Stopy po demonštrantoch nezmizli. Sú symbolickou súčasťou nového Pamätníka novembra 1989
Monika Voleková Pamätník, ktorého autormi sú architekti Branislav Lackovič, Emanuel Zatlukaj a Jakub Trajter, sa nachádza v hornej časti Námestia slobody v Bratislave. V pozadí, cez ulicu, je budova Úradu vlády SR. Slávnostné odhalenie pamätníka bude 17. novembra podvečer, v Deň boja za slobodu a demokraciu, keď si Slovensko pripomína pád režimu s vedúcou úlohou Komunistickej strany Československa.
Protestujúci dav symbolizujú bronzové odtlačky stôp umiestnené na vrchnej časti betónového monobloku, ktorý vystupuje do priestoru. Čelnú stranu dopĺňa nápis 1989 v bronze a na ploche chodníka je pred monoblokom štokovaný a pigmentovaný nápis NOVEMBER.
Časom bude pamätník doplnený o informačnú tabuľu s odkazom na webovú stránku umenie mesta, kde budú architektonické informácie o diele. Na tabuľke bude tiež QR kód, cez ktorý budú dostupné informácie o historických súvislostiach a osobné spomienky.
Verejnosť proti násiliu sa predstavila na námestí Slobody
Je to prvý dôstojný pamätník v Bratislave, ktorý je venovaný udalostiam novembra 1989, keď tisíce ľudí na Námestí SNP a na súčasnom Námestí slobody demonštrovali za pád režimu a zmeny v politickom a ekonomickom systéme. Primátor Bratislavy sa na tlačovej konferencii poďakoval Jánovi Budajovi, iniciátorovi pamätníka a jednému z tribúnov novembrových udalostí v hlavnom meste.
„Bola to dejinná udalosť, ktorá vznikla zdola, ľudia sa spojili, dokázali sa postaviť na jedno námestie a tichou alebo hlučnou silou dokázali zmeniť dejiny,“ povedal primátor Vallo.
Spolu s Jánom Budajom stáli pri myšlienke vzniku pamätníka ďalšie osobnosti občianskeho a cirkevného života. Budaj pripomenul, že slovenská spoločnosť stále zápasí o vlastnú identitu a máme sa sebou tiene dvoch totalít. Fontána Družba na námestí bola postavená ako symbol Sovietskeho zväzu a jeho satelitných socialistických štátov.
„Prvá masová demonštrácia v roku 1989 sa začala z tohto námestia, tu sa predstavilo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) ,“ zaspomínal si na začiatky novembrových udalostí Ján Budaj.
Vstúpili do zakázaného záhonu a zmenili dejiny
Ľudia sa postavili 21. 11. 1989 do zakázanej časti vtedajšieho námestia, do záhonov, a zanechali po sebe stopy, povedal Branislav Lackovič o tom, čo ich inšpirovalo k odtlačkom stôp na pamätníku. Jeho umiestnenie v susedstve budovy Úradu vlády SR podľa Emanuela Zatlukaja symbolizuje konfrontáciu davu a protestu (stopy) s mocou vo všeobecnosti, je to silné vyjadrenie a nepotrebuje doplnenie.
Návrh pamätníka od Branislava Lackoviča, Emanuela Zatlukaja a Jakuba Trajtera vyhral dvojkolovú súťaž. Realizáciu pamätníka však odsunula pandémia koronavírusu. Pôvodný partner – Úrad vlády SR – zmenil priority a namiesto neho podporila zámer Nadácia Slovenskej sporiteľne. „Dielo bolo povolené v roku 2025 a zrealizované počas dvoch mesiacov,“ uviedla vedúca magistrátneho oddelenia stavieb verejných priestorov Natália Puschmannová.
Súsošie s K.Gottwaldom odstrelili
Námestie slobody bolo pred rokom1989 miestom, kde bolo inštalované súsošie československého prezidenta – komunistu Klementa Gottwalda. „Neskôr bolo nápismi ironizované, pomaľované, zahalené a nakoniec v roku 1990 fyzicky odstránené,“ dodáva historik, riaditeľ Centra výskumu obdobia neslobody Ústavu pamäti národa Radoslav Ragač. Súsošie odstrelili 25. novembra 1990, v októbrovom časopise ASB je uverejnená historická fotografia z jeho likvidácie. Hlavy zo súsošia boli odpílené a previezli ich do depozitu Galérie mesta Bratislavy.
