Slovensko má vlastnú architektonickú politiku. Čo to znamená pre mestá a obce?
Monika Voleková Vládny kabinet ju schválil v stredu, dokument je z dielne Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Prináša rámec, ktorý rešpektuje kultúrne, historické aj prírodné dedičstvo Slovenska. Tento úrad bude koordinovať a zabezpečovať praktickú realizáciu architektonickej politiky.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR celý rok pracoval na tvorbe Architektonickej politiky Slovenska v spolupráci s odbornými garantmi: Slovenskou komorou architektov (SKA), Fakultou architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. Projektový tím APS sa zároveň opieral aj o odborné znalosti zástupcov štátnych inštitúcií, samospráv, akademickej sféry, stavovských organizácií či odborníkov z praxe.
Má vzniknúť päť pracovných skupín
Milan Valašík, predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, uviedol, že po prvý raz získavame jasnú víziu a rámec systematického rozvoja, aký naša krajina dlhodobo potrebovala. Na realizáciu úrad plánuje vytvoriť päť pracovných skupín, ktoré sa zamerajú na vzdelávanie, digitalizáciu, bývanie, rozvoj sídel a na možnosti využitia eurofondov.
„Tieto skupiny budú pracovať na implementácii opatrení a budú zabezpečovať, aby sa plánované zmeny premietli do konkrétnych výsledkov,“ povedal predseda Valašík. Architektonická politika Slovenska má ambíciu byť základom pre všetky rozhodnutia týkajúce sa kvality vystavaného prostredia či udržateľného rozvoja. Jej realizácia si vyžaduje spoluprácu rezortov, samospráv, akademickej sféry, stavovských organizácií, štátnych inštitúcií či ďalších zástupcov odbornej obce.
Ivan Zizič, podpredseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, doplnil, že APS poskytne rámec aj na efektívne čerpanie eurofondov a tvorbu projektov, ktoré reflektujú spoločenské potreby. Počas jej finalizácie otvorili úradu stretnutia s dotknutými rezortmi priestor na diskusiu o konkrétnej implementácii navrhovaných opatrení.
Oblasti architektonickej politiky Slovenska
Architektonická politika stanovuje 25 cieľov na zlepšenie kvality vystavaného prostredia a 61 konkrétnych opatrení s určenými časovými míľnikmi. Ciele a opatrenia sú rozdelené do štyroch kľúčových oblastí: sídla a krajina, budovy a miesta, spoločnosť a architektúra, výskum a inovácie.
Prvá oblasť sa zameriava na rozvoj obcí a miest tak, aby sa zachovala aj prírodná a kultúrna hodnota krajiny a aby zároveň vznikalo prostredie, ktoré je atraktívne a životaschopné pre všetky generácie.
„Teší ma, že architektonická politika Slovenska reflektuje na potrebu prispôsobovania verejných priestorov, infraštruktúry a budov tak, aby sa sídla stali odolnejšími, flexibilnejšími a schopnými adaptovať sa na meniace sa podmienky,“ uviedla Katarína Smatanová, prorektorka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a členka projektového tímu APS.
Na budovanie odolných adaptívnych verejných priestorov nadväzuje oblasť budov a miest. Tá definuje rámec udržateľnej výstavby, ktorá rešpektuje charakter prostredia, historické a kultúrne dedičstvo a súčasne vytvára podmienky pre kvalitný život.
Nora Vranová, predsedníčka Slovenskej komory architektov a členka projektového tímu APS, konštatovala, že každá nová stavba by mala byť prínosom pre prostredie, do ktorého vstupuje, nositeľom novej estetickej kvality, ale zároveň rešpektovať charakter miesta, historické vrstvy, urbanistickú štruktúru, mierku i funkčnú logiku okolia. Napriek tomu musí mať obnova kvalitných stavieb z minulosti prednosť pred ich búraním a novou výstavbou.
„Uchováva sa tým nielen naša hmotná kultúra, ale aj veľké množstvo zabudovanej energie a materiálnych zdrojov. Adaptácia a regenerácia budov sú aj v súlade s princípmi Nového európskeho Bauhausu, z ktorého hodnôt sme pri výbere opatrení v APS vychádzali,“ zdôraznila predsedníčka Slovenskej komory architektov .
„Kvalitná architektúra umožňuje podľa Klaudie Halászovej, rektorky Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, aby sa ľudia identifikovali so svojím prostredím, a podporuje spoločenskú súdržnosť. Je nevyhnutné verejnosť nielen vzdelávať o hodnote a potrebe architektúry, ale ju aj zapájať do rozhodovania o budúcnosti miest a obcí a vytvárať mechanizmy na efektívnu participáciu občanov.
Poslednou oblasťou, ktorá prepája všetky tri predchádzajúce a je hnacím motorom rozvoja, je oblasť výskumu a inovácií. Zákon o územnom plánovaní a nový Stavebný zákon vytvorili základ pre digitálne smerovanie Slovenska v oblasti územného plánovania a výstavby.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu podľa jeho podpredsedu Zižiča pracuje na prvých krokoch elektronizácie procesov. Digitálne nástroje, ako sú BIM, GIS, digitálne dvojičky či algoritmické riešenia využívajúce AI, predstavujú budúcnosť. Je nevyhnutné pokračovať v snahe o ich využívanie v našom prostredí, aby sa zvýšila efektivita celého sektora.
Mnohým obciam chýba územný plán
Ochrana a rozvoj územia nie sú len otázkou súčasnej generácie, ale sú aj základom pre život budúcich generácií. Slovensko sa v dlhodobom horizonte rozvíjalo nie vždy systematicky. Takmer 4 z 10 obcí nemajú územný plán ako základný nástroj na reguláciu výstavby a mnohé existujúce územné plány sú zastarané, čo vedie k nekontrolovateľnej výstavbe bez ohľadu na infraštruktúru.
Architektonická politika Slovenska z dielne Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR reaguje práve na potrebu kvalitného a udržateľného rozvoja verejných priestorov, ktorý reflektuje regionálne špecifiká a spoločenské potreby.
Šéfka SKA Nora Vranová: Máme národný rámec na rozvoj vystavaného prostredia
Prečo by sa mali architekti zaujímať o architektonickú
politiku Slovenska, čo nové im prináša? Mnoho ateliérov ju svojou
prácou, výsledkami a prístupom k príprave zámeru napĺňa už v
súčasnosti.
Architekti, konkrétne SKA, sa o architektonickú politiku zaujímajú už roky. SKA vypracovala a publikovala takýto dokument už v roku 2018, nikdy však nebol prijatý vládou. Kľúčová politika, ktorá definuje vzťah spoločnosti k vystavanému prostrediu a zároveň nastavuje stratégiu jeho rozvoja, však nie je určená len architektom.
Ide predovšetkým o platformu, ktorá by mala zjednotiť „stakeholderov“ na poli architektúry, vystavaného prostredia a krajiny, počnúc jednotlivými vládnymi rezortmi cez samosprávy, akademickú sféru, súkromný sektor až po obyvateľstvo, ktoré je v tomto prípade „konečným užívateľom výhod“.
Existuje reálna vôľa na spoluprácu rezortov, samospráv, odborných
inštitúcií tak, aby architektonická politika neostala iba dokumentom?
Počas jej prípravy sa uskutočnili konzultácie so všetkými dotknutými subjektmi, či už to boli predstavitelia samospráv, mestskí architekti, profesijné a zamestnávateľské organizácie, alebo neskôr v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) zástupcovia jednotlivých ministerstiev a úradov. Nie vždy sme sa zhodli na konkrétnych detailoch, no to, v čom panovala zhoda, bola potreba prijať takýto dokument a nastaviť národný rámec rozvoja vystavaného prostredia.
Z viacerých strán zaznela aj potreba prekonať hranice jednotlivých rezortov a vytvoriť priestor na vzájomnú koordináciu opatrení. V MPK sa nám podarilo vyrovnať sa so všetkými rozpormi. Verím preto, že vôľa na spoluprácu tu je a APS prinesie konkrétne opatrenia na zlepšenie kvality života obyvateľov miest a obcí.
Kto by mal založiť, prevádzkovať a financovať Centrum architektúry, ktoré sa spomína v architektonickej politike? Mohlo by takéto centrum vzniknúť na pôde napríklad Slovenskej akadémie vied?
Slovensko je jednou z posledných európskych krajín, ktorá nemá špecializované centrum na výskum, popularizáciu a prezentáciu kvalitnej architektúry. Týmito činnosťami sa v súčasnosti zaoberá viacero inštitúcií a mimovládnych organizácií – spomeniem aspoň SAS, Historický ústav SAV, vysoké školy, SCD, Metropolitný inštitút Bratislavy, SKA, v minulosti aj SNG a ďalšie.
Pre všetkých je to skôr okrajová problematika, ktorej sa venujú popri iných činnostiach (možno s výnimkou SAS) a obvykle bez dostatočného financovania. Hoci podporu súkromného sektora nevnímam ako prekážku, mal by to byť najmä štát, ktorému záleží na zvyšovaní povedomia verejnosti o prostredí, v ktorom žije, cez osvetu a prezentovanie príkladov dobrej praxe. Odborný vklad spomínaných inštitúcií však bude viac než vítaný.
Podpora inovácií v architektúre, stavebníctve, kreatívny priemysel a
podobne… O aké inovácie v architektúre by malo ísť?
Naša krajina zaostáva v znalostnej ekonomike a digitalizácii celkovo a sektor stavebníctva momentálne zaostáva v inováciách ešte aj za týmto celkovým zaostávaním. Ak je úlohou európskych kohéznych fondov zmenšovať rozdiely medzi krajinami, potom ich prioritná alokácia by naozaj mala smerovať najmä do výskumu a inovácií. V oblasti architektúry a stavebníctva je to najmä téma digitalizácie dát o území a ich následné využitie v procesoch výstavby.
Dôležité sú aj vývoj a aplikácia ekologických materiálov a environmentálnych technológií, rozvoj cirkulárnej ekonomiky v stavebnom sektore, automatizácia a prefabrikácia výstavby, nové formy bývania a pod. Veľkou a v súčasnosti ešte nie celkom prebádanou témou bude aj využitie generatívnych procesov umelej inteligencie v architektúre.
-
Nora Vranová, predsedníčka Slovenskej komory architektov | Zdroj: archív respondenta
