Richard Rybníček: Táto krajina nemá víziu ani kontinuitu
Monika Voleková Richard Rybníček sa pohybuje vo vysokej komunálnej a regionálnej politike dlhý čas a má kritické postrehy k fungovaniu Slovenska ako štátu. Hĺbkovú reformu verejnej správy považuje za nevyhnutnú a podstatný je pre neho aj propodnikateľský prístup mesta Trenčín k developerom a jasne definovaný územný plán. S primátorom Trenčína sme sa rozprávali o dianí v samospráve, vzťahu mesta k investorom, verejnému priestoru, o daniach, železničnej a autobusovej stanici v meste, o vojenských objektoch a ďalších témach.
Ako sa darí v súčasnej náročnej situácii mestám hospodáriť s peniazmi, ktoré sú určené na rozvoj?
Ak by sme nemali eurofondové peniaze, rozvoj by bol možno na úrovni 10 %, najmä v mestách. Platí, že vyhráva primátor a primátorka, ktorí majú pripravenú víziu, dlhodobý plán a projekty. Trenčín, Bratislava, Košice a Trnava pomerne významným spôsobom čerpajú európske zdroje, lebo majú pripravené projekty. Z tohto pohľadu je to fajn.
Trenčín má ešte výhodu, že bude Európskym hlavným mestom kultúry 2026 (EHMK). To sú peniaze navyše. Investujeme do rozvojových projektov vyše 90 miliónov eur, je to ale aj vďaka EHMK. Mestá sú schopné investovať z vlastných zdrojov a úverov, ale bolo by to podstatne menej. Peňazí je stále málo a ceny za služby, tovary, stavebné práce a daň z pridanej hodnoty sú vysoké.
Ako je možné, že niektoré mestá a obce nevedia čerpať peniaze z Únie?
Na Slovensku je 2 896 samospráv, takže často záleží aj na primátorovi a primátorke, respektíve na mestských alebo obecných zastupiteľstvách. Záleží aj na tom, či je zvolený človek, ktorý má odvahu a víziu, čo chce s mestom urobiť, alebo sa chce za každú cenu udržať, stačí mu udržiavací režim, ktorý mu zabezpečuje dostatok hlasov.
Nastal už čas konečne seriózne pracovať na reforme verejnej správy?
Áno, už včera bolo neskoro. Som presvedčený, že komunálna reforma, ktorá je súčasťou reformy verejnej správy, je absolútne nutná. Máme veľmi veľa malých dediniek, ktoré nie sú schopné ani zaplatiť starostu a už vôbec nie rozvoj. Otázka spájania do municipalít je nevyhnutná. Treba otvorene povedať do vlastných radov, že musíme vytvoriť väčšie hospodárske a územné celky. Tie budú mať väčšiu šancu prežiť a poskytovať kvalitnejšie služby.
Vo svojej funkcii ste už 15 rokov, čo sa vám za ten čas podarilo ?
Podarilo sa nám Trenčín definovať ako mesto, nie ako dedinu. EÚ definuje mesto, ak má 50-tisíc obyvateľov a viac, a Trenčín má 55-tisíc obyvateľov. V tejto situácii musíte robiť všetko preto, aby ste zastavili alebo minimálne pribrzdili klesajúcu demografickú krivku. Demografia je komplikovaná, čiže tú zastaviť neviete. Potom musíte vytvárať podmienky, aby ste získali ľudí, ktorí si povedia, že má zmysel zostať v Trenčíne alebo sa sem nasťahovať.
S 55 tisíckami obyvateľov ste príliš veľký na dedinu, ale stále malý na mesto. Aj preto chceme pripraviť územný plán pre minimálne 75-tisíc obyvateľov, na tom tvrdo pracujeme. Nebude to hneď, ale cez zmenu a tvorbu územného plánu, čo je asi najväčšia kompetencia primátora, respektíve zastupiteľstva.
Potom sú to aktivity ako EHMK, práca s verejným priestorom, čo ovplyvňuje aj charakter života obyvateľov a služby. Toto sa mi za 15 rokov podarilo naštartovať a dnes sa mesto už rozvíja významným spôsobom, čo je podporené aj titulom EHMK.
A čo sa nepodarilo?
Nepodarilo sa donútiť vlády SR, aby sa stratégia rozvoja regiónov a štátu oveľa viac prepojila s mestskými a lokálnymi stratégiami. Sú to akoby dve entity, ktoré fungujú nezávisle vedľa seba a, bohužiaľ, nám sa za posledných 15 rokov ako lokálnym a regionálnym politikom nedarí presvedčiť akúkoľvek vládu.
Musíme tvrdo pracovať na zmene dopravy v Trenčíne, ktorá je vo veľmi zlom stave, ale je to doprava, ktorá je komplikovaná na štátnych cestách prvej triedy. Zároveň je to komplikovaná doprava na časti komunikácie, ktorú spravuje napríklad Trenčiansky samosprávny kraj. Plus sú to ešte stále nezrealizované infraštruktúrne projekty. ako rekonštrukcia železničnej stanice. V podstate musím 15 rokov presviedčať už deviateho ministra, aby Železnice SR pripravili projekt na rekonštrukciu svojej budovy.
Bude to hotové v roku 2026?
Nie, ale začne sa v roku 2026. Trenčínu stačí, že samotná rekonštrukcia stanice by sa mala začať v roku EHMK. Minimálne od roku 2027 by mali návštevníci mesta prichádzať cez rekonštruovanú železničnú stanicu. Tieto projekty nemáme pod kontrolou, ale musíme presvedčiť tých, ktorí ich vlastnia. Autobusová stanica bude však otvorená do konca tohto roka.
Pôjde o kompletnú rekonštrukciu železničnej stanice?
Bude to rekonštrukcia, ktorá bude pozostávať z toho, že jednu historickú budovu, ktorá je v Parku Milana Rastislava Štefánika a je to umelecká pamiatka, chceme kúpiť a urobiť tam kaviareň a galériu. Zamestnanci sa presťahujú do novej zrekonštruovanej budovy stanice, ktorá je dnes jednopodlažná a bude dvojpodlažná. Čiže to nebude obrovská rekonštrukcia, ale bude mať zmysel aj pre dopravcu, aj pre návštevníkov.
Čo sa deje s vojenskými budovami v meste?
V centre máme tzv. brutálnu architektúru – bývalý Okruhový dom armády. Je to chátrajúca budova, ktorá je zároveň najväčším kultúrnym priestorom s divadelnou sálou pre 600 ľudí. Musíme si ju prenajímať, ale armáda sa o ňu v podstate nestará. V dotyku s centrom mesta sú kasárne, ktoré sú z hľadiska vonkajších priestorov v pomerne zúfalom stave.
Nemáme informácie, ako sa využívajú. Máme s tým problém a nevieme armádu ani ministerstvo obrany presvedčiť, aby sme sa pokúsili s týmto priestorom niečo urobiť. Toto mi údajne vytýkajú aj obyvatelia, že sa mi to nepodarilo prelobovať. Ale na svoju obranu opakujem, keďže táto krajina nemá víziu a kontinuitu, ako primátor som sa za 15 rokov musel vyrovnať s tým, že v priemere každý druhý rok prichádza nová vláda, nový minister. Čiže musíte odznova vysvetľovať, čo robíte.
Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška je člen Smeru. Cez neho sa to nedá prelobovať?
Ako vidíte, nedá, aj keď aj on sa snaží. Sme centralizovaná krajina, prijímajú sa rýchle ad hoc riešenia a Trenčín je už pomerne ďaleko od záujmu jednotlivých ministrov z Bratislavy. Ale nechcem iba kritizovať, chcem povedať, že napríklad s ministrom dopravy Andrejom Doležalom a so súčasným ministrom dopravy Jozefom Rážom sa nám spolupracuje vynikajúco. Na kľúčových projektoch veľmi intenzívne pracujeme s ministerstvom dopravy, so Slovenskou správou ciest.
Vypočujte si náš podcast
Verím, že sa nám počas najbližších dvoch rokov podarí aspoň so štátom dopracovať projektovú dokumentáciu tak, aby sme mohli dodať štátu projekty a ten by potom mohol tieto projekty financovať cez európske peniaze. Ale je to neuveriteľne ťažká robota, pretože záujmy nie sú prepojené.
Štát zaujímajú najmä diaľnice, hlavné koridory, ale nerieši napríklad lokálne ťahy svojich ciest prvej triedy cez mestá a má pocit, že to je náš problém. Pričom je to jeho problém, lebo časť tých zápch a kritických dopravných situácií vzniká na cestách prvej triedy.
V minulosti bol Trenčín mestom módy, vojska a stále je to mesto hokejovej Dukly. Čím ešte je známy teraz?
Pracujeme na tom, aby bol mestom kultúry a kreatívneho priemyslu, športu, turizmu a architektúry verejných priestorov. Aby bol mestom, kde sa dobre žije a kde dokážeme poskytovať kompaktné a kvalitné služby. Darí sa nám to, pretože mesto má víziu. Pomerne dobre láka nových investorov, ktorí prichádzajú, pretože Trenčín má jasný územný plán rozvoja, idú do predvídateľného a rozumného prostredia.
V roku 2026 bude mať Trenčín titul EHMK. Aké projekty v tejto súvislosti pripravujete?
Je to rekonštrukcia Župného domu, druhej najvýznamnejšej pamiatky po Trenčianskom hrade. Z tohto objektu sa stane kultúrny a výstavný priestor pre výtvarné a vizuálne umenie, malé pódiové projekty, ako sú koncerty vážnej hudby či menšie jazzové projekty.
Ďalší výnimočný projekt, ktorému hovorím Trenčianska eiffelovka je rekonštrukcia starého železničného mosta. Stane sa z neho „ulica“, ktorá bude dvojposchodová, bude aj na spodnej úrovni, ale bude sa dať dostať aj na strechu, kde si človek bude môcť dať jedlo, kávu, vyžiť sa kultúrne i športovo. Zároveň bude mať iný pohľad na mesto ako doteraz, napríklad pohľad z rieky na hrad. Toto by malo byť hotové v lete budúceho roka. V auguste 2026 by sme chceli otvárať most spolu so Župným domom.
Bude súčasťou podujatí EHMK aj festival Pohoda?
Bude. Jeden z programov Sounds of Democracy je súčasťou projektu, ktorý sa bude realizovať v meste. Sú to debaty o demokracii, o slobode, kultúre. Aj Pohoda sa v roku 2026 bude niesť v duchu EHMK a bude to prepojené.
Ľudia sa do Trenčína sťahujú za prácou a bývaním alebo odchádzajú do Bratislavy, do zahraničia?
Áno, je to tak. Je to tým, že my, slovenské mestá, nemáme v rukách vlastnú hospodársku politiku a nedokážeme lákať investorov, napríklad za lepšími daňovými podmienkami alebo dotáciami. Robiť to nevieme a nemôžeme zo zákona. Jedine môžeme pripravovať územia na priemyselné parky.
Mestá začínajú byť v nevýhodnej situácii voči okolitým dedinám, ktoré sú v dotyku s našimi mestami alebo aj s inými dedinami. Tam starostovia nie sú nútení významne pracovať s daňami z nehnuteľností, ako to robia mestá.
Zabezpečujeme aj pre dedinčanov športy a kultúru, no musíme zvyšovať dane z nehnuteľnosti, aby sme dokázali tieto služby poskytovať, ale starostovia dedín to robiť nemusia. Konkurenčná nevýhoda je v tom, že mnohé firmy sa sťahujú na úrodnú pôdu do okolitých dedín, kde majú nižšie dane, a my takto trpíme.
Aj toto je vec reformy. Toto musí prestať, mestá nebudú mať šancu ďalej zvyšovať dane z nehnuteľnosti, pretože tým spôsobujú zlé podmienky pre podnikateľské subjekty, ktoré majú už dnes veľkú daňovú záťaž, odvodovú aj DPH. Ak im ešte zvýšite daň z nehnuteľnosti, robíte im zle a nebudú tu chcieť zostať.
Zvýšite poplatok za rozvoj?
Tento poplatok vyberáme len od roku 2024. Za rok 2024 sme vybrali cca 100-tisíc eur. Tento poplatok nám zásadným spôsobom nepomáhala meniť finančnú situáciu. Pomáha sčasti naplniť rozpočet, ale nedokáže zachrániť klesajúce príjmy. Samozrejme, závisí to od toho, v akej mestskej časti ho vyberáte.
Niektoré mestské časti sa rozvíjajú menej, lebo sú už rozvinuté, niektoré viac. Máme dohodu, že peniaze zostávajú v mestských častiach. Najviac peňazí z tohto poplatku vyberá mestská časť Západ, ktorá sa rozvíja.
