Trenčín sa dostal do povedomia Európy svojimi dejinami aj vychyteným letným festivalom Pohoda. V roku 2026 bude mať titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). Čo sa v meste zmení, sme sa spýtali hlavného architekta Martina Beďatša.
S tým súvisí nová legislatíva a práca odborníkov na neustálom zlepšovaní portálu pre územné plánovanie, ktorý funguje od apríla 2024. Zároveň pokračujú prípravy druhej oblasti stavebného zákonodarstva – nového stavebného zákona.
Je to najväčšia investícia do zdravotníctva z plánu obnovy vo výške vyše 354 miliónov eur.
Mestá Bratislava, Košice i Nitra sa výstavbou približujú k riekam na svojom území, čo znamená novú etapu v ich vývoji. Platí to aj pre mesto Trenčín, kde sa v januári začali práce na Moste Fiesta. Bude pobytový, promenádny a plný zelene, zapadne do koncepcie Trenčína ako Európskeho hlavného mesta kultúry v roku 2026. Práce potrvajú 20 mesiacov.
Bratislavskí mestskí poslanci schválili vo štvrtok po takmer piatich hodinách intenzívnej a miestami napätej rozpravy zmeny a doplnky územného plánu (ÚP) č. 10 na území Nového Lida v mestskej časti Petržalka a tiež zámenu pozemkov medzi mestom Bratislava a developerom JTRE v tejto lokalite.
Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) pokračuje v roku 2025 v prípravách podkladov – generelov a prognóz – pre nový územný plán v spolupráci s útvarom hlavného architekta Juraja Šujana. V roku 2024 inštitút predstavil verejnosti demografickú prognózu, podľa ktorej by malo hlavné mesto SR dosiahnuť maximálne 600-tisíc obyvateľov.
Výrobcovia sa napriek poklesu cien stavebných materiálov pozerajú do budúcnosti s optimizmom. Očakávajú naštartovanie stavebnej produkcie. Ich výdavky popri nákladoch na ekologickú výrobu ovplyvňujú aj cena pracovnej sily, údržby a náhradných dielov či prepravy.
Bratislavských mestských poslancov čaká vo štvrtok dôležité rokovanie, ktoré rozhodne o zmenách v budúcom celomestskom centre Petržalka medzi Starým mostom a Mostom Apollo na ploche 411 663 štvorcových metrov. Verejnosť ho pozná pod názvom Nové Lido, menom nadväzuje na populárnu oddychovú lokalitu na severe Petržalky.
Jedným z nich bude určite postupné zrealizovanie strategických investícií v doprave a ďalším zrýchlenie procesov vo verejnom obstarávaní. Znižovanie úrokových sadzieb hypotekárnych úverov sa môže prejaviť v objednávkach stavebných prác viac v roku 2025.
Patríme medzi tie krajiny Európskej únie, ktoré nemajú vlastnú architektonickú politiku. Úrad pre územné, plánovanie a výstavbu SR s odborníkmi pripravuje tento dôležitý dokument, ktorý poskytne odporúčania a usmernenia štátnej správe a samospráve aj pri financovaní obnovy budov.
Slovensko má po hlasovaní parlamentu 5. februára 2025 nový stavebný zákon. Často novelizovaný a priam legendárny stavebný zákon č. 50/1976 ešte z čias socializmu bude minulosťou po podpise prezidentom SR. Nová legislatíva začne platiť od apríla 2025, keď vyjde v Zbierke zákonov.
Investície, ktoré boli veľmi dôležité pre štát, najprv upravoval zákon o významných investíciách z roku 2021, ale bol v podstate nevykonateľný. Preto sa nové vedenie rezortu dopravy po voľbách v roku 2023 rozhodlo, že pôjde cestou nového právneho predpisu, ktorý zrýchli prípravu a realizáciu takýchto stavieb.
Mestská časť Bratislava-Záhorská Bystrica sa vďaka potenciálu Malých Karpát na voľnočasové aktivity aj zámerom architektov a developerov citlivo nadviazať na okolitú prírodu zaraďuje medzi vyhľadávané lokality na život.
Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) v roku 2024 podporil kúpu bytu alebo rodinného domu takmer 50 mil. eurami, obstaranie nájomného bývania pre samosprávy vyše 42 mil. eur, do obnovy bytových domov išlo 228 mil. eur a z eurofondov vyčerpal prvú tranžu vo výške 112 mil. eur.
Využívanie riešení, ktoré smerujú k udržateľnosti, musí byť pre developera efektívne. Zvýšené náklady spojené so zelenými riešeniami sa majú premietnuť do zníženej energetickej náročnosti objektov, uhlíkovej stopy a atraktívnosti budovy pre klienta. Zároveň takéto riešenia majú byť odborne poctivé, nie „fejkové“.