Anketa: Rieky priťahujú urbanizmus, ako zmenia život v krajských mestách?
Monika Voleková Potenciál riek v mestách nevyužívame na Slovensku dostatočne, skôr sa to učíme. Veľké možnosti zástavby a rekreácie sú nielen na brehu Dunaja, ale aj Nitry, Váhu či Hornádu. Na rozvoj týchto území sme sa spýtali v krajských mestách.
Ako zapájate rieku do rozvoja mesta?
Martin Beďatš, hlavný architekt mesta Trenčín: Špecifikom Váhu v Trenčíne sú krásne inundačné územia. Oceňujem, že urbanisti v medzivojnovom období nerozťali tok rieky vysokými hrádzami kanálov v dôležitých rozvojových polohách, ale naopak, vznikol krásny ostrov s rekreačným potenciálom, ktorý je z veľkej časti už dávnejšie naplnený. Priamo v centre riešime nábrežia v projekte TrenčínsiTy, sú navrhnuté ako nábrežia mestského charakteru.
Pripravili sme k projektu medzinárodnú ideovú urbanistickú súťaž, ktorá sa uskutočnila v roku 2014. V roku 2021 bola schválená zmena územného plánu a stále v tejto téme pokračujeme. Z verejnej infraštruktúry priamo na rieke revitalizujeme starý železničný most na Fiesta most – priestor plný zelene, s gastroslužbami a kultúrno-komunitnými aktivitami priamo na moste, s promenádou na streche, s možnosťami na šport a hry aj exteriérové výstavy.
Pripravujeme projekt na nový most z ostrova do Orechového s nadštandardnými plochami pre peších a cyklistov. Alúvium Orechovského potoka sa revitalizuje na prírodný park. Jeho sprístupnením získame priamo v centre ďalší prírodný park – s výhľadmi na historické centrum, kde môžete relaxovať, športovať, grilovať a využívať potenciál Váhu. A podobné územie pripravujeme aj o kúsok nižšie – v Trenčianskom luhu.
Milan Csanda, hlavný architekt mesta Nitra
Rieka Nitra sa z prirodzenej hranice stala súčasťou organizmu mesta. Začiatkom nového milénia ju územný plán zapojil do rozvoja formou severnej rekreačnej zóny (mestský park s jeho plánovaným rozšírením) a navrhovanej južnej rekreačnej zóny (nový mestský park medzi Kalváriou a jazierkami v areáli výstaviska Agrokomplex). Aj táto vízia zostáva skôr v plánovacích predstavách. Výnimkou je rozvoj cyklodopravy, kde je nábrežie hlavnou osou mobility, prepájajúcou sídliská s centrom.
Napriek tomu vznikajú aktivity v medzihrádzovom priestore rieky ako hotel River, bufet pre cyklistov alebo v kontakte s brehom projekt Promenada, ako aj ďalšie snahy o oživenie nábrežia. Osobitne je potrebné spomenúť revitalizáciu mestského parku Sihoť, ktorý podporil aktivity a život v blízkosti rieky. Dnes je v príprave nový územný plán (jeho stratégia), ktorý chce rieku zapojiť do mesta aj v kontexte zelenej a modrej infraštruktúry a súčasne chce prinavrátiť rieke čiastočne aj jej prírodné hodnoty.
Môžeme povedať, že v meste Nitra sa o rieke zatiaľ dlhodobo viac debatovalo ako reálne konalo. Zameranie sa na tento vodný fenomén je nielen logické, ale až žiaduce. Musí však vzniknúť aj k spoločenská dohoda, ktorá vyváži prírodné hodnoty (nadregionálny biokoridor) a urbanistické hodnoty nábrežia (verejný priestor najvyššej kvality) na podklade kvalitného konceptu. Dúfam, že sa nám to v najbližšom období podarí napĺňať.
Patrik Panda, hlavný architekt mesta Prešov
Cez Prešov pretekajú dve rieky – Torysa a Sekčov. Každá z nich má svoj osobitý charakter: Torysa preteká viac urbanizovaným územím, zatiaľ čo Sekčov je z veľkej časti v nezastavanom území a takmer nedostupný. Keďže mesto dlhodobo kladie zásadný dôraz na rozvoj cyklodopravy, už dávnejšie vznikla myšlienka, ktorá integruje problematiku zelenej a modrej infraštruktúry, pohybu, kultúry a vytvárania komunít.
V spolupráci so Zoidberg Projektom preto začal roku 2024 vznikať koncept Zelených okruhov – najväčšieho verejného priestranstva svojho druhu na Slovensku. Zámerom je opätovne integrovať obe rieky do života mesta, vytvárať pozdĺž ich brehov sériu verejných priestorov s rôznorodým zameraním a prirodzene ich prepájať na existujúce kultúrne, športové a voľnočasové centrá. Kľúčovou súčasťou koncepcie je aj revitalizácia Torysy a renaturalizácia Sekčova vrátane mŕtvych ramien.
Súčasťou návrhu je budovanie cyklistických a peších trás na oboch riekach, ktoré sa po doplnení severných a južných spojení uzavrú do veľkého vonkajšieho okruhu. Paralelne vzniká aj vnútromestský okruh sledujúci hranicu pamiatkovej rezervácie, pričom oba okruhy budú vzájomne prepojené. Koncepcia má byť dokončená v priebehu roka 2025 a poslúži ako podklad pre budúce zmeny a doplnky územného plánu aj ako strategický rámec pre smerovane mestských investícií v tejto oblasti.
Martin Pavelek, architekt mesta Banská Bystrica
Cez územie mesta Banská Bystrica preteká viacero významnejších vodných tokov, ako aj malých lokálnych potokov. Mesto ich plánuje v rámci možností využiť a sprístupniť verejnosti. V blízkosti centra pri malej železničnej stanici pripravujeme projekt prístaviska pre vodákov. V rámci projektov Zelené sídliská plánujeme sprístupniť aj menšie toky, ako je potok Udurná či Bystrica.
Odbor architekta mesta rovnako usmerňuje aj investorov väčších projektov, ktoré sú v kontakte s týmito tokmi (územie bývalého areálu závodu Slovenka, bývalý areál ZARES). Úprava koryta Tajovského potoka je súčasťou regulácie územného plánu centrálnej mestskej zóny Banská Bystrica, zmien a doplnkov č. 2, polyfunkčný areál Slovenka – JUH.
Potenciál aktívneho využívania vodného toku na rekreáciu má aj Laskomerský potok. S cieľom rozvíjať aj potenciál najmenších tokov na rekreáciu upravilo vlani mesto Banská Bystrica breh Tajovského potoka a vybudovalo oddychovú zónu Tajovka.
Martin Richnavský, urbanista a architekt mesta Košice
Košice si v novom územnom pláne určili, že Hornád je jednou z hlavných kompozičných osí. Nejde len o ekostabilizáciu, protipovodňové opatrenia či rekreáciu, ale aj o koncentrovanie nových celomestských funkcií. Príkladom je zámer vytvoriť novú štvrť – tzv. Nové mestské centrum Hornád. Územie je čiastočne brownfieldom, a hoci leží v tesnej blízkosti historického jadra, oddeľuje ho železničná bariéra. Mesto sa ju snaží postupne zmenšovať, a to najmä realizáciou nových dopravných prepojení.
Toto transformačné územie zároveň prepája centrum mesta s východnou časťou Košíc – sídliskom Dargovských hrdinov a Ťahanovcami, ktoré sú dnes od centra oddelené železnicou, riekou Hornád aj diaľničným privádzačom. Aby bolo ekonomicky aj urbanisticky opodstatnené posilniť ich prepojenie s centrom, je potrebné doplniť do nového mestského centra nové funkcie, ktoré bude obsluhovať aj nová električková trať. Okrem toho existuje dlhodobá snaha vrátiť vodu do mesta prostredníctvom obnovy Mlynského náhonu.
V súčasnosti je spracovaná projektová dokumentácia na revitalizáciu jeho severnej časti, no čoraz intenzívnejšie sa diskutuje aj o možnosti prinavrátiť vodu do pôvodného koryta na dnešnej Štefánikovej ulici. Takýto krok by si však vyžadoval výrazné presmerovanie dopravy do iných častí mesta. Košice v tomto smere veľa očakávajú od lokality nového mestského centra, ktorá by v budúcnosti mohla prevziať tranzitnú aj cieľovú dopravu z priestoru Mlynského náhonu.
