Voda ako hlavná architektka. Mestá po celej Európe sa pretekajú v revitalizácii svojich nábreží
Broňa Tarnócy Rieka je pulz mesta, živá os, ktorá nesie jeho minulosť i budúcnosť, kľúčový mestotvorný prvok aj priestor mesta. Má svoju prirodzenú kostru, ktorá spája štvrte, podporuje verejný život a nesie kultúrnu pamäť územia. Je živým organizmom, ktorý inšpiruje a dáva mestu jeho identitu a DNA. Miesto, kde sa stretáva čas, priestor a človek.
Ako sa prístup k rozvoju nábrežia líši od mesta po mesto? Aké faktory je dôležité zvážiť pri veľkých projektoch prestavby? Aké inovatívne nápady a metódy z posledných rokov by sa mali prijať? Aby sme odpovedali na tieto otázky, pozrime sa na niekoľko rozsiahlych projektov prestavby nábrežia vo veľkých európskych mestách. A možno uvidíme, čím by sme sa mohli inšpirovať pri tvorbe Bratislavy ako mesta na rieke a nie vedľa nej.
Rieka mala po stáročia obrovský vplyv na formovanie mestského života a charakteru mesta. Chránila ho alebo naopak – bola preň najväčšou hrozbou. Kedysi bola rieka prirodzenou osou, okolo ktorej rástli ulice, mosty, námestia aj verejné priestory. Určovala, kde sa bude mesto rozširovať, kde bude centrum a kde vzniknú nové funkcie. Bola rušnou hlavnou dopravnou tepnou miest, bodom rituálov, trhov, stretávania sa ľudí aj centrom spoločenského života.
Často tvorila hranicu medzi spoločenskými vrstvami alebo kultúrami. No ako išiel čas, aj „voda mnohé odniesla“. Dnes sú jednou z najdôležitejších funkcií rieky krajinné, priestorové a sociálne hodnoty. Rieka dokáže dokonale zvýrazniť jedinečnú atmosféru mesta, ktorým preteká. Má schopnosť vytvárať nové uzlové body, ktoré mestu dodávajú jeho individuálny charakter.
Rozvoj nábreží sa stáva kľúčovým aspektom rozširovania miest v modernej Európe. Od Kodane po Kolín nad Rýnom, od Viedne po Rotterdam, mestá po celej Európe sa pretekajú v revitalizácii svojich nábreží.
Dôležitý „master plán“
Jedna z prvých najväčších prestavieb, ktorú sme si „všimli“ aj vďaka tomu, že na jej čele bol známy urbanista a architekt Peter Gero, ktorý stál pri vzniku mestskej štvrte HafenCity. Hamburg založil príspevkovú organizáciu HafenCity, ktorej úlohou je komplexne riadiť rozvoj tejto mestskej štvrte.
Do vienka dostala pozemky a štartovací balík peňazí. Doteraz si výstavba HafenCity vyžiadala súkromné investície vo výške približne 10 miliárd eur a 3 miliardy eur z verejných financií získaných predajom pozemkov v HafenCity. Nasledovalo také podstatné vypracovanie „master plánu“.
Na základe neho postupne vznikali detailnejšie územné plány zón. „Master plan vytvoril základnú filozofiu, štrukturálne princípy rozvoja HafenCity,“ povedal Peter Gero s tým, že vízia bola rozšíriť do tohto priestoru mesto spolu s kultúrou, bývaním, administratívnymi priestormi, ako aj možnosťami na šport a nákupy, teda vytvoriť novú živú mestskú štvrť v centre Hamburgu.
Dnes je HafenCity príjemným miestom na život, aj keď jeho rozvoj nie je ani zďaleka dokončený. Stále sa tu nachádzajú pozemky čakajúce na výstavbu alebo také ako napríklad Speicherstadt, historický komplex skladov, ktorý je od roku 2015 zapísaný na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Všadeprítomná a vítaná voda
Rotterdam je jedno z miest mesto, ktoré má tento rok úplne „dostalo“. Rieka ovplyvňuje všetko, čo si len viete predstaviť. Voda je všadeprítomná a vítaná. Bývala som v časti Kop van Zuid, presnejšie v budove The Roterdam, bezprostredne pri Erasmovom moste. A bolo vtedy príjemné leto. Počas večernej prechádzky som pozorovala „obyčajný život“ pri vode.
Deti výskali a skákali do nej, vyliezali a opäť skákali. Neúnavne, dookola. V takejto štvrti ľudia žijú, pracujú, posedávajú na tráve, vychutnávajú si víno v kaviarňach a reštauráciách, navštevujú divadlá, študujú na univerzite a prechádzajú sa popri vode. Predstavte si, že by bolo niečo podobné u nás. Podľa plánovačov projektu developerský projekt Kop van Zuid od architektonického ateliéru Beyond Plan B urýchlil aj transformáciu susedných štvrtí Rotterdamu.
Dlhoročná tvrdá práca
Mesto, tak ako všetky ostatné, ktorým záleží na kvalite života v symbióze s riekou, pracuje na rozvoji tejto štvrte už roky. Začiatkom 80. rokov 20. storočia sa prístavný priemysel postindustriálneho Rotterdamu postupne presunul na predmestia, po prúde rieky a bližšie k moru. Opustené oblasti na oboch stranách rieky sa v priebehu 40 rokov premenili z opustených lodeníc na obľúbenú štvrť.
Vizuálne odvážny a rozmanitý developerský projekt s mnohými mrakodrapmi (vrátane ikonického De Rotterdamu od OMA, kancelárie, ktorá vypracovala predbežnú štúdiu pre projekt prístavného mesta Riga) bol prepojený Erasmovým mostom a novou linkou metra. Za zmienku stojí aj zapojenie architektov do priemyselného dedičstva Rotterdamu. Napríklad obytný výškový dom Fenix I sa nachádza priamo na streche bývalého prístavného skladu. V tejto oblasti je aj známa galéria Fenix.
Z prístavu nemôže byť lunapark
V Rotterdame dokázali rieku sprístupniť verejnosti bez toho, aby sa z jednotlivých lokalít stal lunapark. Ako to však dosiahnuť v prípade Zimného prístavu? „Vhodným štrukturovaním verejného priestoru, výberom funkcií vybavenosti i drobného retailu.
Bolo by výborné, keby sa nám podarilo zabezpečiť, aby súčasťou reanimácie Zimného prístavu bola aj nová verejná budova s kultúrno-spoločenskou funkciou, ktorej rozptylové priestory by ťažili z kontaktu s vodnou hladinou podobne, ako sú na nábrežnej hrane v Kodani špičkové moderné budovy kráľovskej knižnice, divadla či opery,“ odpovedal nám na otázku Juraj Šujan, hlavný architekt mesta Bratislava.
„Veľký potenciál na citlivé prepojenie mesta s prírodou predstavuje aj idea Bratislavského dunajského parku, ktorého štúdiu vypracoval široký tím prírodovedcov, vodohospodárov a architektov spolu s odborníkmi Metropolitného inštitútu Bratislavy. Rieši ochranu, obnovu a sprístupnenie krajinného pásu lužných lesov a zvyškov ramennej sústavy popri dunajských brehoch,“ dodal.
Nezávislosť od áut
Architektonický ateliér Cobe sa s revitalizáciou prístavných browfieldov, zdá sa, riadne rozbehol. Kodaň, konkrétnejšie časť Nordhavn, je ďalším projektom na ich zozname. Tento opisujú ako projekt akéhosi „mestského súostrovia“ s rozsiahlymi lodnými dokmi – plošinami siahajúcimi do mora – a okolitou oblasťou organizovanou do odlišných „ostrovov“.
Aby sa tento rozsiahly rozvoj zmestil do areálu bývalého priemyselného prístavu, postavili stanicu metra, ktorú dopĺňa sieť cyklotrás napojených na existujúcu cyklistickú infraštruktúru mesta. Vzhľadom na to, že Dáni uprednostňujú bicykle ako dopravný prostriedok, tieto opatrenia sú v súlade s dôrazom, ktorý mesto kladie na udržateľné možnosti cestovania.
Nordhavn bol starostlivo navrhnutý tak, aby uprednostňoval pohodlie a radosť chodcov, cyklistov a používateľov verejnej dopravy a odrádzal od závislosti od áut – čo je základná charakteristika mesta, ktoré sa snaží byť futuristické, vrátane Nordhavnu.
