Ľubomír Andrassy: Tunely sú niekoľkonásobne predražené. V súkromnej firme by majiteľ hnal manažéra pred súd
Monika Voleková Kontrola nemá nachádzať zlodejov a podvodníkov, kontrola má ukazovať a odhaľovať slabé miesta v systéme riadenia a procesov zúčtovávania financií, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý má na základe výsledkov kontrol kritický postoj k hospodáreniu s financiami na Slovensku.
Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ SR) je štátny orgán, ktorý je v kontrolnej činnosti nezávislý. Kontroluje hospodárenie s verejnými financiami a majetkom štátu, samospráv a verejné inštitúcie. Ľ. Andrassy pracuje 10 rokov na NKÚ SR, od roku 2022 je jeho predsedom.
Tvrdí, že perspektíva našej krajiny súvisí so zdrojmi na kapitálové výdaje, s investíciami. V tomto ohľade ťahá Slovensko za kratší koniec bez ohľadu na to, či ide o rok 2000, 2010 alebo 2020. Rozprávali sme sa o využívaní financií z Európskej únie, plánovaní kontrol, investíciách do dopravy, konsolidácii verejných financií, obnove pamiatok aj Agentúre štátom podporovaného nájomného bývania.
Kontrolovali ste aj Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB), peniaze na výstavbu diaľnic či obnovu železničných tratí?
To je podstata, pretože v investíciách do udržateľných projektov alebo projektov, ktoré vám prinášajú ekonomický rast a nie sú jednorazové, je budúcnosť tejto krajiny. Náš pohľad na využívanie národných alebo európskych zdrojov je kritický a hovoríme o úpadku Slovenska. Z asi 26 miliárd pomoci, ktorú sme dostali od vstupu do Európskej únie dodnes, veľa peňazí bolo a malo byť použitých aj na obnovu budov, na rozvoj dopravy, mali to byť zdroje, ktoré použil štát alebo miestna či regionálna samospráva na obnovu objektov.
Kontrolovali sme ŠFRB spolu so samosprávami. Vo vzťahu k samosprávam sme preverovali to, ako vieme využiť tieto zdroje napríklad na podporu výstavby nájomných bytov. Konštatovali sme, že podpora nájomného bývania prostredníctvom nositeľa tejto verejnej politiky, a to sú obce a mestá, je najlepší projekt, ktorý sa ukázal nielen ako efektívny, ale aj ako funkčný.
Preto bolo pre nás prekvapením, že v minulom volebnom období prišla vláda, mimo medzirezortného pripomienkovania, priamo cez parlament, s návrhom zákona vytvoriť Agentúru štátom podporovaného nájomného bývania. Začali sme absolútne paralyzovať nástroj, ktorý bol efektívny a mal niekoľko stupňov kontroly.
Bolo potrebné dostať tam doložku valorizácie cien, nové aspekty z hľadiska skupiny obyvateľov, ktorí si môžu požiadať o nájomné bývanie. Vôbec nebolo potrebné vymýšľať niečo, čo nikde poriadne nefunguje.
A to je Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá dva roky existovala a nič nevykonávala. Minuli sme viac ako päť miliónov eur len na jej zriadenie, boli sme odkázaní na externé poradenské zmluvy. Mali sme vážny problém s tým, či nejde o nepovolenú štátnu pomoc. Dodnes tu je otáznik, pretože Protimonopolný úrad SR stále nevyriekol jednoznačné stanovisko, že či áno alebo nie.
Brusel nám povedal, že to, ako to vnímame, je podstatné z pohľadu národnej úrovne, nie z ich. A naozaj si myslíme, že bývanie je kľúčom k rozvoju regiónov, kľúčom k riešeniu demografickej krízy. Ak nemáte kde bývať, neviete sa poriadne zamestnať, nemôžete rozmýšľať o rodine. Minulý rok sme mali najnižšiu pôrodnosť za celú existenciu SR.
Aké zlyhania odhalil NKÚ SR v stavebníctve a doprave?
Zlé strategické plánovanie, napríklad pri projektoch, ktoré majú prispieť k obnove, zatepľovaniu, znižovaniu energetickej náročnosti verejných budov. Na Slovensku máme tých budov viac ako 15-tisíc. Zisťujeme, že absolútne zabúdame na princíp bezbariérovosti.
Často robíme len čiastkové kroky, opravíme fasádu, vymeníme okná, neurobíme strechu, neurobíme centrálne vykurovanie, nemáme zmenenú elektroinštaláciu. Síce sme urobili nejaký krok dopredu, ale v kontexte udržateľnosti je to veľmi málo.
Koncová nemocnica v Bratislave by najnovšie mala stáť vo Vajnoroch, mal by ju stavať rezort obrany. Môže NKÚ SR kontrolovať peniaze, ktoré vynaloží tento rezort?
Áno, máme na NKÚ SR systém, v rámci ktorého vieme preverovať aj investície, ktoré sú pod režimom prísneho utajenia v zmysle pravidiel aj NATO. Treba povedať, že v tejto chvíli je to bezpredmetné, ešte sme nevideli projekt. Nevieme, čo ideme naprojektovať.
Opäť už rozprávame o časových úsekoch dvoch-troch rokov, ale nemáme predstavu, ako je územie pripravené na investíciu. Koľko vyvolaných investícií bude štát riešiť spolu s vybudovaním nemocnice? Potrebujete riešiť infraštruktúru, cestnú, energetickú a všetko to ostatné.
Práce vo Vajnoroch sa majú začať v septembri.
Áno, ale v septembri sa začínali stávať aj Rázsochy. Ale stále sme nevedeli, v ktorom kalendárom roku, a presne takto sa to nemôže robiť. To nie sú peniaze niekoho, to sú verejné zdroje. To je nemocnica, ktorá pohltí z verejného rozpočtu viac ako miliardu eur, a verejnosť má právo vedieť, ako je ten projekt namodelovaný.
V rámci Európy neviete nájsť 50 firiem, ktoré vám vedia takýto veľmi komplikovaný komplex namodelovať. Máte niekoľko firiem, ktoré projektovali koncové nemocnice. To si málokto vie predstaviť, aké zložité je to naprojektovať.
Problémom je, že často zabúdame zúčtovať sľuby od politikov. Napríklad aj teraz bude veľká sláva, keď budeme mať ukončené diaľničné úseky na strednom Slovensku – pri Ružomberku tunel Višňové – Hubová. Tlieskajme, že to konečne máme. Ale koho je vina, že tieto tunely sú niekoľkonásobne predražené?
Keby sa to stalo v súkromnej firme, majiteľ dávno ženie takéhoto manažéra pred súd za porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Tí, ktorí toto zapríčinili, nie sú braní na zodpovednosť, ledvaže z nich niekedy nerobíme hrdinov. Toto je problém Slovenska, preto NKÚ SR hovorí o kultúre nezodpovednosti.
Aký je rozdiel medzi prácou NKÚ, Útvarom hodnoty za peniaze (rezort financií) a útvarom kontroly, ktorý majú napríklad samosprávy?
Je to uzatvorený systém, ktorý musí pracovať v každej štandardne fungujúcej spoločnosti. Na začiatku máte analytický útvar ministerstva napríklad hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý s odborníkmi z danej inštitúcie pripraví projekt a vyhodnotí alternatívne riešenia.
Práve ÚHP sa pozerá na projekty z hľadiska verejných financií a udržateľnosti, ale analytické jednotky ministerstiev, ktoré v poslednom čase rušíme a degradujeme, máme mať na to, aby sme projekty posúdili z hľadiska prognostického, aby sme nastavili merateľné ukazovatele a benefity. Následne sa projekt dostáva do realizačnej fázy a v nej majú fungovať systémy vnútornej kontroly: finančná, administratívna, projektová, manažérska, priebežná na mieste.
Aby ste sa uistili, že sa dodržiava kvalita, termíny, že sa neplytvá. Na to slúžia vnútorné kontrolné systémy, ktoré opäť niekto cielene degraduje a znižuje personálne počty na útvaroch kontroly tak, že sú nefunkčné. Potom na konci, keď projekt zrealizujete, máte nezávislú kontrolnú inštitúciu, ako je NKÚ SR, ktorá zúčtuje projekt.
