecný, colný úrad v prípade, že sa ich vyjadrenie vyžaduje).
Likvidáciou spoločností sa zaoberá aj množstvo firiem. Ceny sa pohybujú približne od 200 eur v prípade nezadlžených spoločností. Majiteľ firmy už nemusí platiť žiadne ďalšie poplatky. Tieto firmy, ktoré poskytujú služby likvidácie, však spoločnosti v skutočnosti nelikvidujú, ale zlučujú ich s inými firmami. Preto je to výrazne rýchlejšie ako zrušenie spoločnosti likvidáciou. 

Musím platiť ­licenciu?

Moja spoločnosť vstúpila do likvidácie 1. 7. 2017, predpokladám, že likvidácia bude ukončená začiatkom roka 2018. K poslednému dňu zdaňovacieho obdobia od 1. 1. 2017 do 30. 6. 2017 nie je táto firma platiteľom dane z pridanej hodnoty a jej ročný obrat nepresiahol 500 000 eur. Musím zaplatiť daňovú licenciu za tieto zdaňovacie obdobia a v akej výške? Tomáš, Michalovce

Keďže spoločnosť vstúpila do likvidácie v roku 2017, daňovník je povinný zaplatiť daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2017 do 30. 6. 2017 vo výške súčinu 1/12 daňovej licencie a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia, t. j. 480/12 . 6 = 240 eur. Daňovník v likvidácii za zdaňovacie obdobie likvidácie – od 1. 7. 2017 daňovú licenciu neplatí.

Aké daňové priznania musím podať?

Moja firma so zdaňovacím obdobím ka­lendárneho roka vstúpila do likvidácie 25. 3. 2014, likvidácia bola ukončená 17. 5. 2017. Aké účtovné závierky a daňové priznania musím podať? Milan, Bratislava

Daňovník má povinnosť podať daňové priznania takto:
1. daňové priznanie za obdobie od 1. 1. 2014 do 24. 3. 2014,
2. daňové priznanie za obdobie od 25. 3. 2014 do 31. 12. 2016,
3. daňové priznanie za obdobie od 1. 1. 2017 do 17. 5. 2017.

Účtovná jednotka zostaví nasledujúce účtovné závierky a predloží daňovému úradu:
a) mimoriadnu účtovnú závierku k 24. 3. 2014 doručí daňovému úradu v termíne na podanie 1. daňového priznania, ktorú uloží do RÚZ, a to prostredníctvom daňového úradu;
b) priebežnú účtovnú závierku k 31. 12. 2014 doručí daňovému úradu v termíne na podanie 2. daňového priznania;
c) priebežnú účtovnú závierku k 31. 12. 2015 doručí daňovému úradu v termíne na podanie 2. daňového priznania;
d) priebežnú účtovnú závierku k 31. 12. 2016 doručí daňovému úradu v termíne na podanie 2. daňového priznania;
e) mimoriadnu účtovnú závierku k 17. 5. 2017 doručí daňovému úradu v termíne na podanie 3. daňového priznania, ktorú uloží do registra účtovných závierok, a to prostredníctvom daňového úradu.

Čo robiť, ak som zrušil likvidáciu?

Spoločnosť 1. 9. 2012 vstúpila do likvidácie. 1. 4. 2014 v súlade s § 68 ods. 12 Obchodného zákonníka spoločníci zrušili svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie. Aké bude zdaňovacie obdobie tejto spoločnosti? Môže si táto spoločnosť uplatniť odpočet daňových strát, ktoré jej vznikli pred vstupom do likvidácie? Rastislav, Sereď

Podľa § 68 ods. 12 Obchodného zákonníka spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti môžu zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie do času, než sa začalo s rozdeľovaním likvidačného zostatku. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia sa skončí výkon funkcie likvidátora, ktorý je povinný odovzdať všetky doklady o priebehu likvidácie štatutárnemu orgánu spoločnosti.

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. V § 41 ods. 4 zákon o dani z príjmov stanovuje zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii v prípade, že likvidácia neskončí do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Zákon o dani z príjmov zdaňovacie obdobie ani postup daňovníka v prípade, keď je po vstupe do likvidácie zrušené rozhodnutie spoločnosti o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie podľa § 68 ods. 12 Obchodného zákonníka, neupravuje. Keďže zákon o dani z príjmov túto situáciu explicitne nerieši, pri stanovení zdaňovacieho obdobia je potrebné vychádzať z ustanovení zákona o dani z príjmov, ako aj z ustanovení § 16 zákona č. 431/2001 Z. z. o účtovníctve predpisov týkajúcich sa otvorenia a uzatvorenia účtovných kníh.

Ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie je podľa § 16 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve účtovná jednotka (daňovník) povinná uzatvoriť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. Zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, sa končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie. Za toto zdaňovacie obdobie je daňovník povinný podať daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

V súlade s § 16 zákona o účtovníctve sa obchodnej spoločnosti pri vstupe do likvidácie začína účtovné obdobie dňom vstupu do likvidácie a malo by skončiť dňom skončenia likvidácie. V prípade, ak v súlade s Obchodným zákonníkom sa spoločníci alebo príslušný orgán obchodnej spoločnosti rozhodli zrušiť vstup do likvidácie a pokračovať v podnikaní, mala by obchodná spoločnosť uzatvoriť účtovné knihy a zostaviť účtovnú závierku posledný deň príslušného účtovného obdobia, v ktorom bolo zrušené rozhodnutie o vstupe do likvidácie.

Ak v zdaňovacom období odo dňa vstupu daňovníka do likvidácie do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, k zrušeniu rozhodnutia spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie:
– nedôjde – je daňovník povinný podať daňové priznanie v súlade s § 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov;
– dôjde – zdaňovacím a účtovným obdobím je obdobie odo dňa vstupu daňovníka do likvidácie do posledného dňa zdaňovacieho obdobia daňovníka, t. j. posledného dňa kalendárneho roka alebo hospodárskeho roka, v ktorom bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie, pričom daňovník má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Napríklad, ak spoločnosť, ktorej zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, vstúpila 1. 5. 2015 do likvidácie a 1. 7. 2016 dôjde k zrušeniu rozhodnutia spoločníkov o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie, zdaňovacím obdobím je obdobie od 1. 5. 2015 do 31. 12. 2016. Za uvedené zdaňovacie obdobie má spoločnosť povinnosť podať daňové priznanie podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ by spoločnosť napríklad v zdaňovacích obdobiach ukončených v rokoch 2010 až 2013 vykázala daňové straty, v uvedenom zdaňovacom období pri ich odpočte postupuje podľa § 52za ods. 4 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa tieto straty odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Spoločnosť pri platení daňovej licencie za uvedené zdaňovacie obdobie postupuje podľa § 46b zákona o dani z príjmov.

Pokiaľ by spoločnosť, ktorej zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, vstúpila do likvidácie napríklad 1. 5. 2013 a 1. 7. 2015 dôjde k zrušeniu rozhodnutia spoločníkov o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie, zdaňovacím obdobím je obdobie od 1. 5. 2013 do 31. 12. 2015. Keďže zdaňovacie obdobie začalo pred 1. 1. 2014, za uvedené zdaňovacie obdobie sa ustanovenie 52za ods. 4 zákona o dani z príjmov nepoužije a spoločnosť v nadväznosti na § 52za ods. 7 zákona o dani z príjmov daňovú licenciu neplatí.

 

TEXT: Peter Matula
FOTO: Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 5/2017.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP