Výtvarné dielo vo verejnom priestore
Identitu našich verejných priestranstiev významne formujú aj výtvarné diela. Na prehliadke urbanistických a krajinárskych projektov LandUrbia 2014 zaujala aktivita šestice slovenských výtvarníkov, ktorí svoj vzťah ku krajine prezentovali na výstave v priestoroch Agrokomplexu
V rámci spolupráce Slovenskej výtvarnej únie a Združenia pre urbanizmus a územné plánovanie Slovenska ich výstavu kurátorsky realizovala Lýdia Jergušová-Vydarená. Práve na rôznorodosti vystavených výtvarných diel mohla verejnosť vidieť odlišnosti vo vnímaní a stvárnení prírody a prírodných motívov rôznymi výtvarníkmi. Výtvarné dielo má vo vhodnom prostredí schopnosť zvýrazniť charakter miesta, jeho atmosféru, prípadne ju zmeniť k lepšiemu. Ešte výraznejšie je to pri výtvarných dielach zámerne komponovaných pre určitú lokalitu. Posilňuje sa tým identita miesta, po čase sa prejavuje efekt stabilizácie priestoru. V prípade vhodne umiestneného diela na verejnosti si priestor postupne „vychováva“ svojich návštevníkov. Zvykajú si na súvislosti a stotožňujú sa s charakterom miesta, prijímajú výtvarné dielo „za svoje“. Časom ťažšie prijímajú prestavby či zmeny verejného priestoru, buduje sa tak určitá časová kontinuita medzi návštevníkmi, vzťah k miestu vytvára ďalší stupeň identity, tvorí sa komunita. Čím viac takýchto ukotvení v podobe vhodných výtvarných diel vo verejnom priestore komunita vo svojom okolí nachádza, tým pevnejšie väzby so svojím prostredím si vytvára. V súčasnosti sú najmä mestá a obce konfrontované s množstvom požiadaviek na umiestnenie pamätníkov, pamätných dosiek a tabúľ známych osobností z dejín pre rôzne skupiny obyvateľov, spolky, združenia a podobne. Častokrát týmto snahám chýba profesionálna podpora renomovaných výtvarníkov a kunsthistorikov. Som presvedčený, že je potrebné výtvarným dielam vo verejnom priestore venovať zvláštnu pozornosť, námety do jednotlivých lokalít vyberať po dôkladnom zvážení a odbornom posúdení ich významu a súvislosti s daným priestorom. Pri výbere námetov je dôležité dospieť k určitému spoločenskému konsenzu, takéto výtvarné prvky by mali spoločnosť spájať, nie rozdeľovať. Samotné výtvarné stvárnenie verejného priestoru by sa malo realizovať transparentnou umeleckou súťažou pod kuratelou odborníkov a za informovania širokej verejnosti.
AUTORI
Gabriela Gáspárová-Illéšová
absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v roku 1977 (prof. R. Pribiš, prof. J. Kulich). V roku 1996 sa habilitovala na docentku na VŠVU v odbore voľné umenie – sochárstvo. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Venuje sa tvorbe medailí, drobnej plastike, reliéfu, realizuje monumentálne práce do architektúry. Je predsedníčkou Združenia medailérov Slovenska a členom Komisie guvernéra Národnej banky Slovenska na posudzovanie výtvarných návrhov slovenských euro mincí. Cínové plastiky s motívmi komárov vystavené na Landurbii mi veľmi milo pripomenuli, že človek nie je jediným povšimnutiahodným tvorom v krajine.
Gabriela Gáspárová-Illéšová Tridsiateho septembra 1994 I., II., liaty cín, dentálny drôt, 110×95 mm, 1995.
Lýdia Jergušová-Vydarená
ukončila Slovenskú technickú univerzitu, Fakultu architektúry, v Bratislave v roku 1963. V štúdiu pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ktorú absolvovala u prof. Matejku v roku 1966. Krátko pracovala ako architekt, väčšinou sa živila ako slobodný umelec. Neskôr pôsobila ako pedagóg na Fakulte architektúry v Bratislave a na Akadémii umenia v Banskej Bystrici. Na docentku sa habilitovala v roku 1998 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Venuje sa kresbe, monumentálnej maľbe a grafike. Žije a tvorí v Bratislave. Vystavená séria sieťotlačí ma zaujala ľahkosťou, akou sa menila atmosféra krajiny zobrazená na veľkoplošných fotografiách vložením jednoduchej kresby. Uvedomil som si, že podobne človek svojimi zásahmi či osobnou prítomnosťou mení atmosféru v krajine.
Lýdia Jergušová-Vydarená Ozónová diera, sieťotlač, 80 × 120 cm, 2005
Pavol Kráľ
absolvoval VŠVU v Bratislave v roku 1979. Venuje sa maľbe, kresbe, grafike, mozaike. V súčasnosti pôsobí ako predseda Slovenskej výtvarnej únie a Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu, prezident IAA Europe, člen Svetového výkonného výboru IAA/AIAP, člen Rady vlády pre kultúru, spolupracuje s ECA, ECCD a IFCCD, je známy aktivitami v oblasti právneho a sociálneho postavenia umelcov na Slovensku i v zahraničí. Dynamické obrazy krajiny ma fascinovali farebnosťou a schopnosťou verne zobraziť vnútorné rozpoloženie. Raz som v nich nachádzal apokalyptickú katastrofu, raz slnečnú, radostnú krajinu.
Pavol Kráľ Tá modrá je taká zelená, akryl, 66 × 90 cm, 1996
Marcela Kupčíková
absolvovala bakalárske štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici (2001), odbor voľná grafika (L. Jergušová-Vydarená). Magisterské štúdium ukončila na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2004), odbor voľná grafika (doc. akad. mal. V. Kolenčík). V súčasnosti sa venuje grafickému dizajnu, voľnej a digitálnej grafike, maľbe a knižnej ilustrácii. Jemné obrázky kvetov presvitajúcich spoza závesu v zelených tónoch dokázali šíriť pokoj a nehu aj uprostred rušného výstavného pavilónu.
Marcela Kupčíková ti©ho II., maľba, kresba, 70 × 70 cm, 2010
Milan Lukáč
ukončil štúdium u Jána Kulicha a Ladislava Snopeka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v roku 1987. V tom čase absolvoval i študijný pobyt na Ecole Nationale Supérieure des Beaux-Arts u prof. Jeana Cardota v Paríži a v Cité Internationale des Arts v Paríži. Často kombinuje materiály drevo a kov, občas využije i odpad. Realizoval viacero známych pamätníkov umiestnených na verejných priestranstvách našich miest. Pôsobí ako pedagóg na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Hravé diela vyzývali návštevníkov na dotyk a interakciu, pútali pozornosť na prirodzenú krásu materiálu a jeho využitie v novom kontexte.
Milan Lukáč Kvet pre workoholika, zváraný bronz, 2009
Uljana Zmetáková
kademická maliarka, v roku 1977 ukončila štúdium na Vysokej škole výtvarných umení (odbor voľná grafika) u profesora Oresta Dubaya. Žije v Bratislave, pracuje v oboroch maľba, kresba, grafika. Obrazy krajiny sú pre ňu príbehmi. Pri ponorení sa do jej na pohľad pokojných krajiniek môžeme objaviť skrytú dynamiku s mnohými postavami. Často sú v nich ukrytí duchovia stromov, usmiate žaby, netvory, oči škriatkov…
Uljana ZmetákováBodíky (Jeseň), olej na plátne, 100 × 120 cm, 2008
TEXT: MARTIN JERGUŠ
Foto: ARCHÍV AUTORA, PETER BLIŽNÁK
Článok bol zverejnený v časopise ASB.
