Nové kultúrne centrum Gemera. Historické gymnázium v Revúcej sa zmenilo na moderné kultúrno-vzdelávacie centrum Litterra

Projekt LITTERRA vracia historickému vzdelávaciemu areálu v Revúcej jeho pôvodný význam a premieňa ho na súčasné kultúrno-vzdelávacie centrum. Citlivá architektonická obnova prepája tri pôvodne oddelené objekty do jedného funkčného celku, ktorý rešpektuje historickú hodnotu miesta a zároveň reaguje na potreby dnešného návštevníka.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Revúca patrí k miestam, ktorých význam ďaleko presahuje ich súčasný geografický či ekonomický status. Práve tu vzniklo v roku 1862 prvé slovenské gymnázium, jedna z najvýznamnejších vzdelávacích inštitúcií obdobia národného obrodenia.

Jeho nová budova, realizovaná v rokoch 1871 – 1873 z verejných zbierok a darov slovenského obyvateľstva, predstavovala viac než len školskú stavbu. Stala sa symbolom kultúrnej emancipácie a spoločenskej ambície národa usilujúceho sa o vlastné vzdelávacie a kultúrne inštitúcie.

Počas nasledujúcich desaťročí zostal areál nepretržite súčasťou vzdelávacieho života mesta. Historická budova gymnázia bola postupne dopĺňaná ďalšími objektmi reagujúcimi na meniace sa potreby školstva a vytvorila komplex, ktorý sa napriek svojmu historickému významu postupne dostal na okraj verejného záujmu.

Nové kultúrne srdce Gemera

Projekt LITTERRA vznikol na základe architektonickej súťaže, ktorú v roku 2020 vyhlásil Banskobystrický samosprávny kraj. Jej cieľom nebola iba obnova národnej kultúrnej pamiatky, ale aj hľadanie nového modelu fungovania celého areálu. Ambíciou bolo vytvoriť súčasnú kultúrnu a vzdelávaciu inštitúciu schopnú nadviazať na historický význam miesta a zároveň sa stať novým spoločenským a kultúrnym centrom regiónu Gemer.

Od začiatku bolo zrejmé, že úloha presahuje rámec architektonickej rekonštrukcie. Projekt pracoval s otázkou, ako transformovať historický školský areál na otvorenú kultúrnu platformu bez straty autenticity a historickej pamäte. Architektúra sa tak stala nástrojom revitalizácie nielen fyzickej štruktúry, ale aj spoločenského významu miesta.

Tri objekty, jeden funkčný celok

Pôvodný areál pozostával z troch samostatne fungujúcich objektov vznikajúcich v rôznych obdobiach jeho vývoja – historickej budovy gymnázia, objektu bývalej obchodnej školy a telocvične. Napriek ich fyzickej blízkosti išlo o prevádzkovo fragmentovaný súbor bez jasnej priestorovej hierarchie a vzájomných väzieb. Návrh preto vychádza z vloženia novej pavilónovej štruktúry prepájajúcej všetky tri objekty do jedného funkčného organizmu.

Nová pavilónová hmota nepredstavuje dominantu areálu. Jej úlohou je vytvoriť novú organizačnú vrstvu celého komplexu, definovať orientáciu návštevníka a zabezpečiť prevádzkové prepojenie jednotlivých častí. V jej rámci vzniká nový hlavný vstup, foyer, informačné centrum, kaviareň a hygienické zázemie. Práve tento priestor sa stáva novým spoločenským srdcom inštitúcie a zároveň miestom stretu medzi historickou a súčasnou architektúrou.

Presun vstupu a nový centrálny dvor

Rovnako zásadným krokom bolo prehodnotenie vzťahu areálu k mestu. Hlavný vstup bol presunutý z pôvodnej polohy do pokojnej pešej aleje prepájajúcej Železničnú a Hviezdoslavovu ulicu. Tento krok umožnil vytvoriť novú nástupnú sekvenciu a zároveň organizovať celý areál prostredníctvom troch charakterovo odlišných exteriérových priestorov.

Centrálny dvor je navrhnutý ako flexibilná mestská platforma schopná absorbovať rozmanité formy kultúrneho programu. Jeho využitie presahuje rámec múzejnej prevádzky a počíta s koncertmi, divadelnými predstaveniami, komunitnými podujatiami, trhmi, exteriérovými výstavami, letným kinom či sezónnymi aktivitami.

Priestor pôvodného vstupu je transformovaný na pokojnú záhradu s charakterom malého mestského parku. Obnova historickej zelene a doplnenie nových výsadieb vytvára miesto pre oddych, čítanie a neformálne stretnutia. Tretia exteriérová zóna nadväzuje na plánované rezidenčné a tvorivé aktivity a vytvára zázemie pre pobyty umelcov a kultúrnu produkciu.

Architektúra v úzkej väzbe na obsah inštitúcie

Dispozičné riešenie objektu je organizované ako kontinuálna návštevnícka cesta. Nový vstupný priestor prepája všetky hlavné interiérové aj exteriérové časti areálu a vytvára jasne čitateľnú orientáciu. Hlavná časť expozície je umiestnená v historickej budove bývalého gymnázia.

Na prízemí sa nachádza obchod s publikáciami a komiksmi, čitáreň a prvé expozičné priestory. Súčasťou rekonštrukcie je vloženie nového komunikačného jadra s výťahom, ktoré zabezpečuje plnohodnotnú bezbariérovosť objektu bez zásadných zásahov do historickej substancie.

Výnimočnosť projektu však nespočíva iba v architektonickej transformácii. Súčasťou autorského prístupu bolo aj spoluvytváranie programovej schémy, expozičného libreta a spolupráca na formovaní identity novej inštitúcie. Architektonický návrh preto od začiatku vznikal v úzkej väzbe na obsah.

Štyri tematické pavilóny

Koncept expozície vychádza z fenoménu príbehu ako základného nositeľa kultúrnej pamäte. Návštevnícka trasa je rozdelená do štyroch tematických pavilónov – Zvuku, Písma, Obrazu a Hviezdovedy – ktoré skúmajú jednotlivé médiá rozprávania príbehov v slovenskej kultúre.

Pavilón zvuku sa zameriava na tradíciu ústneho rozprávania, ľudové príbehy a piesne Gemera. Pavilón písma sa venuje vývoju písma od rukopisov, cez prvé zošitové zápisky (kódexy Revúcke, kódexy Tisovské) po Dobšinského rozprávky, vrátane interaktívneho zapojenia návštevníkov.

Tretím pavilónom, ktorý je súčasťou expozície, je Pavilón obrazu. Jeho súčasťou sú ilustrácie – od klasiky až po komiksy. Posledná časť expozície je venovaná dielu Gustáva Reussa, priekopníckemu sci-fi románu o lete Krutohlava na Mesiac.

Interaktívne inštalácie aj digitálne technológie

Pri tvorbe expozície boli oslovení viacerí slovenskí vizuálni a digitálni umelci, medzi nimi Jano Šicko, OVE Pictures, CTRL SPACE, Subdigital Studio či Juraj Hubinský. Výsledkom je prostredie, v ktorom sa historické artefakty, súčasné umenie a digitálne technológie prepájajú do jednotného naratívu.

Expozícia nefunguje ako tradičné múzeum založené na pasívnom pozorovaní exponátov. Je navrhnutá ako interaktívna krajina, ktorá návštevníka vedie k objavovaniu, interpretácii a vlastnej participácii.

Vyvrcholením celej priestorovej sekvencie je podkrovie venované Hviezdovede. Nové čierne oceľové schodisko vložené do centrálneho priestoru sa stáva symbolickým prechodom medzi svetom historickej reality a svetom imaginácie. Samotné podkrovie je koncipované ako abstrahovaný vesmírny priestor, v ktorom sa architektúra, scénografia a expozícia spájajú do jedného celku.

LITTERRA tak predstavuje viac než obnovu historického areálu. Je to projekt, v ktorom sa architektúra stáva médiom kultúrnej transformácie. Neobnovuje iba fyzickú štruktúru budov, ale vytvára novú vrstvu vzťahov medzi históriou, súčasnou kultúrou a mestom. Miesto, ktoré bolo kedysi symbolom vzdelanosti a národnej identity, získava novú podobu verejnej inštitúcie otvorenej vzdelávaniu, tvorivosti a spoločenskému životu.